Zmena svedeckej výpovede obvineného po vznesení obvinenia

Tento článok sa zaoberá problematikou zmeny svedeckej výpovede obvineného po vznesení obvinenia v trestnom konaní a s tým súvisiacich aplikačných problémov. Analyzuje sa, či je možné oprieť obžalobu o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj to, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Úvod do problematiky

Trestné konanie je proces, v ktorom orgány činné v trestnom konaní a súdy zisťujú, či bol spáchaný trestný čin, kto je jeho páchateľom a aký trest mu má byť uložený. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú dôkazy, ktoré slúžia na preukázanie alebo vyvrátenie skutočností významných pre rozhodnutie. Jedným z druhov dôkazov sú aj svedecké výpovede.

Výsluch svedka pred vznesením obvinenia

Podľa Trestného poriadku je možné vypočuť svedka aj pred vznesením obvinenia. V praxi však táto možnosť vyvoláva otázky, či takto získané výpovede sú procesne použiteľné a či nedochádza k porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Rozdielne výklady súdov

V rozhodovacej praxi súdov sa vyskytujú rozdielne názory na túto problematiku. Niektoré súdy odmietajú prihliať na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí pred vznesením obvinenia, pokiaľ tie neboli realizované kontradiktórne (t.j. za prítomnosti obhajcu resp. samotného obvineného). Iné súdy zastávajú názor, že takéto výpovede sú procesne použiteľné, ak boli získané zákonným spôsobom a po začatí trestného stíhania.

Právo na obhajobu

Jedným z kľúčových aspektov tejto problematiky je právo obvineného na obhajobu. Obvinený má právo zúčastniť sa na výsluchu svedka, klásť mu otázky a vyjadriť sa k jeho výpovedi. Ak je svedok vypočutý pred vznesením obvinenia, obvinený túto možnosť nemá, čo môže znamenať porušenie jeho práva na obhajobu.

Prečítajte si tiež: Civilný proces a svedecká výpoveď

Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR

Na odstránenie rozdielneho výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, prikázal predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky trestnoprávnemu kolégiu, aby zaujalo stanovisko na zabezpečenie jednotného výkladu zákona v uvedených otázkach.

Vyjadrenia k posudzovaným otázkam

K posudzovaným otázkam boli požiadané o písomné vyjadrenie Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, krajské súdy v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach, Ústavný súd SR, právnické fakulty UK v Bratislave, UMB v Banskej Bystrici, UPJŠ v Košiciach, Trnavskej univerzity, Akadémia PZ v Bratislave a Slovenská advokátska komora. Z uvedených žiadostí o vyjadrenie vyhoveli Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, krajské súdy v Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach.

Aplikačné problémy a ich riešenia

Inštitút výsluchu svedka pred vznesením obvinenia vykazuje v praxi aplikačné problémy, ktoré je potrebné riešiť. Jedným z riešení je zabezpečiť, aby sa na výsluchu svedka mohol zúčastniť obhajca resp. samotný obvinený. Ďalším riešením je využívať inštitúty v ust. § 263 a § 264 TP, ktoré umožňujú kontradiktórnym spôsobom doplniť dokazovanie.

Kontradiktórnosť konania

Zabezpečenie kontradiktórnosti konania je kľúčové pre spravodlivý proces. Kontradiktórnosť znamená, že obe strany majú právo vyjadriť sa k dôkazom a argumentom druhej strany. V prípade výsluchu svedka pred vznesením obvinenia je potrebné zabezpečiť, aby mal obvinený možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedka a klásť mu otázky.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

Pri riešení aplikačných problémov je potrebné vychádzať aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu. Tento súd sa zaoberá ochranou ľudských práv a základných slobôd a jeho rozhodnutia sú pre Slovenskú republiku záväzné.

Prečítajte si tiež: Daňová Kontrola a Trestné Právo: Svedecká Výpoveď

Rekodifikácia trestného procesu

Navrhovaná rekodifikácia predpokladá, že v trestnom procese bude oproti terajšiemu stavu viacero koncepčných i štrukturálnych zmien. Ciele sa majú dosiahnuť čo najdôslednejším rešpektovaním základných občianskych práv, ale i celospoločenských záujmov na účinnom boji s kriminalitou. Okresný súd by sa mal podľa navrhovanej úpravy stať skutočne základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni by sa o všetkých veciach malo konať na tomto súde. O trestných činoch, o ktorých doteraz rozhodoval v prvom stupni krajský súd, by podľa navrhovanej úpravy rozhodoval okresný súd v sídle krajského súdu. Počíta sa s tým, že dôjde k výraznému odbremeneniu predsedu senátu od ťarchy vedenia procesu a súčasného vykonávania dôkazov. Rozhodovať by mal predseda senátu (samosudca), avšak samotné dôkazy by mali vykonávať strany. Posilní sa tým ich ingerencia pri dokazovaní.

Dohoda o priznaní viny a prijatí trestu

Navrhuje sa aj mimosúdne, najmä dohodou o priznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom a obvineným, ktorá by však vždy musel potvrdiť súd. Malo by sa uzavrieť zmier, pričom by sa mohli využívať nové formy ovplyvňujúce zmierenie medzi obvineným a poškodeným, ktoré sprostredkuje napr. mediácia. Zvýši sa aj zodpovednosti prokurátora za veci predložené súdu.

Zmeny v odvolacom konaní

K zmenám dôjde aj v odvolacom konaní, kde sa počíta s obmedzením revízneho princípu i beneficia cohaesionis. Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Trestného poriadku, ktoré reagovali na aktuálne problémy boja s kriminalitou a osvedčili sa.

Súlad s právom Európskej únie

Problematika návrhu zákona je upravená právom Európskej únie, avšak len v primárnom práve, nie v sekundárnej legislatíve - tzv. veci a spravodlivosť, do ktorých patrí aj trestno-právna úprava, sú zaradené do tzv. tretieho piliera, t.j. ich úprava je ponechaná na jednotlivé členské krajiny Európskej únie.

Medzinárodné zmluvy

Slovenská republika je viazaná aj viacerými medzinárodnými zmluvami, ktoré upravujú oblasť trestného konania. V prípade rozporu medzi Trestným poriadkom a medzinárodnou zmluvou má prednosť medzinárodná zmluva.

Prečítajte si tiež: Vzorové oznámenia zamestnanca

tags: #svedecká #výpoveď #zmena #obvinený #po #vznesení