
Tento článok sa zaoberá problematikou súdnych poplatkov v kontexte zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom zohľadňuje zmeny v legislatíve účinné od apríla. Článok sa venuje aj možnostiam a postupom pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vrátane súdneho konania.
S účinnosťou od 1. apríla vstúpila do platnosti novelizácia Zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Táto novela prináša úpravy sadzieb poplatkov, ktoré sú ustanovené pevnou sumou v sadzobníku súdnych poplatkov. Pri sadzbách určených percentom zo základu poplatku sa mení minimálna a maximálna suma výsledného poplatku.
Novela zákona upravuje aj zvýhodnenie podania návrhu elektronickými prostriedkami. Zachováva sa 50 % zníženie sadzby poplatku, avšak maximálne zníženie výslednej sumy poplatku je stanovené na 50 EUR (pôvodne 70 EUR). Okrem toho sa upravuje aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje 2,50 EUR.
Novela zákona prináša zvýšenie súdnych poplatkov v rôznych typoch konaní. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí:
Okrem vyššie uvedeného sa zvyšujú aj ďalšie poplatky za úkony súdov a orgánov štátnej správy súdov, ako aj poplatok v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Z prechodných ustanovení vyplýva, že z úkonov a konaní navrhnutých alebo za konanie začaté a právoplatne neukončené do 31. marca, pri ktorých neboli zaplatené poplatky v čase vzniku poplatkovej povinnosti a neboli zaplatené ani v lehote určenej vo výzve, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných od 1. apríla.
S účinnosťou od 1. apríla sa novelizuje aj Zákon o správnych poplatkoch, kde sa upravujú sadzby poplatkov v sadzobníku správnych poplatkov, ktoré sú ustanovené pevnou sumou. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa mení iba minimálna a/alebo maximálna suma výsledného poplatku. Upravuje sa zvýhodnenie podania návrhu elektronickými prostriedkami pri zachovaní 50 % zníženia sadzby poplatku, avšak so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70,- EUR na 50,- EUR. Upravuje sa aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,50 EUR.
Novela zákona prináša zvýšenie správnych poplatkov v rôznych oblastiach, vrátane:
Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz - poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur.
V prípade podania žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami sa platí polovica. V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. ide o poplatok, ktorý prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkocha v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní.
Na účely vyrubenia súdneho poplatku v zmysle § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, hodnota aktív - nehnuteľností, na ktorých sa účastníci zhodli, je základom pre výpočet. Pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje.
Formulácia ustanovení zákona o súdnych poplatkoch ponúka dve možnosti výkladu. Prvý variant chápe § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkochako určenie spoločnej poplatkovej povinnosti dvom subjektom (manželom pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva). Druhý variant výkladu rozumie poplatníkom každého z manželov bez toho, aby chápal ich povinnosť ako spoločnú.
Osobitnú kapitolu tejto problematiky predstavuje vyrubovanie súdneho poplatku odvolateľovi alebo dovolateľovi v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdy opakovane vyrubujú poplatky v opravných konaniach inak.
Podielové spoluvlastníctvo, ako jeden z dvoch typov spoluvlastníctva upraveného v Občianskom zákonníku, môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je možnosť jeho zrušenia súdom. Takýto spôsob zániku podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci majú dôvody na jeho zrušenie (napr. konfliktné vzťahy medzi spoluvlastníkmi, zneužívanie práva väčšinového spoluvlastníka tým, že vylučuje z užívania veci ostatných spoluvlastníkov a pod.) a zároveň sa nevedia dohodnúť na spôsobe jeho zrušenia (ako sa rozdelí spoločná vec, prípadne komu pripadne do výlučného vlastníctva spoločná vec).
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy len v prípade, ak sa podieloví spoluvlastníci nevedia dohodnúť, teda uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak sa dohoda týka nehnuteľností, musí byť aj povinne písomná. Ak k takejto dohode nedôjde, nastupuje súdne konanie, ktoré začne len na návrh (žalobu) niektorého zo spoluvlastníkov a ktorého účastníkmi musia zo zákona byť všetci spoluvlastníci, či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného.
Spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rieši ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú viaceré spôsoby zrušenia a vyporiadania, konkrétne rozdelenie spoločnej veci, prikázanie spoločnej veci spoluvlastníkovi za náhradu a predaj spoločnej veci. Poradie spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je pre súd záväzné.
Prvou možnosťou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci podľa spoluvlastníckych podielov. Podmienkou použitia tohto spôsobu je však to, že vec (predmet zrušenia a vyporiadania) je reálne deliteľná. Ak je nehnuteľnosť deliteľná, súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosť rozdelí a nové veci prikáže do výlučného vlastníctva jednotlivých spoluvlastníkov. Výhradne pri tomto spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva môže súd zriadiť vecné bremeno, ak je to potrebné pre lepšie využitie prikazovaných nehnuteľností.
Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za súčasnej povinnosti zaplatenia primeranej peňažnej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Predpokladom k tomu, aby súd mohol pristúpiť k takémuto riešeniu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je to, že nie je možné rozdelenie nehnuteľností, teda využitie prvého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Nevyhnutnou podmienkou je to, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, túto vec chce. Ak chcú vec obaja (či viacerí) spoluvlastníci, rozhodnutie súdu si vyžaduje skúmanie ďalších skutočností. Prikázanie veci do výlučného vlastníctva predpokladá určenie hodnoty veci, ktorá má byť prikázaná preto, že z tejto hodnoty bude ustupujúci spoluvlastník v peňažnom vyjadrení vyplatený.
Ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Súdne konanie ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale nie je viazaný navrhovaným spôsobom vysporiadania, môže teda rozhodnúť o vypriadaní podľa svojho uváženia iným vhodným spôsobom. Zrušenie podielového spoluvlastníctva súdom v porovnaní s uzatvorením dohody je nielen časovo, ale aj finančne náročnejší proces, nakoľko je spojený s ďalšími výdavkami, ako sú súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, príp. trovy exekúcie a pod.
V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.
tags: #sudny #poplatok #zrusenie #a #vyporiadanie #podieloveho