
Tento článok sa zameriava na sumy, ktoré nepodliehajú dani z pridanej hodnoty (DPH) a poskytuje členený pohľad na túto problematiku, s osobitným zreteľom na hlásenia INTRASTAT-SK a súvisiace legislatívne aspekty. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov, a to s dôrazom na presnosť, zrozumiteľnosť a praktické príklady.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) je všeobecná daň zo spotreby, ktorá sa uplatňuje na väčšinu tovarov a služieb v Európskej únii. Systém DPH je harmonizovaný na úrovni EÚ, ale jednotlivé členské štáty majú určitúFlexibilitu pri uplatňovaní sadzieb a výnimiek.
INTRASTAT-SK je systém štatistického zisťovania, ktorý sa používa na sledovanie obchodu s tovarom medzi členskými štátmi EÚ. Hlásenia INTRASTAT-SK sú povinné pre subjekty, ktoré prekročia stanovené prahy oslobodenia. Cieľom je získať podrobné údaje o pohybe tovaru v rámci EÚ pre štatistické účely.
Problematika DPH a hlásení INTRASTAT-SK je upravená viacerými právnymi predpismi na úrovni EÚ a Slovenskej republiky:
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 z 27. novembra 2019 zavádza spoločný rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskych podnikových štatistík, vrátane štatistiky obchodu s tovarom v rámci EÚ. Toto nariadenie zavádza povinnú výmenu mikroúdajov o vývoze tovaru v rámci EÚ medzi štatistickými orgánmi členských štátov, stanovuje jej rozsah a obsah, vrátane nových premenných ako krajina pôvodu a IČ DPH partnerského subjektu v členskom štáte určenia, a opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných štatistických údajov.
Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1197 z 30. júla 2020 definuje štatistické premenné a ich kódovanie, pravidlá týkajúce sa špecifických tovarov alebo pohybov, zjednodušeného vykazovania v prílohe V.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1704 zo 14. júla 2021 špecifikuje, aké informácie z daňových priznaní k DPH a súhrnných výkazov k DPH majú vnútroštátne daňové orgány poskytovať štatistickým orgánom. Toto nariadenie tiež dopĺňa informácie poskytované daňovými orgánmi o informácie z daňových priznaní k DPH predkladaných v rámci osobitnej úpravy OSS.
Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1926 z 22. septembra 2025, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1470 z 12. októbra 2020 ustanovuje v prílohe I nomenklatúru krajín a území pre štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom platnú od 1. januára 2021. Kódy krajín a území uvedené v nariadení sa používajú na vykazovanie členského štátu zaslania, členského štátu určenia a krajiny pôvodu na INTRASTAT-SK hláseniach.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok
Zákon č. 540/2001 Z. z.
Vyhláška ŠÚ SR č. 425/2023 Z. z.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty okrem definície zdaniteľnej osoby obsahuje aj legálnu definíciu zdaniteľných obchodov ako aj miesta zdaniteľného obchodu, ktoré sú potrebné pre správne určenie štatistických povinností.
Zákon č. 35/2019 Z. z.
Na hláseniach INTRASTAT-SK sa vykazuje tovar Únie, ktorý vstupuje na alebo opúšťa územie Slovenska. Aj tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a je v pohybe medzi Slovenskom a inými členským štátmi EÚ, sa uvádza na hláseniach INTRASTAT-SK, ale len za podmienky, že sa nachádza v colnom režime aktívny zušľachťovací styk. Ide o aktívny zušľachťovací styk zvyčajne vykonávaný v rámci Jednotného povolenia, keď sa spracovateľské operácie vykonávajú vo viacerých členských štátoch EÚ.
Prečítajte si tiež: Legislatíva rodičovského príspevku 1998
Tovarom je všetok hnuteľný majetok vrátane elektrickej energie a zemného plynu. Inak povedané sú to fyzické predmety, ktoré možno vlastniť, a vlastníctvo ktorých je možné previesť na iný subjekt. Aj určité typy takzvaných produktov zachytávajúcich znalosti uložené na fyzických nosičoch (napr.
Transakcie, ktoré sa vykazujú na hláseniach INTRASTAT-SK, nemusia mať výhradne obchodný charakter; ide aj o iné transakcie ako len nákup a predaj tovaru. Bez toho, aby boli dotknuté presne špecifikované prípady (viac v časti C.1 Čo nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach), tovar je predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK bez ohľadu na to, či je operácia spojená s peňažnou transakciou alebo nie.
