
V Slovenskej republike predstavuje zmier dôležitý nástroj na riešenie sporov, ktorý môže predísť zdĺhavým a nákladným súdnym konaniam. Platná právna úprava rozoznáva dve základné formy zmieru: predsúdny a súdny zmier. Tento článok sa zameriava na analýzu platnosti podmienok zmieru v podmienkach slovenského právneho systému.
Predsúdny zmier je dohoda, ktorú uzavrú sporové strany ešte pred začatím súdneho konania a následne ju nechajú schváliť súdom. V prípade vzájomného sporu si strany dohodnú vzájomné podmienky a podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru. Vecne príslušným súdom je spravidla okresný súd, v niektorých prípadoch krajský súd. Príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh, napríklad na vydanie platobného rozkazu.
Súdny zmier je upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a plní funkciu prevencie pred vysokými nákladmi a zdĺhavosťou súdneho konania. Súd sa má vždy pokúsiť o zmier, ak to povaha vecí pripúšťa. Ak to umožňujú okolnosti, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o zmier mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora.
Po začatí konania sa má súd pokúsiť o zmier účastníkov konania ešte pred prvým pojednávaním. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení podmienok dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či ju schvaľuje alebo nie.
Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda účinky právoplatného rozsudku a môže sa stať exekučným titulom. Ak by súd zmier neschválil, vydá o tom uznesenie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti by súd pokračoval v riadnom súdnom konaní.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Paragraf 99 ods. 2 OSP výslovne ustanovuje, že súd neschváli zmier len v prípade jeho rozporu s platným právom. To znamená, že dohoda účastníkov sporu o jeho predmete musí byť v súlade s ustanoveniami hmotného práva, napríklad Občianskeho zákonníka v prípade náhrady škody na zdraví.
Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní, t.j. predsúdny zmier, je stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €.
Pri súdnom zmieri sa poplatok priamo neplatí, pretože pred začatím konania je vo väčšine prípadov potrebné uhradiť súdny poplatok. Ak dôjde k súdnemu zmieru, platia podmienky stanovené v ustanovení § 11 ods. 7 OSP, podľa ktorého sa vráti 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov, ak konanie skončí schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, a 50 %, ak konanie skončí schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej.
Súd môže rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh je možné podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Po zrušení uznesenia o schválení zmieru nastáva rovnaká situácia ako v prípade, keby k jeho schváleniu nedošlo. Vec sa vracia do štádia, v akom bola pred schválením zmieru a súd pokračuje v pôvodnom konaní s pôvodnými účastníkmi konania.
Nový CSP prináša zmeny v úprave zmieru. Podľa § 148 CSP môžu žalobca a žalovaný uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
CSP nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť a neschváliť ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
CSP výslovne neurčuje formu schválenia zmieru. Dôvodová správa uvádza, že rozhodnutie o schválení zmieru je rozhodnutím vo veci samej, preto by sa malo rozhodovať rozsudkom. Avšak, § 398 CSP, ktorý sa týka obnovy konania, výslovne počíta s tým, že zmier sa schvaľuje uznesením.
Dohoda o urovnaní je upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Urovnanie je vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Súdnym zmierom je možné riešiť väčšinu obchodných a občianskych sporov, ako sú nesplatené faktúry, nedodanie diela či tovaru a pod. Naopak, súdny zmier nie je možné uzavrieť v konaniach o osobnom stave (spôsobilosť k právnym úkonom, rozvod, prehlásenie za mŕtveho a pod.) či konaniach, ktoré môže súd zahájiť aj bez návrhu (starostlivosť o maloletých, konanie o dedičstve a pod.).
Súdny zmier musí byť v súlade s právnymi predpismi. Musí spĺňať podmienky stanovené Občianskym zákonníkom: strany musia mať spôsobilosť k právnym úkonom, zmier musí byť uzavretý slobodne, bez nátlaku, jeho obsah musí byť určitý a zrozumiteľný, predmet, o ktorom zmier uzatvárate, musí byť právne dovolený a fyzicky možný. Súdny zmier nesmie obsahom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a dokonca sa nesmie priečiť dobrým mravom.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Súdny zmier je možné uzavrieť až do vydania autoritatívneho rozhodnutia súdu. Jednou z možností je, že sa s protistranou dohodnete na znení zmieru, spíšete dohodu, na ktorej necháte svoj podpis notársky overiť a zašlete ju na súd s návrhom na schválenie súdneho zmieru. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa na uzavretí súdneho zmieru na ústnom súdnom pojednávaní. Jej znenie sa zapíše do protokolu a súd následne vydá uznesenie o schválení súdneho zmieru.
V prípade, že dlžník má záujem svoj dlh uhradiť a predbežne súhlasí s uzatvorením súdneho zmieru ešte pred podaním žaloby, môžete sa obrátiť na akýkoľvek vecne príslušný súd a požiadať o zmierovacie konanie. Ak dôjde k uzatvoreniu zmieru, súd ho schváli a vzťahujú sa naň všetky pravidlá ako na súdny zmier uzatvorený v priebehu súdneho konania.
Okrem špecifikácie strán je dôležité jasne a presne identifikovať práva a povinnosti jednotlivých strán. S ohľadom na predmet sporu môžu pri uzatváraní súdneho zmieru nastať 3 situácie:
Ak Vám vznikli so zahájením súdneho konania aj ďalšie náklady, ako sú napríklad súdny poplatok či odmena právneho zástupcu, nezabudnite si túto čiastku uplatniť a požadujte ju od protistrany.
Je potrebné rozlišovať situácie, kedy Vaša protistrana výslovne uznáva svoj záväzok a je ochotná pristúpiť na súdny zmier a kedy v prebiehajúcom súdnom konaní čiastočne splatí svoj záväzok bez vôle pristúpiť k zmiernemu konaniu. V takomto prípade je Vašou povinnosťou vziať žalobu čiastočne späť a došlú splátku náležite započítať.
Súdny zmier, i keď je dohodou strán, má veľmi podobné vlastnosti ako platobný rozkaz či rozsudok. Schvaľuje sa v podobe uznesenia a je finálnym rozhodnutím, ktorým sa končí súdny spor. Na rozdiel od rozsudku nie je možné uznesenie o schválení zmieru napadnúť odvolaním. Jediným spôsobom ako dosiahnuť jeho zrušenie, je podanie návrhu do 3 rokoch od právoplatnosti, pričom musíte preukázať rozpor súdneho zmieru s hmotným právom. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku a v prípade neplnenia povinnosti v ňom stanovenej, predstavuje súdny zmier plnohodnotný exekučný titul, s ktorým sa môžete obrátiť na exekútora a vymáhať stanovenú povinnosť v exekučnom konaní.
Pri uzatvorení súdneho zmieru je rozhodujúcim faktorom doba, v ktorej došlo k schváleniu zmieru. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončí schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 %. V prípade, že súdny zmier bol uzavretý len ohľadne časti sporu, dostane osoba, ktoré súdny poplatok zaplatila, späť 30 % zo zaplateného poplatku.
tags: #sudny #zmier #pravoplatnost #podmienky