Súhrnný Evidenčný List Dôchodkového Zabezpečenia: Vzor a Kontext

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na súhrnný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, jeho význam, súvislosti v rámci pracovnoprávnych vzťahov a daňových povinností. Článok sa snaží zohľadniť rôzne úrovne čitateľov, od študentov po profesionálov, a poskytnúť im jasné a štruktúrované informácie.

Úvod do Evidencie Dôchodkového Zabezpečenia

Evidencia dôchodkového zabezpečenia je kľúčová pre správny výpočet a vyplácanie dôchodkov v budúcnosti. Súhrnný evidenčný list (SEL) je dokument, ktorý zhromažďuje informácie o zamestnancovi a jeho odvodoch do systému sociálneho poistenia. Tento článok sa zameriava na vzor takéhoto listu a jeho širší kontext.

Pracovný Pomer a Mzda: Základné Východiská

Druhy Pracovných Pomerov

V agende Pracovné pomery v ponuke Mzdy sa evidujú údaje o jednotlivých pracovných pomeroch. Ku každému pracovnému pomeru, uzatvorenému so zamestnancom, sa evidujú zvlásť informácie o príslušnom pracovnom pomere, mzde, dovolenke, odvodoch poistenia, trvalých zložkách mzdy, zrážkach, neprítomnostiach, či údaje o príspevku zamestnávateľa do tretieho piliera alebo na životné poistenie. Program umožňuje sledovať viac pracovných pomerov pri jednom zamestnancovi.

V tejto agende sa vykonáva i zaúčtovanie záloh, automatické vyplnenie údajov potrebných pre ELDP či elektronické podanie ELDP, ako aj generovanie Registračného listu FO alebo Oznámenia zamestnávateľa. Všetky údaje je potrebné starostlivo vyplniť, zakaždým znovu aktualizovať a prekontrolovať pred každým mesačným spracovaním miezd. Úpravu je potrebné vykonať ešte pred spracovaním miezd mesiaca, od ktorého zmena platí.

V programe POHODA môžete vybrať nasledujúce druhy pracovných pomerov:

Prečítajte si tiež: Nadobudnutie tovaru a Súhrnný výkaz

• Hlavný pracovný pomer
• Vedľajší pracovný pomer
• Dohoda o brigádnickej práci študentov
• Dohoda o pracovnej činnosti
• Kratší pracovný čas
• Spoločníci s. r. o., komandisti
• Členovia družstiev
• Domáci pracovníci
• Dohoda o vykonaní práce
• Konateľ
• Iný pracovný vzťah

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere.

Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Dohoda o vykonaní práce

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Domáci pracovníci

Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste, s použitím informačných technológií v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje.

Výber druhu pracovného pomeru neurčuje údaje rozhodujúce pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ani na výpočet preddavku na daň. Potrebné podklady pre výpočet preddavku na daň zadajte na záložke Dane v agende Personalistika, pre výpočet odvodov na záložke Mzda v agende Pracovné pomery.

Prečítajte si tiež: Vzor evidenčného listu

Ak má zamestnanec viac rovnakých druhov pracovného pomeru, môžete ich rozlíšiť prostredníctvom poľa Názov. Text uvedený v tomto poli sa následne prevezme do poľa Pracovný pomer pri vystavovaní miezd v agende Mzdy za jednotlivé mesiace. Pre ešte väčšie rozlíšenie pracovných pomerov môžete využiť pole Číslo pomeru.

V prípade, že chcete rozúčtovávať mzdy na strediská, vyplňte pri jednotlivých pracovných pomeroch pole Stredisko.

V poli Dátum nástupu uvediete dátum nástupu zamestnanca do pracovného pomeru. Tento údaj sa používa napr. pri tlači Registračného listu FO alebo Oznámenia zamestnávateľa.

V poli Zmluva na dobu určitú uvediete dátum skončenia pracovného pomeru na dobu určitú (deň, mesiac, rok), ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve.

Ak chcete zamestnancovi po ukončení pracovného pomeru vyplatiť mzdu alebo jej časť, zaškrtnite voľbu Vyplatiť mzdu po ukonč. prac. pomeru.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca evidenčným listom

V časti Režim organizácie uvediete počet hodín ustanoveného týždenného pracovného času v organizácii rozvrhnutého na 5 pracovných dní.

V časti Rozvrh pracovného času v poli Dohodnutý týždenný úväzok uvediete dohodnutý týždenný úväzok zamestnanca. Väčšinou sa rovná týždennému režimu organizácie. V prípade, ak má zamestnanec skrátený úväzok alebo dohodnutý kratší pracovný čas, je úväzok menší.