Slovenská spoločnosť dovezie komponenty a materiál z Južnej Kórey za účelom jeho ďalšieho spracovania. Tovar je na Slovensku prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk. Keďže slovenská spoločnosť nemá všetky potrebné technologické zariadenia, aby mohla spracovanie dokončiť, dohodne sa s českým partnerom o vykonaní spracovateľských operácií. Tovar bude odoslaný do Česka ako členského štátu, avšak stále bude v režime aktívny zušľachťovací styk. Bude vykázaný na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Po skončení spracovania v Česku sa hotové produkty vrátia späť na Slovensko, pričom slovenská spoločnosť predloží dovozné colné vyhlásenie, ktorým prepustí tieto produkty do voľného obehu. Na colnom vyhlásení uvedie v Ú. P. 1/10 ako predchádzajúci colný režim kód 54 - Aktívny zušľachťovací styk v inom členskom štáte.
Tovar vyrobený na Slovensku: Tovar vyrobený z komponentov a materiálov získaných alebo vyprodukovaných na Slovensku a dodaný do ktoréhokoľvek členského štátu sa vykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
Aktívny zušľachťovací styk: Slovenská spoločnosť nakúpi materiál na Ukrajine, dovezie ho na Slovensko, kde ho prepustí do colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Po vykonaní časti spracovateľských operácií na Slovensku, odošle tento materiál na dokončenie spracovania v Česku. V Česku budú výsledné zušľachtené produkty prepustené do voľného obehu.
Slovenská spoločnosť dodala tovar do Francúzska, pričom tovar je prepravovaný cez územie Švajčiarska ako nečlenskej krajiny.
Česká spoločnosť nakúpi materiál v Nórsku. Dovezie ho do Česka, kde ho prepustí do colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Po vykonaní časti spracovateľských operácií v Česku, odošle česká spoločnosť tento materiál na vykonanie určitých spracovateľských operácií na Slovensku. Po ich vykonaní sa materiál vráti späť do Česka. Slovenská spoločnosť predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie Česko ako členský štát zaslania.
Existuje niekoľko kategórií tovarov a transakcií, ktoré sú vyňaté z vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK. Medzi ne patria:
Tovar v tranzite: Tovar, ktorý na svojej ceste do iného členského štátu EÚ cez Slovensko len prechádza. Ak sa na Slovensku zastaví, potom len z dôvodov súvisiacich s prepravou napr.
Územia mimo systému DPH: Na INTRASTAT-SK hláseniach nie je vykazovaný ani tovar dovážaný zo štatistických území alebo vyvážaný do štatistických území členských štátov, na ktorých sa neuplatňuje systém DPH v zmysle smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“). Zdrojom údajov pre štatistiku zahraničného obchodu sú colné vyhlásenia, ktoré sú predkladané pre tieto dovozy a vývozy. Rovnaký postup je aj pri dovozoch z území, resp. vývozoch na územia, ktoré patria (sú pridružené) členským štátom, avšak nie sú súčasťou colných území týchto štátov. (napr. Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia atď.). Osobitné postavenie má Monacké kniežatstvo, ktoré nie je súčasťou územia EÚ, ale je colným územím EÚ a uplatňuje sa na ňom systém DPH podľa smernice o DPH. San Marino nie je súčasťou EÚ, ani jej colného územia, takže sa na tomto území neuplatňuje spoločný systém DPH podľa smernice o DPH. Slovenská spoločnosť nakúpi tovar na Martiniku, ktorý je súčasťou štatistického územia Francúzska, ale nie je súčasťou územia EÚ vzhľadom na uplatňovanie DPH.
Tovar vyňatý podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1197: Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1197 v Dodatku k prílohe V špecifikuje Zoznam tovarov a pohybov vyňatých z európskej štatistiky medzinárodného obchodu s tovarom.
Menové zlato: Za menové zlato (tiež monetárne zlato - KN kód 7108 20 00) vyňaté z vykazovania sa považuje zlato vo vlastníctve štátu používané ako štátne rezervné aktíva. Menové zlato nie je rovnaký pojem ako investičné zlato v terminológii DPH. Všetky ostatné transakcie, vrátane transakcií s investičným zlatom (napr.
