Ukončenie podnikania počas PN: Podmienky a postupy

Rozhodnutie ukončiť alebo pozastaviť živnosť je významným krokom pre každého podnikateľa. Dôvody môžu byť rôzne, od nepriaznivých podmienok na trhu až po osobné okolnosti, ako je dlhodobá práceneschopnosť. V tomto článku sa zameriame na podmienky a postupy ukončenia podnikania počas PN (práceneschopnosti), pričom zohľadníme daňové, odvodové a administratívne aspekty.

Pozastavenie alebo zrušenie živnosti: Kedy a prečo?

Podnikateľ - živnostník môže kedykoľvek počas podnikania svoju živnosť nielen skončiť alebo aj prerušiť. Ak je dôvod dočasný, postačí pozastavenie (prerušenie) živnosti. Pozastavenie živnosti je dočasné. Po novom je možné živnosť pozastaviť bez obmedzenia. Zrušenie živnosti je konečné a zrušenú živnosť nemožno obnoviť.

Dôvody na ukončenie alebo pozastavenie živnosti

Dôvody môžu byť rôzne - nepriaznivé podmienky pre podnikanie, prechod na eseročku, dlhodobé odcestovanie do zahraničia, dlhodobá práceneschopnosť a podobne. Mnohí živnostníci uvažujú o zrušení či pozastavení živnosti kvôli novým odvodom. Mnohým sa po novom ani neoplatí živnosť mať.

Pozastavenie živnosti

Počas mŕtvych či krízových období - napr. počas pandémie či iných kríz - padne niektorým živnostníkom vhod podnikanie aspoň dočasne prerušiť, presnejšie: pozastaviť. Odpadnú im tak niektoré starosti s výkazmi a platbami. Iné však nie. V minulosti bolo možné pozastaviť živnosť minimálne na 6 mesiacov a maximálne na 3 roky, v súčasnosti je však možné pozastaviť živnosť bez obmedzení „zdola i zhora“ - tj minimálne či maximálne obdobie nie sú stanovené.

Zrušenie živnosti

V praxi je často flexibilnejším režimom zrušenie živnosti, ktoré má v mnohých podobách podobné daňovo-odvodové pravidlá, aké pre pozastavenie živnosti uvádzame nižšie. Ak už živnosť zrušíte a v budúcnosti by ste sa k nej chceli vrátiť, musíte celý proces založenia absolvovať nanovo.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre čerstvých absolventov

Postup pri ukončení živnosti

Rovnako ako založenie živnosti, aj jej zrušenie upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“). V nasledujúcich riadkoch sa zameriame na dobrovoľné zrušenie živnosti. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania.

Kde a ako podať oznámenie o ukončení podnikania

Oznámenie o ukončení podnikania je možné podať osobne na živnostenskom úrade, online cez štátny portál slovensko.sk alebo prostredníctvom špecializovaných firiem.

Osobná návšteva živnostenského úradu

Zrušiť živnosť môžete osobnou návštevou na živnostenskom úrade. Živnostenský úrad nie je oficiálny názov úradu, ale v skutočnosti je ním okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Nemôžete však navštíviť akýkoľvek živnostenský úrad, ale len ten, ktorý je miestne príslušný k vášmu trvalému bydlisku.

Online zrušenie živnosti

Ukončiť živnostenské oprávnenie je možné aj online cez štátny portál slovensko.sk. Výhodou je, že v tomto prípade nemusíte chodiť osobne na živnostenský úrad. Nevýhodou je to, že na využitie služieb štátneho webu slovensko.sk musíte mať elektronický občiansky preukaz a čítačku na eID kartu. Tiež musíte mať nahratý kvalifikovaný elektronický podpis (o ktorý je potrebné požiadať osobitne po vydaní občianskeho preukazu).

Služby špecializovaných firiem

Na zrušenie živnosti je možné využiť aj špecializované firmy, ktoré vybavia všetky potrebné formality online za vás. Pre tých, ktorý chcú zrušiť živnosť online pohodlne z domu, napriek tomu, že nemajú alebo nepoužívajú elektronický podpis, ideálna varianta je portál SroOnline.sk. Nebudete potrebovať elektronický podpis, nemusíte nikam chodiť, nič študovať, stačí vyplniť údaje v tomto jednoduchom online formulári na zrušenie živnosti.

Prečítajte si tiež: Príspevok na starostlivosť o dieťa – ukončenie a podmienky

Potrebné dokumenty a poplatky

Je vhodné, ak si vopred stiahnete a vyplníte formulár Oznámenie o ukončení podnikania. Nezabudnite si so sebou vziať občiansky preukaz. Potvrdenie o ukončení podnikania dostanete na počkanie alebo k dátumu uvedenému v oznámení. Zrušenie živnosti je zadarmo.

