Stravné nároky: Komplexný prehľad podmienok pre zamestnancov a SZČO

Úvod

Stravovanie zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) predstavuje dôležitú oblasť pracovného práva a daňových predpisov. Zamestnávatelia majú povinnosti voči svojim zamestnancom, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce, zatiaľ čo SZČO majú možnosť uplatniť si výdavky na stravovanie ako daňový výdavok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o stravných nárokoch, podmienkach a povinnostiach, ktoré platia pre zamestnávateľov a SZČO na Slovensku. Cieľom je poskytnúť objektívne informácie o nároku na stravné lístky pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) v kontexte platnej legislatívy.

Povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ, to znamená každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere, prípadne v obdobnom pracovnom vzťahu (ustanovenie § 7 Zákonníka práce), je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 € podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

Podmienky nároku na stravu

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ak je v kolektívnej zmluve upravené, že zamestnanec, ktorý pracuje dlhšie ako 11 hodín, má nárok na ďalší stravný lístok, je to v súlade s citovaným ustanovením Zákonníka práce a takýto zamestnanec má nárok na 2 stravné lístky za jednu odpracovanú zmenu.

Príklady z praxe

• Nepretržitá prevádzka: Ak zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke a ich normálna pracovná zmena pripadne aj na sobotu, nedeľu a sviatok, majú títo zamestnanci nárok na poskytnutie stravovania počas týchto pracovných zmien, ak odpracovali viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny.
• Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas: Ak majú zamestnanci nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje zmena, v ktorej zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny.
• Návšteva lekára: Ak bol zamestnanec v konkrétny pracovný deň podľa evidencie dochádzky 4 hodiny u lekára a doniesol o tom zamestnávateľovi písomné potvrdenie, zamestnanec nemá nárok na stravu, pretože neodpracoval viac ako 4 hodiny.
• Pracovná cesta: Ak zamestnanec po odpracovaní času 4,5 hodiny na svojom pracovisku nastúpil v ten istý deň na pracovnú cestu mimo miesta svojho pravidelného pracoviska dohodnutého v pracovnej zmluve, ktorá trvala 5,5 hodiny, má nárok na stravovanie poskytnuté zamestnávateľom na pracovisku a súčasne aj na stravné podľa zákona o cestovných náhradách vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. v sume 4,00 €. Ak sa zamestnankyňa s miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve v obci Strečno zúčastnila na školení v Žiline, ktoré trvalo spolu s cestou 7,5 hodiny, zamestnávateľ nepostupoval správne, ak jej poskytol stravný lístok. Zamestnankyňa mala nárok na stravné vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. v sume 4,00 €.
• Dovolenka a PN: Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku na zotavenie, z dôvodu, že v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny. Rovnako nemá nárok na stravné lístky počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Ustanovenie § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce však dáva možnosť zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa ustanovenia § 152 ods. ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Stravné pre živnostníkov z domu

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Táto suma však nemôže byť vyššia, ako je 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

V súčasnosti je od 1. septembra 2012 účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 248/2012 Z. z. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa ustanovenia § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Príklady z praxe

• Stravovanie v zariadení iného zamestnávateľa: Ak zamestnávateľ zabezpečil pre zamestnancov stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý mu mesačne fakturuje vopred prevzatý počet stravných lístkov a hodnota stravného lístka je iba 2,60 €, zamestnávateľ splnil povinnosť zabezpečovať stravovanie pre zamestnancov. Je povinný prispievať na stravu vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, t. j. 1,43 € a najviac vo výške 2,20 €.
• Stravovacie poukážky: Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zrážky zo mzdy upravuje ustanovenie § 131 Zákonníka práce. Ďalšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.
• Odmietanie stravovania: Ak zamestnávateľ zabezpečil stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ale niektorí zamestnanci sa odmietajú stravovať, zamestnávateľ splnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 152 Zákonníka práce.