Platobné prostriedky a cenné papiere: Vykazovaniu na INTRASTAT-SK hláseniach nepodliehajú platobné prostriedky, ktoré sú zákonnými platidlami, a cenné papiere vrátane platobných prostriedkov za služby ako napríklad poštovné, dane, používateľské poplatky. Ide o bankovky a mince v obehu, ktoré, keď prekračujú hranicu Slovenska, budú použité ako platidlo. To platí aj pre ceniny v obehu (napr. Ak ide o zásielku platidiel, ktoré nie sú v obehu, alebo o platidlá, ktoré síce v obehu sú, ale sú zároveň zberateľskými predmetmi (napr. súbor euromincí vydávaný v niektorom členskom štáte), sú tieto platidlá predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.
Tovar určený na dočasné použitie: Z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach je vyňatý tovar určený na dočasné použitie a tovar po dočasnom použití (napr. Aby bol tovar vyňatý, musia byť splnené všetky tri uvedené podmienky súčasne. Vrtná súprava je v marci 2023 prepravená zo Slovenska do Poľska na základe zmluvy, ktorá má charakter operatívneho lízingu s trvaním 24 mesiacov. V priebehu tohto obdobia sa obchodný partneri rozhodli zmluvu zmeniť. Vrtná súprava bola v dvanástom mesiaci lízingu predaná partnerovi v Poľsku. Súprava bude vykázaná na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ v mesiaci, v ktorom bol predaj pre účely DPH vykázaný ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, t. j. Česká stavebná spoločnosť zapožičala slovenskému partnerovi žeriav, ktorý mu dodala v júni 2022. Zmluva o výpožičke, ktorá bola pôvodne uzatvorená na 24 mesiacov (do 30.6.2024), bola predĺžená o ďalších 5 mesiacov. Žeriav bude zahrnutý do Hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ hneď v mesiaci nasledujúcom po 24. mesiaci, kedy by skončila pôvodná doba výpožičky, t. j. Príkladom tovarov, ktoré sú predmetom dočasných transakcií sú predmety operačného lízingu, tovar na výstavy, veľtrhy a podobné podujatia, prístrojové vybavenie/zariadenie na výkon povolania, kontajnery, palety a iné druhy vratných obalov.
Tovar pre diplomatické účely: Pri príležitosti štátneho sviatku organizuje slovenské veľvyslanectvo vo Francúzsku recepciu, na ktorú víno dodá slovenský producent priamo zo Slovenska. Rakúske veľvyslanectvo na Slovensku nakúpi od slovenského dodávateľa kancelársky nábytok. Ten ho dodá do priestorov veľvyslanectva v Bratislave priamo zo svojho skladu v Košiciach.
Nosiče informácií upravených na mieru: Tovar používaný ako nosič informácií upravených na mieru vrátane softvéru nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Informácie a softvér, ktoré sú vyrobené alebo upravené na objednávku konkrétneho zákazníka sa považujú za službu. Sériovo vyrábané nahrávky, projekty, softvér a pod.
Softvér stiahnutý z internetu: Z vykazovania je vyňatý akýkoľvek softvér, ktorý je získaný stiahnutím z internetu, keďže stiahnutie softvéru nie je sprevádzané fyzickým pohybom jeho nosiča. Vyňatie sa týka tak užívateľsky upraveného, ako aj sériovo vyrábaného softvéru.
Reklamný materiál a obchodné vzorky: Reklamný materiál sú predmety ako napr. brožúry, letáky, odznaky, perá, a pod., ktorých účelom je príprava predaja (prezentácia vlastností, účelu použitia alebo konkurenčných výhod a pod.) alebo podpora predaja. Obchodné vzorky sa používajú na ilustráciu funkcie tovaru alebo na umožnenie potenciálnym zákazníkom vyskúšať si tovar pred zakúpením.