V časti Rozvrh pracovného času je tiež samostatné výberové pole, ktoré slúži pre nastavenie rozvrhnutia týždenného pracovného času zamestnanca. Ide o nasledovné možnosti:

• Rovnomerný - zamestnanec pracuje od pondelka do piatka každý deň rovnaký počet hodín. Zamestnancov dohodnutý týždenný úväzok je rovný týždennému úväzku organizácie. Za denný úväzok sa považuje počet hodín v poli Režim (denne), tj. úväzok je totožný s režimom organizácie.
• Rovnomerný skrátený - zamestnanec pracuje od pondelka do piatka každý deň rovnaký počet hodín, ale jeho dohodnutý týždenný úväzok je menší ako týždenný úväzok organizácie. Po zvolení tejto možnosti sa vo formulári zobrazí pole Úväzok denne, do ktorého je možné uviesť počet hodín, ktoré zamestnanec denne odpracuje. Výpočet Úväzok denne x 5 prac. dní sa musí rovnať poľu Dohodnutý týždenný úväzok.
• Nerovnomerný týždenný - zamestnanec pracuje v rôznych dňoch v týždni, rôzny počet hodín v jednotlivých dňoch týždňa, avšak každý týždeň odpracuje rovnaký počet hodín, tj. každý týždeň odpracuje dohodnutý týždenný úväzok. Zamestnancov dohodnutý týždenný úväzok je rovný týždennému úväzku organizácie. Po zvolení tejto možnosti sa vo formulári zobrazia polia pre jeden týždeň (pondelok až nedeľa), do ktorých je možné zadať počet hodín, ktoré zamestnanec odpracuje v daných dňoch.
• Nerovnomerný týždenný skrátený - zamestnanec pracuje v rôznych dňoch v týždni, rôzny počet hodín v jednotlivých dňoch týždňa, avšak každý týždeň odpracuje rovnaký počet hodín, tj. každý týždeň odpracuje dohodnutý týždenný úväzok. Zamestnancov týždenný úväzok je však menší ako týždenný úväzok organizácie. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, je možné do jednotlivých polí týždňa zadať počet hodín, ktoré zamestnanec odpracuje každý deň.
• Turnusový režim - zamestnanec pracuje v rôzne rozvrhnutom pracovnom čase. Pracovný čas je rozvrhnutý na základe pravidelne sa opakujúceho cyklu s pevnou dĺžkou, napr. dlhý a krátky pracovný týždeň alebo cyklus zmien. Týždenný úväzok zamestnanca môže byť rovný režimu organizácie, alebo kratší. Po zvolení tejto možnosti sa vo formulári zobrazí pole pre výber turnusu, ktorý sa pravidelne opakuje.
• Turnus - mesačný úväzok - zamestnanec pracuje v rôzne rozvrhnutom pracovnom čase. Ide o rovnaký režim ako je turnusový režim. Rozdielom však je, že zamestnancovi sa v každom mesiaci vyrovná pracovný úväzok v hodinách maximálne na počet hodín, ktoré určuje fond pracovného času. Na prekročenie hodín pracovného úväzku nad fond pracovného času POHODA upozorní pri ukladaní editovanej mzdy príslušného mesiaca. Program postupne skráti zmeny, a to od posledných zmien v mesiaci.

V prípade nastavenia rozvrhu pracovného času Turnusový režim alebo Turnus - mesačný úväzok, sa sprístupní ďalšie pole Zameškaná zmena turnusu. Toto pole slúži pre zadanie počtu hodín, za ktoré sa má zamestnancovi vypočítať náhrada mzdy za čerpanú dovolenku. Ak pole nevyplníte, náhrada za dovolenku sa vypočíta podľa úväzku v danom dni.

Mzda a Odvody

Formulár Mzda obsahuje údaje, ktoré rozhodujú o mzdových nárokoch z pracovného pomeru mzdy a pomocou neho sa určuje i platenie odvodov z daného pracovného pomeru.