Rozšírenie okruhu osôb s nárokom na stravovanie

Zamestnávateľ môže v súlade s ustanovením § 152 ods. c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ide najmä o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov s. r. Podmienky môže zamestnávateľ upraviť iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 1 alebo 2 zamestnancov, nemá možnosť upraviť podmienky pri poskytovaní stravovania nad rámec zákona.

Stravovanie konateľov a spoločníkov

Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, členov družstiev, členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov) a podobne, ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. Nevzťahuje sa ani na starostov a primátorov, lebo funkcia starostu obce a primátora mesta je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere (§ 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov). Starosta a primátor preto nemôžu byť považovaní za zamestnancov obce a nemajú nárok na stravovanie v zmysle ustanovení Zákonníka práce.

Stravovanie SZČO

Stravovanie SZČO je častou otázkou nielen u začínajúcich podnikateľov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Spôsob preukázania, ktorý deň bol aj skutočne odpracovaný, je na daňovníkovi a závisí aj od druhu vykonávanej činnosti. Zákon ale neobmedzuje daňovníka, že odpracovaným dňom nemôže byť aj sobota, nedeľa a prípadne aj sviatok, ak preukáže, že vtedy skutočne pracoval. Ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. aby si daňovník súčasne neuplatňoval výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm.

Prečítajte si tiež: SZČO a stravovanie

Od 1. januára 2007 je ustanovená výška stravného pre samostatne zárobkovo činné osoby najviac v rozsahu a vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podmienky a preukazovanie nároku na stravné

Kým zamestnancovi vzniká právo na zabezpečenie stravovania alebo právo na poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie až v prípade, ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny, SZČO vzniká právo na uplatnenie stravného do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak SZČO v týchto dňoch pracovala.

Žiadna právna úprava nešpecifikuje, či za odpracovaný deň SZČO sa má považovať deň, v ktorom odpracoval určitý počet hodín, alebo je to akýkoľvek odpracovaný deň (hoci aj v rozsahu jednej hodiny). Vzhľadom na skutočnosť, že ZDP podmieňuje daňovú uznateľnosť stravného u SZČO odpracovaním dňa v kalendárnom roku, je potrebné túto skutočnosť vedieť preukázať. ZDP však nešpecifikuje spôsob, akým sa má preukázať, že SZČO daný kalendárny deň naozaj odpracovala.

Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe najmä teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.), a teda nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov. Finančná správa SR upozorňuje na skutočnosť, že pri zahrňovaní výdavkov vynaložených na stravovanie SZČO do daňových výdavkov je nutné sledovať ich preukaznosť, ako aj rozsah a výšku. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na to, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie podnikateľa za obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpené stravovacie poukážky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ dane.

Nákup stravných lístkov pre SZČO

Ak si chce SZČO kúpiť stravné lístky, je potrebné si ich najprv objednať. V objednávke uvedie svoje základné fakturačné údaje, ako sú meno, adresa, IČO, DIČ, spôsob doručenia, počet stravných lístkov a ich nominálnu hodnotu. Stravné lístky budú doručené po úhrade zálohovej faktúry alebo na dobierku. Podnikateľ si môže nakúpiť stravné lístky na rôzne dlhé obdobie, napríklad na mesiac, štvrťrok, polrok, alebo aj na rok. Z hľadiska úspory na manipulačnom poplatku je výhodnejšie zabezpečiť si ich dlhšie obdobie. Ak si však živnostník nakúpi stravné lístky za už uplynuté časové obdobie (napr. vo februári za odpracované dni v januári), nákup takýchto stravných lístkov nemožno považovať za daňový výdavok.

Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a SZČO

Daňovo uznané výdavky a limity pre SZČO

Bez dokladovania stravného si môžu SZČO uplatniť za jeden deň iba sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín, t. j. sumu vo výške 8,30 eur - platnú od 1.1.2025. Manipulačný poplatok je bežným výdavkom, ktorý si podnikateľ účtuje do nákladov. Živnostník má nárok na uplatnenie iba jedného stravného lístku za každý odpracovaný deň. Ak živnostník pracuje v sobotu alebo v nedeľu, má nárok na stravné lístky aj v týchto dňoch. Musí však vedieť preukázať správcovi dane, že v tieto dni skutočne pracoval.