Opravy a údržba: Oprava predstavuje činnosť, ktorá je spojená s obnovením pôvodnej funkcie alebo stavu tovaru. Cieľom údržby je udržať funkčný tovar v prevádzkyschopnom stave. Podobne aj technické činnosti, ktoré sa vykonávajú na základe právnych požiadaviek (napr. kontroly, povinné pravidelné výmeny), testovanie, nastavenie, regulácia alebo certifikácia tovaru (napr. Pridružené náhradné diely, ktoré sú integrované do opravenej komodity ako súčasť opravy (napr. nové brzdy v aute) v členskom štáte, v ktorom sa oprava vykonáva, sú vylúčené z vykazovania. Slovenská spoločnosť pošle pokazený počítač na opravu do Rakúska. Rakúska spoločnosť nahradí pevný disk a pošle opravený počítač späť spolu s poškodeným pevným diskom. Opravovňa počítačov na Slovensku nakupuje náhradné diely - pevné disky v Maďarsku, odkadiaľ sú dodané na Slovensko.
Dopravné prostriedky pri výkone činnosti: Z vykazovania v štatistických zisťovaniach INTRASTAT-SK sú vyňaté dopravné prostriedky, ktoré sú v pohybe pri výkone svojej činnosti. Za dopravné prostriedky pri výkone činnosti sú považované všetky druhy dopravných prostriedkov, t. j. Francúzsky ťahač s návesom prepravujú náklad z Francúzska na Slovensko slovenskému odberateľovi. Naložený tovar bude zahrnutý do Hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ. Aj neaktívne dopravné prostriedky používané na uľahčenie prepravy komodít (napr. kontajnery, palety, klzné plošiny a pod.) sú vylúčené z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, ak samy o sebe nie sú predmetom obchodnej transakcie. V tomto prípade ide v podstate o dočasné použitie dopravných prostriedkov. Kamiónová súprava prepravujúca tovar zo Slovenska do iného členského štátu môže byť po jeho vyložení v tomto členskom štáte predmetom obchodnej transakcie (napr. predaj).
Subjekty, ktoré prekročia stanovený prah oslobodenia, majú povinnosť predkladať hlásenie INTRASTAT-SK.
V období od 1. októbra roka, ktorý dva roky predchádza sledovanému roku, do 30.
Prah oslobodenia na rok 2026 (sledovaný rok) je rovnaký pre dovoz aj vývoz tovaru v rámci EÚ a je stanovený vo výške 1 000 000 eur. Avšak pre subjekty, ktoré pôsobia v odvetviach pôdohospodárstva a potravinárstva, boli zachované prahy oslobodenia 200 000 eur pre dovoz tovaru v rámci EÚ a 400 000 eur pre vývoz tovaru v rámci EÚ.
Na určenie spravodajskej povinnosti pre rok 2026 sa berie do úvahy hodnota tovaru dovezeného a/alebo vyvezeného v rámci EÚ za obdobie 1. október 2024 až 30. september 2025.
Do hodnoty tovaru, na základe ktorej sa určuje spravodajská povinnosť, sa započítavajú všetky dovozy a/alebo vývozy tovaru v rámci EÚ, ktoré sú predmetom vykazovania v rámci štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK (pozri C.1 Čo je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach).
Spravodajské jednotky, ktoré prekročili prah oslobodenia majú povinnosť predkladať hlásenie INTRASTAT-SK. Keď spravodajská jednotka za obdobie 1. október 2024 až 30. Subjekt si sleduje vznik spravodajskej povinnosti. Ak zistí, že prekročil prahy oslobodenia na príslušnom toku, oznámi túto skutočnosť Štatistickému úradu SR najneskôr do desiatich dní odo dňa jej vzniku vyplnením a zaslaním tlačiva „REGISTRAČNÝ DOTAZNÍK“. Ak má spravodajská jednotka aktivovanú elektronickú schránku, sú jej prihlasovacie údaje (meno a heslo) doručené do tejto elektronickej schránky. Ak nastali zmeny v údajoch uvedených pri registrácii pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK (napr. zmena názvu, sídla, zástupcu, organizačných jednotiek, kontaktných údajov a pod.), spravodajská jednotka o nich informuje Štatistický úrad SR vyplnením príslušného tlačiva. Štatistický úrad SR vyhodnocuje dostupné údaje z INTRASTAT-SK hlásení a daňových priznaní DPH a následne upozorňuje spravodajské jednotky na nesplnenie si oznamovacej povinnosti. Ak je spravodajská povinnosť určená na základe prijatej alebo poskytnutej platby vykázanej v daňovom priznaní k DPH bez fyzického dovozu/vývozu tovaru v rámci EÚ (zálohová platba), spravodajská jednotka informuje o tejto skutočnosti Štatistický úrad SR. Po vzájomnej dohode určí Štatistický úrad SR sledované obdobie. Spravodajskej jednotke, ktorá v období od 1. októbra 2024 do 30. Štatistický úrad SR každý rok prehodnocuje spravodajskú povinnosť jednotlivým spravodajským jednotkám v štatistických zisťovaniach INTRASTAT-SK a a iba v prípade vzniku spravodajskej povinnosti oznámi túto skutočnosť spravodajskej jednotke. Spravodajská jednotka od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 doviezla v rámci EÚ tovar sumárne za 1 350 000 eur, čím prekročila stanovený prah oslobodenia 1 000 000 eur. Spravodajská jednotka sumárne od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 vyviezla v rámci EÚ tovar…
Faktúry neplatiteľov DPH sa môžu líšiť podľa toho, či vediete daňovú evidenciu alebo účtovníctvo.