Druhy Mzdy

Do poľa Mzda uveďte tarifnú mzdu v domácej mene za konkrétne obdobie (mesiac, hodinu, jednotku výkonu) podľa druhu mzdy. Tým môže byť:

• Mesačná mzda - mesačná mzda sa vypláca bez ohľadu na pracovný úväzok zamestnanca v kalendárnom mesiaci (počet pracovných dní v mesiaci). Pri mesačne odmeňovanom zamestnancovi sa sviatok považuje za odpracovaný deň. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť i vyplácanie náhrady za sviatok.
• Hodinová mzda - základná mzda je určená súčinom odpracovaných hodín a dohodnutej hodinovej sadzby zamestnanca. Za deň, ktorý zamestnanec neodpracoval pre sviatok, patrí zamestnancovi náhrada vo výške priemerného zárobku. Za sviatok, ktorý zamestnanec odpracoval, patrí zamestnancovi mzda vo výške hodinovej sadzby.
• Úkolová mzda - základná sazba sa počíta ako súčin jednotkovej (tarifnej) mzdy a počtu odpracovaných jednotiek. Náhrada za sviatok sa počíta rovnako ako v prípade hodinovo odmeňovaného zamestnanca.

Náhrada za Sviatok

Nastavenie v tomto poli slúži na určenie, či zamestnanec vo sviatok zvyčajne pracuje alebo nepracuje. Ak zamestnanec nepracuje pre sviatok, nastavením určíte, či sa sviatok vypláca priemerom, mesačnou mzdou alebo nevypláca. Možnosti nastavenia:

• Priemerom - voľbu nastavíte pri zamestnancoch, ktorí v deň sviatku nepracujú a prináleží im náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Uvedené platí pri hodinovo, úkolovo i mesačne odmeňovaných zamestnancoch. Náhradu mzdy za sviatok pri mesačne odmeňovaných zamestnancoch vo výške priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej alebo pracovnej zmluve.
• Mesačnou mzdou - voľbú nastavíte pri zamestnancoch odmeňovaných mesačnou mzdou, pri ktorých ak sviatok pripadne na ich obvyklý pracovný deň a pre sviatok nepracujú, sa tento deň považuje za odpracovaný a prináleží im mzda.
• Nie - priemerom počas dovolenky - voľbu nastavíte pri zamestnancoch, pre ktorých je deň sviatku bežným pracovným dňom a tento deň skutočne odpracujú (napr. nepretržitá prevádzka). Voľbu je možné nastaviť pri hodinovo, úkolovo i mesačne odmeňovaných zamestnancoch. Počas dovolenky sa zamestnancovi za deň sviatku vypočíta náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
• Nie - mes. mzdou počas dovolenky - voľbu nastavíte pri zamestnancoch, pre ktorých je deň sviatku bežným pracovným dňom a tento deň skutočne odpracujú. Voľbu je možné nastaviť len pri mesačne odmeňovaných zamestnancoch.

Prémie a Osobné Ohodnotenie

V poliach Prémie % a Východzie prémie máte možnosť zadať prémie percentuálnou sadzbou a pevnou čiastkou. Ide o nárokovateľné zložky mzdy zamestnanca. Údaje sa použijú ako prednastavenie pre výpočet prémií zamestnanca. Základom pre výpočet prémií je základná mzda bez mzdových náhrad (napr. náhrada za dovolenku, náhrada za platené voľno). Optimálne je, keď nastavíte najčastejšie používanú výšku prémií, ktorú môžete pri výpočte mzdy v každom mesiaci ľubovoľne upraviť. Pevná čiastka, na rozdiel od čiastky percentuálnej, sa dopĺňa do výpočtu vždy bez ohľadu na výšku základnej mzdy, to znamená i vtedy, keď zamestnanec nemal v mesiaci žiadnu mzdu (choroba počas celého mesiaca). Ak ide o nenárokovateľnú zložku mzdy zamestnanca, rovnomenné pole vyplňte až vo vystavenej mzde.

Čiastka (výška) osobného ohodnotenia sa poskytuje zamestnancovi podľa jeho pracovných výsledkov, miery zodpovednosti, kvalifikácie a ďalších kritérií, ktoré osobné ohodnotenie stanovujú. Ide o nárokovateľnú zložku mzdy zamestnanca. Osobné ohodnotenie sa zadáva v mesačnej čiastke (pre všetky druhy mzdy). Ak ide o nenárokovateľnú zložku mzdy zamestnanca, rovnomenné pole vyplňte až vo vystavenej mzde. V tomto prípade nedôjde k jeho úprave prítomnosťou či neprítomnosťou zamestnanca.

Ak necháte pole Krátiť osob. ohodnotenie zaškrtnuté, čiastka osobného ohodnotenia sa bude vo vystavenej mzde krátiť podľa neprítomností ako mesačná mzda (bez ohľadu na druh mzdy) a zvyšovať o počet hodín odpracovaných nadčasov. Ak zaškrtnutie tohto poľa zrušíte, na výšku osobného ohodnotenia nebude mať vo vystavenej mzde vplyv neprítomnosť ani prípadné nadčasy.

