Prehľad systémov dôchodkového zabezpečenia v EÚ

Systémy dôchodkového zabezpečenia v Európskej únii sú komplexné a rôznorodé, odrážajúce historické, ekonomické a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi. Tieto systémy sa snažia poskytnúť občanom primerané príjmy v starobe a chrániť ich pred chudobou a sociálnym vylúčením.

Medzinárodné a ústavné základy sociálneho zabezpečenia

Právo na sociálne zabezpečenie je zakotvené v medzinárodných dohovoroch a ústavných zákonoch. Všeobecná deklarácia ľudských práv Organizácie Spojených národov (OSN) z roku 1948 v Článku 22 ustanovuje právo každého člena spoločnosti na sociálne zabezpečenie. Článok 25 deklaruje právo na životnú úroveň zaisťujúcu zdravie a blahobyt, vrátane zabezpečenia v nezamestnanosti, chorobe, pracovnej neschopnosti, ovdovení, starobe alebo iných prípadoch straty obživy. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach OSN (vyhláška č. 120/1976 Zb.) v Článku 9 uznáva právo každého na sociálne zabezpečenie, vrátane sociálneho poistenia.

Ústava Slovenskej republiky v Článku 39 upravuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Článok 40 zaručuje právo na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.

Rámec sociálneho zabezpečenia v EÚ

Európska únia dopĺňa a koordinuje systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov. Rada Európy v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európska sociálna charta (Turín, 18. október 1961) sú základnými prameňmi sociálnych a ekonomických práv. Článok 12 Európskej sociálnej charty sa zameriava na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne zabezpečenie. Charta tiež garantuje právo na sociálnu a lekársku pomoc, práva zdravotne postihnutých osôb, práva ochraňujúce rodinu, matky a deti, práva migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc.

Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala rad medzinárodných právnych dokumentov pre oblasť sociálneho zabezpečenia, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Medzi najvýznamnejšie patria Dohovor MOP o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení č. 102 z roku 1952 a Dohovor MOP o invalidných dávkach, o dávkach v starobnom veku a dávkach pozostalým č. 128 z roku 1967.

Prečítajte si tiež: Dôchodková reforma

MOP definuje sociálne zabezpečenie ako ochranu poskytovanú spoločnosťou svojim členom prostredníctvom verejných opatrení pred ekonomickou a sociálnou núdzou, ktorá by mohla byť spôsobená znížením príjmov v dôsledku choroby, materstva, úrazu v zamestnaní, nezamestnanosti, invalidity, staroby a smrti, poskytovania zdravotnej starostlivosti a podpory rodinám s deťmi.

Princípy dôchodkového zabezpečenia

Základnými princípmi sociálneho zabezpečenia podľa prístupu MOP je vyplácanie dávky v hotovosti počas celej doby trvania krytej sociálnej udalosti, dávka má nahrádzať doterajší príjem adresáta dávky v určenom rozsahu, náklady na dávky majú byť hradené kolektívne z poistného alebo z daní a príspevky zamestnancov nemajú prekročiť polovicu celkových nákladov na sústavu sociálneho zabezpečenia. Štát má prevziať všeobecnú zodpovednosť za zabezpečenie dávok a správu sociálneho zabezpečenia.

Porovnanie systémov dôchodkového zabezpečenia v Českej republike a na Slovensku

V kontexte EÚ je zaujímavé porovnať systémy dôchodkového zabezpečenia v Českej republike a na Slovensku. Hoci sú systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách založené na podobných princípoch, existujú významné rozdiely v právnom postavení, nastavení systému a financovaní.

V apríli 2022 sa stretli predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska, aby diskutovali o týchto rozdieloch. Koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike ukázala viaceré odlišnosti. Napríklad, kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v Českej republike len 2 %.

Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie je v oboch krajinách v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Česká strana vynaložila na mzdové výdavky pri správe poistného v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Naopak, systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol účinnejší. Objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako v Českej republike.

Prečítajte si tiež: Ochrana dôchodkového zabezpečenia

Systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v oboch krajinách nastavený odlišne, ale oba sú založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 - 2015, avšak neuspel. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes.

Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú na Slovensku stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Rozdiely sú aj v riadení a prevádzke organizácií spravujúcich poistné. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako v Českej republike.

Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky.

Personálna práca a sociálne zabezpečenie

Vzťahy medzi personálnou prácou, odmeňovaním za prácu a medzi sociálno-zabezpečovacími právnymi vzťahmi sú veľmi úzke. Sociálne zabezpečenie je súčasťou i predmetom personálnej práce, tvorí s ostatnými personálnymi aktivitami a činnosťami jej predmet a obsah. Pracovnoprávne vzťahy súvisia so všetkými druhmi sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov, ktoré sú súčasťou sociálneho zabezpečenia. Personálna práca a mzdová práca vo firme súvisí so sociálnym poistením (s dôchodkovým poistením, so starobným poistením a invalidným poistením, s nemocenským poistením, s úrazovým poistením, s garančným poistením i s poistením v nezamestnanosti). Súčasťou sociálneho zabezpečenia v širšom zmysle je i zdravotné poistenie a zdravotná starostlivosť, konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia, zodpovednosť a sankčné vzťahy. Ochrana, dozor, dohľad a kontrola v sociálnom zabezpečení súvisia s možným vznikom právnej zodpovednosti zamestnávateľa aj vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu (pokuty, penále, povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú dávku, úroky z omeškania). Právne predpisy sociálneho zabezpečenia upravujú postavenie zamestnávateľa v jednotlivých druhoch sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov, v náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s právom zamestnávateľa kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, zamestnávateľ vystupuje ako platiteľ poistného a ako nositeľ povinností v jednotlivých podsystémoch sociálneho zabezpečenia, vedie evidenciu zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia, vykonáva ročné zúčtovanie poistného v zdravotnom poistení.

Prečítajte si tiež: Vlastnosti dôchodkového systému

tags: #system #dochodkoveho #zabezpecenia #EU #prehlad