O niečo jednoduchšia je situácia v prípade, že vediete iba daňovú evidenciu, prípadne v daňovom priznaní uplatňujete výdavky percentom z príjmov. Povinných údajov je totiž menej. Riadia sa pritom Obchodným zákonníkom, konkrétne zákonom č. 513/1991 Zb. Tento zákon hovorí, že faktúra musí obsahovať:
Žiadne ďalšie údaje zo zákona povinné nie sú. Teda ani informácia o tom, že nie ste platiteľ DPH. Napriek tomu je vhodné túto vetu na faktúre uviesť. Rovnako ako niektoré ďalšie údaje, ktoré vám dajú lepší prehľad o vystavených dokladoch a ktoré vám uľahčia rokovania s prípadnou kontrolou z daňového úradu. Medzi tieto informácie patria:
Naopak nie je nutné uvádzať dátum splatnosti faktúry. Podľa Obchodného zákonníka je zmluvne určená lehota splatnosti faktúry maximálne 60 dní. Ak lehota splatnosti faktúry nie je zmluvne určená, tak sa odberateľ dostane do omeškania so splatnosťou faktúry vtedy, ak ju neuhradí do 30 dní odo dňa jej doručenia alebo odo dňa dodania tovaru alebo služby (podľa toho, čo nastane neskôr). Pokiaľ ale preferujete kratšiu dobu splatnosti, napríklad 14 dní, tento údaj na faktúru doplňte. Pamätajte tiež na to, že faktúra musí byť bez DPH. Vystavujete ju totiž ako neplatiteľ tejto dane a tým pádom ju nemôžete odberateľovi účtovať.
Povinnosť viesť účtovníctvo majú obchodné spoločnosti a iné právnické osoby (napríklad mestá, občianske združenia, neziskové organizácie). Dobrovoľne ho ale môžu viesť aj fyzické osoby. Pokiaľ ste sa pre vedenie účtovníctva rozhodli, riadi sa podoba faktúry aj zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V takom prípade musíte na faktúre uviesť rovnaké údaje ako v predchádzajúcom prípade. Navyše na nej musí byť:
Opäť platí, že faktúra musí byť bez DPH. A že nemáte povinnosť uvádzať splatnosť faktúry. Nie je pritom dôležité, či vystavujete faktúru pre neplatiteľov alebo platiteľov DPH. Náležitosti tohto dokladu zostávajú rovnaké.
Spomínané náležitosti platia iba pri faktúrach od neplatiteľa DPH. Teda iba do doby, kým sa stanete platiteľom DPH. Táto situácia nastane, keď:
Za platiteľa DPH sa môžete registrovať aj dobrovoľne. Oplatí sa vám to, ak:
Pokiaľ sa stanete platiteľom DPH, musí tomu zodpovedať aj podoba vašich faktúr. Nesmie na nich chýbať napríklad deň vzniku daňovej povinnosti alebo informácia o sadzbe DPH pri danej službe či tovare.
Špecifická situácia je v prípade, že ste neplatiteľom DPH, ale napríklad kvôli poskytovaniu služieb v zahraničí sa stanete osobou registrovanou pre DPH (resp. osobou identifikovanou pre DPH). V takom prípade musia faktúry spĺňať rovnaké náležitosti ako u platiteľa DPH. S výnimkou samotnej DPH.