Odvody Poistenia

Časť Odvody poistenia slúži pre určenie druhov poistení, ktoré sa z daného pracovného pomeru odvádzajú. V prípade zaevidovania nového pracovného pomeru je potrebné pre platenie odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne zaškrtnúť jednotlivé druhy poistenia. Odvody sa vo mzde za konkrétny mesiac vypočítajú podľa, v tom čase, zaškrtnutých polí.

Nárok na pravidelnosť príjmu definuje zaškrtávacie pole Nepravidelný príjem. Zaškrtnutie tohto poľa ovplyvňuje spôsob vyplnenia Registračného listu FO, vypočítania mzdy a jednotlivých odvodov. Podmieňuje taktiež vstupovanie zamestnancov do mesačného výkazu poistného a príspevkov, resp. výkazu poistného a príspevkov, ako aj mesačného výkazu preddavkov na zdravotné poistenie.

Identifikačné Číslo Právneho Vzťahu

Identifikačné číslo jednotlivým pracovným vzťahom je možné doplniť i hromadne, a to pomocou funkcie Import ident. čísel SP z povelu Záznam.

V poli Identifikačné číslo uveďte identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca. Toto číslo pridelí a sprístupní Sociálna poisťovňa bezodkladne po doručení prihlášky (RLFO). Zamestnávateľ je povinný toto číslo uvádzať pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou, napr. v mesačnom výkaze či výkaze poistného a príspevkov. Identifikačné číslo právneho vzťahu je prístupné zamestnávateľovi po prihlásení do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne (tzv. SES).

Odvodové Zvýhodnenia a Ich Zmeny

Pole Odvodové zvýhodnenie SP - dohody využijete v prípade, ak máte zamestnanca, ktorý si určil jednu dohodu ako výnimku z platenia dôchodkového poistenia. Pole ovplyvňuje výpočet vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie.

Polia Odvod. zvýh. SP - dlhodobo nezam. a Odvod. zvýh. ZP - dlhodobo nezam. využijete, ak zamestnáte zamestnanca, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru evidovaný na úrade práce ako dlhodobo nezamestnaný, jeho príjem bude do výšky určenej zákonom a zamestnávateľ splnil všetky podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy na sociálne alebo zdravotné poistenie.

Polia Odvod. zvýh. SP - menej rozv. okresy a Odvod. zvýh. ZP - menej rozv. okresy využijete, ak zamestnáte zamestnanca, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru evidovaný na úrade práce najmenej 6 po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, jeho príjem bude do výšky určenej zákonom a zamestnávateľ splnil všetky podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy na sociálne alebo zdravotné poistenie.

Pole Dátum vzniku poistenia slúži na zadanie vzniku poistenia pracovných pomerov, kde toto poistenie nevzniklo pri vzniku pracovného pomeru (z dôvodu uplatňovania niektorého zvýhodnenia). Pole Dátum zániku poistenia slúži na odhlásenie dôchodkového poistenia, pričom dohoda trvá naďalej.

Dovolenka

Formulár Dovolenka obsahuje polia, ktoré majú vplyv na výpočet základnej ročnej výmery, nároku na dovolenku, ako aj krátenie dovolenky.

Pole Bez nároku na dovolenku zašrktnite v prípade, ak ide o zamestnanca, ktorému nevzniká nárok podľa zákonníka práce (napr. mandátna zmluva). Pole program POHODA automaticky zaškrtne pri nastavení druhu pracovného pomeru Dohoda o vykonaní práce, Dohoda o pracovnej činnosti a Dohoda o brigádnickej práci študenta.

Daň z Pridanej Hodnoty (DPH)

DPH upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri nákupoch tovarov a služieb majú možnosť na odpočítanie prípadne vrátenie DPH iba platitelia DPH. Zároveň však majú povinnosť pripočítať DPH k tovarom a službám, ktoré predávajú. Podnikateľ, registrovaný ako platiteľ DPH je povinný podávať daňové priznanie k DPH podľa výšky obratu buď mesačne alebo štvrťročne (§ 77 odsek 1 a 2). Daňové priznanie je podnikateľ povinný podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia (kalendárny mesiac alebo štvrťrok). Ak platiteľovi DPH vznikne daňová povinnosť, je povinný ju uhradiť v rovnakej lehote.

Odvodová Odpočítateľná Položka pri Sezónnej Práci

Odvodová odpočítateľná položka sa pri platbe poistného uplatní tak, že príjem plynúci z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, konkrétne vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie (SP) a poistného na poistenie v nezamestnanosti (PvN) sa v súlade s ust. § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zníži o odvodovú odpočítateľnú položku.

Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie sa neznižuje, t.j. predstavuje vymeriavací základ zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

V praxi môžu nastať nasledovné situácie:

• Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je odvodová odpočítateľná položka, nebude zamestnanec a ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
• Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

Vzhľadom na to, že poistenec má v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, sa obdobia poistenia počas ktorých nebude platiť poistné, nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti, t.j. za tieto obdobia poistenia nebude mať poistenec, resp. jeho pozostalí nárok na uvedené dávky.

Podnikanie: Živnosť vs. Obchodná Spoločnosť

Ak ste stratili zamestnanie a chcete rozbehnúť vlastný biznis, zvyčajne sa rozhodujete, ktorú formu podnikania si vyberiete. Zakladanie živností alebo obchodných spoločností sa v poslednom čase zjednodušilo. Rozhodnúť sa pre jednu z týchto foriem už také jednoduché nie je.

Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi formami podnikania (teda živnosťou a spoločnosťou), je už v platení dane z príjmov. Kým živnostník platí 19-percentnú daň len z príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia za dodaný tovar alebo služby, obchodné spoločnosti platia daň za všetky príjmy, bez ohľadu na úhradu. V tom majú živnostníci výhodu. Ďalšia výhoda živnosti je v tom, že živnostník si môže základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum, obchodná spoločnosť už túto možnosť nemá. Okrem toho sú obchodné spoločnosti povinné viesť podvojné účtovníctvo, kým živnostníkovi stačí daňová evidencia alebo evidencia príjmov, prípadne jednoduché účtovníctvo.

Ďalšie odlišnosti sú v platení odvodov. Živnostníci platia všetky odvody z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Živnostník si od tohto rozdielu alebo vymeriavacieho základu môže odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie. Majiteľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vo vlastnej spoločnosti zamestnaný nie je, nemusí z príjmov odvádzať odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, tieto odvody však môže platiť dobrovoľne.

Výhodou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad je skutočnosť, že podnikateľ ručí za vzniknuté záväzky iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Živnostník naproti tomu ručí pri podnikaní celým svojím majetkom. K ďalším výhodám obchodných spoločností patrí marketingové hľadisko. K výhodám živnosti zase patrí, že ohlásenie voľnej živnosti je dnes oveľa jednoduchšie a menej administratívne náročné ako založenie spoločnosti. Kým pri založení s.r.o. sa cena pohybuje minimálne na úrovni 500 až 1000 eur, pri živnosti je to 100 až 150 eur, podľa počtu živnostenských oprávnení. Po absolvovaní prípravy a predložení podnikateľského zámeru môže začínajúci živnostník získať nenávratný príspevok od štátu.

Pre začínajúceho podnikateľa, ktorý mesačný príjem dosahuje približne na úrovni 1000 eur, je výhodnejšie využiť formu živnosti, keďže si môže uplatniť štyridsaťpercentné paušálne výdavky a základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum. Aj napriek tomu, že platí odvody, za uvedených podmienok dosiahne vyšší disponibilný príjem ako majiteľ s.r.o.

Vplyv Hospodárskej Krízy na Trh Práce

Pre negatívny vplyv hospodárskej krízy zažil internetový trh práce na Slovensku vlani najväčší prepad vo svojej histórii. Podľa údajov pracovného portálu Profesia.sk kríza priniesla prudký pokles ponúk práce od firiem a na druhej strane rekordný rast reakcií uchádzačov o zamestnanie. S uplatnením mali problémy najmä ľudia s nižšou kvalifikáciou a staršie ročníky. V uplynulom roku sa situácia na trhu práce vrátila takmer o päť rokov dozadu.

K prepadu zverejnených pracovných pozícií došlo v októbri 2008, keď cez portál Profesia.sk hľadali firmy zhruba 9 000 pracovníkov. Počet pozícií strmo klesal najmä do apríla, neskôr sa pokles zmiernil. Koncom minulého roka sa počet ponúk znížil takmer na úroveň piatich tisícok miest. Počet reakcií na pracovné ponuky sa naopak prudko zvyšoval. Podľa údajov portálu Profesia.sk ponuka práce v roku 2009 klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhruba o dve pätiny. Pracovných ponúk ubudlo vo všetkých odvetviach. Výnimku tvorilo zdravotníctvo, farmácie a sociálna oblasť.

tags: #suhrnný #evidenčný #list #dôchodkového #zabezpečenia #vzor