
Poistenie právnej ochrany je produkt, ktorý poskytuje finančnú istotu a prístup k odborným právnym službám v prípade právnych sporov. V kontexte individuálnych pracovnoprávnych sporov, kde zamestnanci často čelia nerovnému postaveniu voči zamestnávateľom, je dôležité poznať svoje práva a procesné výhody, ktoré im poskytuje slovenský právny poriadok.
Poistenie právnej ochrany, známe aj ako poistenie ochrany práv, je produkt, ktorý kryje náklady na právnika a súdne poplatky v prípade, že sa dostanete do právneho sporu. Právnik zastupuje klienta v komunikácii s druhou stranou alebo pred súdom a obhajuje jeho záujmy prostredníctvom dohody alebo súdneho konania.
Existujú však určité obmedzenia. Poistenie právnej ochrany nekryje úmyselné trestné činy, činy spáchané pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, spory z oblasti sociálneho zabezpečenia a verejného zdravotníctva, spory pri delení spoluvlastníctva a právne problémy, ktoré vznikli pred uzatvorením poistenia. Takisto sú stanovené maximálne limity plnenia v závislosti od zvoleného balíka.
Poistenie právnej ochrany môže byť užitočné v rôznych situáciách, ako napríklad kontrola zmlúv, neuznané reklamácie tovaru, vlastnícke nezhody, spory týkajúce sa nájomných zmlúv, rodinné právo, dedičstvo a dopravné nehody.
Uzatvorenie poistenia právnej ochrany si vyžaduje individuálny prístup. Je potrebné identifikovať svoje potreby a zvážiť rôzne typy poistenia, ako napríklad poistenie ochrany práv Súkromie pre jednotlivcov a rodiny, alebo poistenie ochrany práv VODIČ a MOTO pre podnikateľov. Cena za poistenie sa líši v závislosti od zvoleného balíka a rozsahu krytia.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje individuálne pracovnoprávne spory a vychádza z princípu rovnosti sporových strán. Avšak, zákon umožňuje zvýšenú ochranu slabšej strany, aby sa vyrovnalo prirodzene nerovnovážne postavenie zamestnanca voči zamestnávateľovi.
Individuálny pracovnoprávny spor je definovaný ako spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vyplýva z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov, vrátane sporov, ktoré vyplývajú zo zásady rovnakého zaobchádzania.
Základnou črtou pracovného práva je právna úprava vzťahov pri realizácii závislej práce, ktoré možno rozdeliť na individuálne a kolektívne. Závislá práca je definovaná zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Na základe charakteristických znakov závislej práce je prirodzene odvoditeľné aj špecifické postavenie subjektov pracovnoprávnych vzťahov.
Medzi subjekty individuálnych pracovnoprávnych vzťahov patria zamestnávateľ a zamestnanec. Popri individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch sa v praxi môžeme stretnúť aj s tzv. ďalšími pracovnoprávnymi vzťahmi, ktoré sú upravené v iných právnych predpisoch ako je Zákonník práce.
Účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov sú zamestnávateľ, organizácie zamestnávateľov, zamestnanec, zástupcovia zamestnancov, orgány odborových organizácií, vyšší odborový orgán (odborové zväzy) a štát prostredníctvom orgánov štátnej správy.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Pracovné právo sa opiera o CSP pri riešení individuálnych pracovnoprávnych sporov. Konkrétna úprava spôsobov riešenia pracovnoprávnych sporov spadá pod ochrannú funkciu pracovného práva. Zákonný rámec pre riešenie pracovnoprávnych sporov je uvedený v čl. „Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Z normatívneho hľadiska je prejednávanie sporov z pracovnoprávnych vzťahov nezávislými súdmi upravené v § 14 Zákonníka práce.
Od júla 2016 sa zamestnanec v individuálnom pracovnoprávnom spore môže dať zastupovať okrem zvoleného zástupcu (zväčša advokáta) aj odborovou organizáciou, pričom nemusí ísť o odborovú organizáciu, ktorej je dotknutý zamestnanec členom.
Civilný sporový poriadok prináša niekoľko procesných výhod pre zamestnanca v individuálnom pracovnoprávnom spore:
Rozšírená poučovacia povinnosť súdu vo vzťahu k zamestnancovi predstavuje prostriedok na zabezpečenie efektívnej ochrany práv zamestnancov. Súd poskytuje zamestnancovi informácie v zákonom stanovenom rozsahu, ktorý je motivovaný záujmom na poskytnutí účinnej právnej ochrany zamestnancovi v individuálnom pracovnoprávnom spore určitým a zrozumiteľným spôsobom. Súd si plní túto „rozšírenú“ poučovaciu povinnosť v rámci prvého úkonu súdu vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi, pričom spravidla pôjde o doručenie žaloby alebo vyjadrenia žalovaného - zamestnávateľa.
Súd je povinný vyvíjať zvýšenú aktivitu s cieľom získavať dôkazy až v prípade, keď to považuje za nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Na to, aby súd v individuálnom pracovnoprávnom spore postupoval v procesnom štádiu dokazovania v súlade s vyšetrovacou zásadou, musí takémuto postupu predchádzať dôsledná úvaha súdu spočívajúca v posúdení otázky, či je takýto procesný postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Uvedené ustanovenie novelizovaného Zákonníka práce predstavuje značnú modifikáciu rozdelenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu, keď zbavuje zamestnanca ako slabšiu stranu sporu povinnosti predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré uvádza v súdnom konaní a ktoré zrejme budú tvoriť základ pre podanie žaloby ako takej. V podstate znamená, že zamestnanec musí uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieva, že bol porušený jeho právny nárok.
Do 31. decembra 2019 bol žalobca oslobodený od poplatku v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. V ostatných prípadoch musel žalobca uhradiť súdny poplatok zo žaloby vo výške ustanovenej podľa sadzobníka.
Od 1. januára 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o súdnych poplatkoch, ktorá oslobodzuje od platenia súdnych poplatkov konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých a služobných pomerov. To znamená, že zamestnanec, ktorý podá žalobu z dôvodu vzniku sporu medzi ním a zamestnávateľom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu, nebude musieť hradiť súdny poplatok za podanie žaloby.
Je však dôležité zdôrazniť, že každý si v súdnom konaní platí výdavky, ktoré mu v rámci konania vzniknú (napr. zamestnanec si hradí trovy právneho zastúpenia advokátom, ak si advokáta zvolí). V prípade úspechu zamestnanca (výhry) v súdnom spore súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania tak, že zamestnávateľ bude zaviazaný na úhradu všetkých trov zamestnanca. Ak by bol naopak úspešný zamestnávateľ, súd na úhradu trov konania zaviaže neúspešného zamestnanca.
tags: #sudny #poplatok #individualny #pracovny #spor