Slovensko a Varšavská zmluva v roku 1960: Medzi integráciou a obmedzenou suverenitou

Úvod

Československo, a teda aj Slovensko, sa v roku 1960 nachádzalo v období hlbokých spoločenských, politických a hospodárskych zmien. Víťazstvo komunistov vo februári 1948 znamenalo začiatok totalitného režimu, ktorý ovplyvnil všetky aspekty života. Vstup do Varšavskej zmluvy v roku 1955 bol logickým vyústením zahraničnopolitickej orientácie na Sovietsky zväz a znamenal prehĺbenie integrácie do východného bloku. Tento článok sa zameriava na postavenie Slovenska v kontexte Varšavskej zmluvy v roku 1960, analyzuje vplyv tejto vojenskej aliancie na vnútornú a zahraničnú politiku a hodnotí dôsledky pre slovenskú spoločnosť.

Hospodársky vývoj a päťročnice

Po druhej svetovej vojne nastali v medzinárodnej politike podstatné zmeny. Rozpadla sa protihitlerovská koalícia a vzniklo pásmo satelitných krajín Sovietskeho zväzu, ktoré ZSSR postupne prebudoval na pevný blok jednotne riadený z moskovského Kremľa. Nastalo vyostrovanie medzinárodných vzťahov, začalo sa obdobie studenej vojny.

V októbri 1948 Národné zhromaždenie schválilo návrh na prvý päťročný plán (1949 - 1953). Cieľom prvej päťročnice v ČSR bolo položiť základy socializmu. Vo februári 1949 bol prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách, ktorý mal zabezpečiť socialistickú prestavbu dediny. V máji 1949 sa konal v Prahe IX. zjazd KSČ, ktorý vytýčil generálnu líniu výstavby socializmu v Československu. K. Gottwald v hlavnom zjazdovom referáte rozčlenil najdôležitejšie úlohy budovania socializmu v Československu do desiatich rokov (splniť päťročný plán, zlepšiť zásobovanie, rozšíriť socialistický sektor, získať dedinu pre socializmus, upevňovať ľudovodemokratický štátny aparát, vychovať inteligenciu oddanú veci socializmu, očistiť Národný front od *reakčných * síl, definitívne porazi ť reakciu, zahraničná orientácia na ZSSR, upevňovať vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti).

V rokoch 1949 - 1953 sa splnil päťročný plán. Dôraz sa kládol na rozvoj ťažkého priemyslu a industrializáciu Slovenska. Úlohy, ktoré boli vytýčené, často boli nereálne a nezodpovedali súčasným možnostiam národného hospodárstva. Počas päťročnice boli vybudované: Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, Mostáreň v Brezne, Strojárne v Martine, Lodenice v Komárne, Oravská a Dobšinská priehrada, Trať mládeže atď. V poľnohospodárstve prebiehal proces združstevňovania dediny. V priebehu kolektivizácie často dochádzalo k porušovaniu zásad dobrovoľnosti pri vstupe do JRD. V roku 1953 bol zrušený prídelový systém zásobovania obyvateľstva, boli zavedené maloobchodné ceny a uskutočnila sa menová reforma.

V rokoch 1956 - 1960 sa plnili úlohy druhého päťročného plánu. Počas neho bol vybudovaný ropovod Družba a petrochemický kombinát - Slovnaft pri Bratislave. V oblasti poľnohospodárstva mal byť dokončený proces kolektivizácie.

Prečítajte si tiež: e-Kasa v kontexte práva

Napriek snahe o urýchlený hospodársky rozvoj, Slovensko stále zaostávalo za vyspelými krajinami. Centralizované plánovanie a orientácia na ťažký priemysel neumožňovali plné využitie potenciálu slovenského hospodárstva.

Varšavská zmluva: vznik a ciele

V roku 1949 vznikol z iniciatívy USA Severoatlantický pakt (NATO). Jeho členmi sa stali USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Island, Taliansko, Nórsko, Dánsko, Portugalsko. Neskôr do NATO vstúpili Grécko, Turecko, NSR a Španielsko.

V januári 1949 predstavitelia Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a ZSSR utvorili v Moskve RVHP. Členmi sa neskôr stali NDR(1950), Albánsko (1950, vystúpilo v r. 1962), Mongolsko(1962), Kuba (1972) a Vietnamská socialistická republika (1978). RVHP sa mala zamerať na plánovitý rozvoj hospodárstva socialistických krajín a deľbu práce.

V roku 1955 na konferencii vo Varšave podpísali ZSSR, Československo, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, NDR , Maďarsko a Albánsko Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Zúčastnené štáty sa uzniesli vytvoriť spojené veliteľstvo ozbrojených síl členských štátov zmluvy. Varšavská zmluva bola otvorenou organizáciou. Účastníkom sa mohol stať hociktorý štát bez ohľadu na spoločenské zriadenie, ak bol ochotný aktívne sa podieľať na zabezpeč ení mieru vo svete. Varšavská zmluva mala zaniknúť v prípade zrušenia Severoatlantického paktu a utvorenia systému kolektívnej bezpečnosti v Európe. Obidve vojenské zoskupenia- NATO aj Varšavská zmluva sa vyhlasovali za obranné. V skutočnosti sa však pripravovali na vzájomné vojnové stretnutie.

