
Právna úprava súdnych poplatkov v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je pomerne stabilná, no v praxi sa vyskytujú prípady nesprávneho vyrubovania poplatkov. Tento článok sa zameriava na rozdelenie platenia súdneho poplatku do dvoch fáz - ex ante a ex post - a na bežné problémy, ktoré sa v praxi vyskytujú.
Súčasná podoba právnej úpravy súdnych poplatkov bola zavedená zákonom č. 140/1984 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorého právnu úpravu prevzal zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Táto úprava rozdeľuje platenie súdneho poplatku do dvoch fáz:
Napriek tomu, že od účinnosti zákona uplynulo viac ako 35 rokov, súdy často vyrubujú súdne poplatky nesprávne, čo môže viesť k značným finančným rozdielom.
Pri podaní žaloby o vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok vo výške 66 eur. Ak sa žaloba podáva elektronicky, poplatok sa znižuje na polovicu, teda 33 eur. Tento poplatok je potrebné zaplatiť súčasne s podaním žaloby alebo v lehote určenej súdom, zvyčajne do 10 dní od doručenia výzvy.
Ak žalobca nezaplatí poplatok v stanovenej lehote, súd konanie zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania nie je prípustné podať odvolanie, ale je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Súčasné zaplatenie súdneho poplatku a podanie sťažnosti nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
V rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku musí byť riadne uvedené, že odvolanie nie je prípustné, ale je prípustná sťažnosť s uvedením jej náležitostí a adresy, kam má byť sťažnosť smerovaná. Nedostatočné alebo nesprávne poučenie o procesných právach účastníka konania môže viesť k predĺženiu lehoty na podanie opravného prostriedku na tri mesiace.
Žalobca môže požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, a to čiastočne alebo úplne, ak súd uzná, že jeho majetkové pomery sú také, že si to vyžadujú. Ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec.
Druhým druhom súdneho poplatku je poplatok za vyporiadanie BSM, ktorý sa vyrubuje spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Právny základ tohto poplatku spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) a v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Tento poplatok sa vyrubuje a platí len raz, v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania BSM.
Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (napr. späťvzatie žaloby), súd nemôže poplatok vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo rozsiahle dokazovanie a množstvo pojednávaní. V takýchto prípadoch je stále použiteľné stanovisko Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého nemožno žiadnemu z účastníkov vyrubiť poplatok za vyporiadanie BSM, a to ani v prípade, ak k späťvzatiu došlo po viacerých pojednávaniach s obšírnym dokazovaním.
Základom pre výpočet poplatku je cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Podľa § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, poplatkový základ tvoria iba aktíva, pričom pasíva sa do základu nezahŕňajú a ani o ne neznižujú.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Na účely vyrubenia súdneho poplatku, ak hodnota aktív (nehnuteľností) je 160 373 eur a hodnota pasív (nezaplatených pôžičiek) je 107 373 eur, súd vyčíslí 1 % z hodnoty aktív (1 603,73 eur) a každej zo strán nariadi zaplatiť polovicu tejto sumy, čiže 801,87 eur.
Ak sa základ poplatku vyrubí v minimálnej výške podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, vyrubí sa poplatok vo výške 66 eur.
Formulácia ustanovení zákona o súdnych poplatkoch ponúka dve možnosti výkladu:
V prípade spoločnej povinnosti viacerým poplatníkom vzniká povinnosť zaplatiť poplatok za návrh spoločne. Z hľadiska práva na súdnu ochranu je vhodnejší variant, ktorý chápe postavenie bezpodielových spoluvlastníkov ako individuálne.
Výrok rozhodnutia musí byť určitý, teda suma súdneho poplatku musí byť presne vyčíslená. Odôvodnenie rozsudku potom obsahuje vysvetlenie, akou metodikou súd k uvedenej sume dospel. Napríklad, rozsudok môže obsahovať výrok, že účastníci sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 847,50 eur, čo predstavuje 3% z ceny vecí patriacich do BSM.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Častým problémom v praxi je určenie percentuálnej výšky poplatku a základu, z ktorého súd percentuálnu výšku vyčísľuje. Niektoré súdy ukladajú každému z bezpodielových spoluvlastníkov povinnosť uhradiť 3% z toho, čo sa rozsudkom vyporiadalo (spolu teda 6%), zatiaľ čo iné ukladajú povinnosť uhradiť 3% z hodnoty vyporiadavaného majetku ako celku.
Nejednotná prax súdov poukazuje na chybu zákonodarcu, ktorý napriek novelám a nejednotnej praxi súdov nespresnil zákon o súdnych poplatkoch v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Princíp predvídateľnosti práva je pritom imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu.
Navrhuje sa zmena zákona o súdnych poplatkoch tak, aby bolo jednoznačne uvedené, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie BSM je každá zo strán sporu, ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5% zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur.
Pri určovaní povinnosti zaplatiť súdny poplatok by súdy nemali vychádzať z hodnoty podielu (aktív), ktorý každá strana vyporiadaním získa. Základ poplatku je výslovne uvedený v § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, a preto nie je možné vychádzať z aktívnej hodnoty nadobudnutých podielov každej zo strán ani prihliadať na prípadnú disparitu pri rozdelení BSM. Takáto aplikácia by mohla viesť k nespravodlivým rozhodnutiam, napríklad ak jeden zo spoluvlastníkov investoval do BSM zo svojho výlučného majetku a následne mu súd vyrubí percentá aj z tohto majetku.
Osobitnou kapitolou je vyrubovanie súdneho poplatku odvolateľovi alebo dovolateľovi v konaní o vyporiadanie BSM. Súdy sa v tejto oblasti často dopúšťajú chýb, ktoré významne zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu.
V konaní pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 262/2018 sa rozhodovalo o vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania v konaní o vyporiadanie BSM. Okresný súd Nitra vyrubil odvolateľovi poplatok za odvolanie vo výške 9 345 eur, vychádzajúc z hodnoty poplatku ex post. Po sťažnosti odvolateľa sudkyňa korigovala rozhodnutie a určila zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 8 292,25 eur, čo predstavuje polovicu zo zákonom určeného maxima 16 586,50 eur.
Napriek tomu, že už v roku 2010 ústavný súd vydal nález (č. 21/2011), v ktorom odôvodnil, že za odvolanie ako odvolací návrh v konaní o vyporiadanie BSM sa má platiť súdny poplatok ex ante vo výške 66 eur, súdy opakovane vyrubujú poplatky v opravných konaniach inak.
Základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým výkladom príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch možno dospieť k záveru, že toto pravidlo sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM.
Nejasná a mätúca právna úprava súdnych poplatkov pri vyporiadaní BSM má negatívny vplyv na rozhodovanie o tom, či sa bezpodieloví spoluvlastníci vyporiadajú dohodou, alebo sa obrátia na súd. Súčasná situácia, keď sa výlučné užívanie majetku jedným zo spoluvlastníkov počas súdneho konania nijako nepretavuje do náhrady druhému spoluvlastníkovi, a keď nie je jasné, koľko strany zaplatia štátu, vytvára ideálne prostredie pre obštrukcie v konaní.
Navrhuje sa, aby sa zákon o súdnych poplatkoch zmenil tak, že bude jednoznačne uvedené, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie BSM je každá zo strán sporu, ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5% zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur.
Mala by sa priamo právnou úpravou eliminovať situácia, keď súdy vychádzajú z hodnoty podielu, ktorý bezpodielový spoluvlastník rozhodnutím nadobúda, pretože takéto situácie sú živnou pôdou pre nespravodlivé rozhodnutia.
tags: #sudny #poplatok #vyporiadanie #BSM #počas #manželstva