Súdny Poplatok z Úrokov z Omeškania: Komplexný Prehľad

Právna úprava súdnych poplatkov na Slovensku je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento zákon prešiel od svojho prijatia viacerými novelizáciami, pričom posledná novela, zákon č. 621/2005 Z. z., nadobudla účinnosť 1. januára 2006. Platenie súdnych poplatkov je neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho konania, v ktorom podnikatelia aj nepodnikatelia uplatňujú svoje nároky.

Pri riešení otázok týkajúcich sa súdnych poplatkov je dôležité vychádzať aj zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež obsahuje ustanovenia o súdnych poplatkoch.

Súdne Poplatky: Základné Princípy

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb., súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania. Je dôležité rozlišovať medzi úkonmi, ktoré sa spoplatňujú, a samotnými konaniami súdov. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Konaním sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvého stupňa, ale aj odvolacie a dovolacie konanie.

Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, musia byť výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov rozdeľuje poplatky do štyroch častí:

• I. časť: Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
• II. časť: Poplatky za úkony súdov
• III. časť: Poplatky orgánov štátnej správy súdov
• IV. časť: (nešpecifikované v poskytnutých informáciách)

Konania a úkony bez návrhu môžu podliehať poplatkovej povinnosti iba vtedy, ak sú výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a ak ide o úkon alebo konanie v prospech účastníka poplatníka.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Príklady Spoplatňovaných Úkonov a Konaní

Medzi príklady spoplatňovaných úkonov a konaní patrí:

• Podanie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní.
• Návrh na zníženie výživného medzi manželmi alebo medzi ostatnými príbuznými.
• Konanie o určenie a zapretie rodičovstva.
• Konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy.
• Vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania.

Kto Je Poplatníkom?

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. To znamená, že poplatníkom je osoba, ktorá podala návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda žalobca, ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. To platí aj pre návrhy na vydanie platobného rozkazu a návrhy na konania vo veciach upravených v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

S novelizáciami zákona o súdnych poplatkoch sa rozšíril okruh poplatníkov, napríklad o účastníka konania, ktorý podal námietku zaujatosti, alebo o navrhovateľa v konaní o zníženie výživného.

Výpočet Súdneho Poplatku

Ak sa uplatňuje viac nárokov určených percentnou sadzbou, platí sa súdny poplatok zo základu, ktorý je daný súčtom základov jednotlivých nárokov. Ak je kumulácia nároku, pri ktorom sa platí poplatok z pevnej sadzby a nároku podľa pevnej alebo percentnej sadzby, platí sa súdny poplatok za obe zvlášť.

Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Cena je najčastejšie peňažná suma dojednaná pri predaji a nákupe tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely. Ak nie je možné základ poplatku zistiť takýmto spôsobom, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Osobitným prípadom je situácia, ak je predmetom konania nehnuteľnosť. V takýchto prípadoch súd zvyčajne požaduje od navrhovateľa poplatkového úkonu znalecký posudok a na základe neho vypočíta výšku samotného poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch však v sadzobníku ustanovuje niektoré výnimky, keď určuje nevyvrátiteľnú domnienku, že pri návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemožno cenu predmetu konania určiť. Poplatok sa preto vyberá podľa pevnej sadzby. Ak však ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo vypratanie, táto domnienka neplatí, lebo poplatok sa vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť alebo ktorý sa má vypratať.

Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je sama predmetom poplatkového úkonu. S príslušenstvom sa v praxi možno najčastejšie stretnúť práve u bežných pohľadávok vzniknutých z nesplneného záväzku. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky je širší pojem než sú trovy súdneho konania, ktoré sú jedným z druhov týchto nákladov.

Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. Ak určuje cenu súd, tak nevykonáva dokazovanie, ale podľa okolnosti prípadu môže vykonať šetrenie, ktoré však nie je konaním vo veci samej.

Ďalším v praxi sa pomerne často vyskytujúcim prípadom sú opakujúce sa plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, znamená to, že treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Ak výška opakujúceho sa plnenia je známa, súdny poplatok sa potom vyrubí zo súčtu jednotlivých plnení, pokiaľ nejde o čas presahujúci tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Cena nároku bude v takomto prípade zistiteľná podľa toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Základ súdneho poplatku sa zaokrúhľuje na celé stokoruny dolu a vyrubený poplatok zas na celé koruny nahor.

Sadzby Súdnych Poplatkov

Sadzby súdnych poplatkov za konanie a jednotlivé úkony sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou v korunách, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená zároveň najnižšia sadzba poplatku, a to aj najvyššia sadzba poplatku. Základ percentného poplatku tvorí cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne v odvolacom konaní cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach percento z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však určitú sumu. Rozdielne sú aj horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom.

Oslobodenie Od Súdnych Poplatkov

Ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku len dopĺňa oslobodenia, ktoré uvádza zákon o súdnych poplatkoch. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku predpokladá návrh účastníka konania, teda inými slovami - o oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné požiadať. Oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže súd priznať účastníkovi z úradnej moci bez návrhu (ex offo), a to ani v prípade, ak by na oslobodenie od súdnych poplatkov boli splnené podmienky.

Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov môže účastník podať spolu s návrhom na začatie konania, ale aj v priebehu konania, a to ako prvostupňového, tak aj odvolacieho, aj dovolacieho. Keďže v konaní platí zásada rovnosti účastníkov, je isté, že návrh na oslobodenie môže úspešne podať aj právnická osoba.

V oblasti osobného oslobodenia od súdnych poplatkov došlo k zmenám, ktoré zákon definuje.

Vznik a Zánik Poplatkovej Povinnosti

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti upravuje zákon v § 5 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť vzniká v tom okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. Tu však zákon limituje súd lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť.

Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru. Najzákladnejšou právnou skutočnosťou zakladajúcou povinnosť zaplatiť súdny poplatok je podanie návrhu, a to v prvom rade návrhu na začatie konania, a procesné podania, ktorými sa rozširuje návrh.

Vznik povinnosti zaplatiť poplatok je podmienený tým, že poplatníkom je navrhovateľ, t. j. žalobca, odvolateľ a dovolateľ.

Súdne Poplatky a Úroky z Omeškania

Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Slovenská právna úprava rozlišuje medzi občianskoprávnymi vecami a obchodnými vecami. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov, kde sa uprednostňuje dohoda podnikateľov o výške úrokov z omeškania a keď výška nebola dohodnutá, vzniká pri omeškaní nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.

Aktuálne Sadzby Úrokov z Omeškania

Aktuálne sadzby zákonných úrokov z omeškania sú stanovené podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

V zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka rozlišujeme aj tzv. fixnú sadzbu úrokov z omeškania.

Zmluvné Dohody o Úrokoch z Omeškania v Obchodných Vzťahoch

Obchodné záväzkové vzťahy sú špecifické tým, že výška úrokov z omeškania sa môže zmluvne modifikovať. Avšak aj v prípade ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté, musí táto výška zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku.

Od 1. 2. 2013 znie ustanovenie § 369 Obch. zákonníka takto: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Citované nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. uvádza, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Praktické Aspekty Platenia Súdnych Poplatkov

Súdny poplatok je platba štátu za úkony súdu a orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku, súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví.

Spôsoby Zaplatenia Súdneho Poplatku

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Kedy sa Vracia Súdny Poplatok?

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.

Poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba odmietla alebo vzala späť pred prvým pojednávaním.

tags: #sudny #poplatok #z #urokov #z #omeskania