Vstup Československa do Varšavskej zmluvy bol odôvodňovaný potrebou zabezpečiť obranu krajiny pred hrozbou zo strany Západu. V skutočnosti však išlo o upevnenie vplyvu Sovietskeho zväzu v strednej a východnej Európe a o kontrolu nad ozbrojenými silami členských štátov.

Prečítajte si tiež: Ozdravné pobyty v kúpeľoch pre seniorov

Postavenie Slovenska v rámci Varšavskej zmluvy

Slovensko ako súčasť Československa nemalo v rámci Varšavskej zmluvy autonómne postavenie. Rozhodovanie o vojenských otázkach bolo centralizované v Prahe a Moskve. Slovenskí vojaci slúžili v Československej ľudovej armáde, ktorá bola integrovaná do štruktúr Varšavskej zmluvy.

Na území Slovenska boli rozmiestnené vojenské posádky a sklady Varšavskej zmluvy. Prítomnosť sovietskych vojsk bola vnímaná rozporuplne. Oficiálne bola prezentovaná ako garancia bezpečnosti, v skutočnosti však znamenala obmedzenie suverenity a kontrolu nad územím.

Politické represálie a normalizácia

V máji 1950 sa konal IX. zjazd Komunistickej strany Slovenska. Zjazd sa podrobnejšie zaoberal úlohami industrializácie Slovenska. Jeho rokovanie sa však sústredilo predovšetkým na odsúdenie tzv. buržoázneho nacionalizmu vo vnútri strany. Na základe vykonštruovaných obvinení obrátil zjazd hlavnú pozornosť strany na odhalenie nositeľov tzv. buržoázneho nacionalizmu v KSS. Na Slovensku sa tak, podobne ako v praxi iných komunistických strán, propagovala teória hľadania nepriateľa v komunistickej str ane. Pod vplyvom teórie sa rozvinula kritika činnosti niektorých vedúcich činiteľov KSS (G. Husák, L. Novomeský, K Šmidke, Vl. Clementis). Títo poprední činitelia boli obvinení ako nositelia slovenského buržoázneho nacionalizmu a pozbavení vedúcich miest v štátnom i politickom živote.

V päťdesiatych rokoch, vychádzajúc zo Stalinovej tézy o zostrovaní triedneho boja v období víťazstva socializmu uskutočnili sa v Československu mnohé represálie a súdne procesy proti * nepriateľom* socializmu. Boli zriadené pracovné tábory v Jáchymove, v Leopoldove a Ilave, prenasledovaní boli funkcionári nekomunistických strán a dôstojníci západného odboja, hľadali sa nepriatelia vo vlastných radoch KSČ. V októbri roku 1952 sa konal v Prahe vykovštruovaný proces * s vedením protištátne ho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym.* Obžalovaní, na základe vopred naučených odpovedí a priznaní, boli odsúdení na trest smrti(R. Slánsky, Vl. Clementis, K. Obeťou politických procesov sa okrem iných stali podpredseda vlády Ján Ursíny (1948 - nespravodlivo odsúdený na dlhoročné väzenie) ako i poslankyňa Milada Horvátová(odsúdená na smrť a popravená). V rokoch 1948 - 1952 v rámci konania nespravodlivých politických procesov bolo vynesených 233 rozsudkov trestu smrti, z toho 178 sa aj vykonalo. Pre protištátnu činnosť bolo odsúdených okolo stotisíc ľudí.

Vo februári 1956 sa konal v Moskve XX. zjazd KSSZ. Riešil závažné ekonomické, politické a kultúrne otázky vývinu sovietskej spoločnosti. Bol odsúdený kult osobnosti Stalina. Mnohé nezákonné procesy a represálie pripravili ZSSR o mnoho významných odborníkov a oslabili aj jeho obranyschopnosť. Po XX. zjazde KSSZ nastal určitý pohyb i v KSČ. Niektorí predstavitelia kriticky vystúpili proti nezákonným procesom. V júli 1960 celoštátna konferencia KSČ vyhlásila * víťazstvo socializmu v Československu*. Národné zhromaždenie na svojom zasadnutí 11. júla 1960 prijalo novú - socialistickú ústavu. Štát prijal nový názov - Československá socialistická republika (ČSSR). Ústava potvrdila, že všetka moc v Československu sa sústreďuje v rukách pracujúceho ľudu. KSČ si dala v novej ústave zakotviť článok *o vedúcej úlohe KSČ*. Ústava nevyriešila otázku štátnoprávneho postavenia Slovenska.

Prečítajte si tiež: Systém zdravotnej starostlivosti

Kultúrny a spoločenský život

V roku 1952 bola založená Československá akadémia vied a v nasledujúcom roku Slovenská akadémia vied.

Aj kultúrny a spoločenský život na Slovensku bol ovplyvnený ideológiou socializmu a členstvom vo Varšavskej zmluve. Umelci a kultúrne inštitúcie boli pod kontrolou štátu a museli sa riadiť socialistickými princípmi. Napriek tomu sa v slovenskej kultúre udržiavali aj národné tradície a hodnoty.

tags: #slovensko #1960 #varšavská #zmluva