Povinnosti po zrušení živnosti

Po prevzatí potvrdenia o zrušení alebo pozastavení živnosti je potrebné urobiť niekoľko krokov.

Daňové povinnosti

Aj napriek tomu, že živnostenský úrad oznámi zrušenie živnosti daňovému úradu, máte povinnosť do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov.

Daň z príjmov

Živnostník platí principiálne daň z príjmov zo všetkých svojich príjmov zo živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. autorská činnosť, prenájom a pod.), ktoré zinkasoval od 1.1. do 31.12 predmetného roka. Je jedno, či ich dosiahol za 12 mesiacov „neprerušenej“ živnosti alebo za 1 aktívny mesiac, pričom živnosť bola zvyšné mesiace prerušená. Rovnako zdaňuje príjmy, ktoré síce dostal až v období prerušenej živnosti, ale za činnosti, ktoré vykonal resp. Daňové priznanie k dani z príjmov teda podáva štandardne po skončení roka v marci či júni, rovnako ako ostatní podnikatelia. Do daňového priznania budú vstupovať všetky vaše príjmy za daný kalendárny rok, vrátane tých zo živnosti.

Daň z motorových vozidiel

Skoršiu lehotu si však postrážte pri dani z motorových vozidiel. Ak ste využívali auto na podnikanie, musíte podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ste ukončili podnikanie.

Prečítajte si tiež: Skúšobná doba a ukončenie počas PN

DPH

Ak ste súčasne platiteľom DPH, musíte ukončiť aj registráciu na túto daň - použijete na to tento formulár. V poslednom zdaňovacom období (mesiaci či štvrťroku) vám však vzniká povinnosť vysporiadania DPH - môže sa tak napríklad stať, že budete musieť odviesť DPH z majetku, pri ktorom ste si DPH v minulosti odpočítali (napr. Je vhodné, ak sa ešte predtým poradíte s vaším účtovníkom, aby ste nezostali nepríjemne prekvapení.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne

Dňom ukončenia živnosti zaniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Vo formulári oznámenia o ukončení podnikania označujete aj vašu zdravotnú poisťovňu, aby jej živnostenský úrad zrušenie živnosti mohol oznámiť. Čo sa týka zdravotného poistenia, to musí mať fyzická osoba pokryté každý jeden deň v roku. Znamená to, že ak už si neplatíte zdravotné odvody ako živnostník, musíte mať iného platiteľa poistného - zamestnávateľa, štát (napr.

Ďalšie administratívne povinnosti

Svoje rozhodnutie ďalej nepokračovať v podnikaní určite oznámte svojim zákazníkom, ale aj obchodným partnerom. Rovnako ako vy už nebudete fakturovať, ani na neexistujúci subjekt už nebudú môcť byť vystavované faktúry, napr. Namieste je tiež zrušenie živnostenského účtu, ak ste ho mali založený.

Ukončenie živnosti počas PN a nárok na dávky

Strata zamestnania a zdravotné problémy môžu byť stresujúce. Ak ste prišli o prácu a zároveň ste sa stali práceneschopnými, je dôležité vedieť, aké máte práva a povinnosti, najmä čo sa týka nemocenských dávok.

Nárok na nemocenské dávky

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota

Ďalším dôležitým faktorom je časový interval medzi ukončením pracovného pomeru a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota. Táto lehota trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.

Postup pri vzniku práceneschopnosti v ochrannej lehote

Ak sa stanete práceneschopným počas ochrannej lehoty, musíte túto skutočnosť nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde ste evidovaný. Zároveň je potrebné doručiť do Sociálnej poisťovne tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví lekár. Úrad práce vám na dobu, počas ktorej budete práceneschopný, preruší výplatu príspevku v nezamestnanosti a budete poberať nemocenské dávky.

Čo ak sa práceneschopnosť začne po uplynutí ochrannej lehoty?

Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.

Výška nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ) a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).

PN a povinnosti zamestnávateľa

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Prerušenie sociálneho poistenia

Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Oznamovacia povinnosť

Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06. Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje.

Evidencia vyňatia nemoc po 52. týždni

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Dĺžka PN a podmienky jej trvania

Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz.

Dôvody uznania PN

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: ak ide o vyplácanie náhrady príjmu alebo ak ide o vyplácanie nemocenského.

Nárok na dávky pri dočasnej PN

Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa majú iba zamestnanci. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce).

Výnimky zo zákazu výpovede

Práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce).

Podpora pre živnostníkov v nezamestnanosti

Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného.

Výška podpory v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO.

tags: #ukončenie #podnikania #počas #PN #podmienky