Spôsoby platby a doručenia stravných lístkov

Faktúru za stravné lístky môžete uhradiť niekoľkými spôsobmi (záleží od možností, ktoré spoločnosť predávajúca stravné lístky poskytuje). Najčastejšie sú to však tieto spôsoby: bankový prevod, Internetbanking, dobierka, platobná karta, v hotovosti na vybranej pobočke.

Stravné lístky môžu byť doručené:

• na dobierku
• ako cenný list poštou
• osobné prevzatie na pobočke spoločnosti, ktorá stravné lístky predáva
• v prípade zakúpenia priamo na pobočke
• elektronicky

Doklady potrebné pre uplatnenie stravného

Ak podnikateľ používa stravné lístky, slúži mu ako daňový doklad faktúra o ich zakúpení. Doklad z registračnej pokladnice vydaný reštauračným zariadením nie je v takomto prípade potrebný. Živnostník môže nakupovať na túto zmluvu aj stravné lístky pre seba, nie je potrebná nová zmluva.

Súbeh zamestnania a živnosti

V prípade, že živnostník je súčasne zamestnancom a dostáva od svojho zamestnávateľa stravné lístky alebo má iným spôsobom zabezpečené stravovanie, nemá nárok na stravné lístky ako podnikateľ, respektíve si nemôže uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ v ten deň, kedy mu v súvislosti s výkonom zamestnania vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách.

Vrátenie nespotrebovaných poukážok

Odporúča sa preveriť si túto možnosť u konkrétnej spoločnosti, kde ste zakúpili stravovacie poukážky. Zvyčajne živnostník môže na základe žiadosti požiadať o dobropis. Nespotrebované poukážky priloží k žiadosti. Po vrátení nespotrebovaných poukážok zo starého roka bude živnostníkovi vystavený dobropis vo výške celkovej nominálnej hodnoty nespotrebovaných poukážok alebo mu vymenia neplatné lístky za nové.

Finančný príspevok na stravovanie pre SZČO

Finančný príspevok na stravovanie platný od 1. 3. 2021 nie je vhodnou možnosťou pre SZČO. Hlavným dôvodom, prečo si živnostník nemôže tento príspevok uplatniť je, že SZČO musí pre uplatnenie daňového výdavku vedieť tento výdavok preukázať dokladom, ktorý dokazuje jeho vynaloženie na stravu. Ak by ste nevedeli finančný príspevok, ktorý máte v účtovníctve, správne vydokladovať za každý odpracovaný deň, hrozila by vám pokuta. Možnosťou pre živnostníkov naďalej zostáva preukazovanie výdavkov na stravné dokladmi za nákup jedla, alebo za nákup stravovacích poukážok, resp. stravovacích kariet.

Zmeny vo výške stravného

Od 1. januára 2023 sú platné nové zvýšené sadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty. Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma sú nasledovné:

• 8,30 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín
• 12,30 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín
• 18,40 eur pre časové pásmo nad 18 hodín

Príklady z praxe

• Účtovníčka ako zamestnanec a SZČO: Ak je účtovníčka zamestnaná a v pracovnej zmluve má dohodnutý týždenný 24-hodinový pracovný úväzok a popritom vykonáva činnosť účtovníčky aj ako SZČO, aby si mohla uplatniť výdavky na stravné ako SZČO podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP, musí preukázať, že v daný deň vykonávala činnosť SZČO a nevznikol jej nárok na stravné ako zamestnancovi.
• Podnikateľ na pracovnej ceste: Ak bol podnikateľ na 3-dňovej pracovnej ceste v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného vykonávania činnosti, mal si uplatňovať výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e), to znamená výdavky na stravné daňovníka podľa § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v časovom pásme zodpovedajúcom času trvania pracovnej cesty.
• Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve: Ak podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nakupuje stravné lístky pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a hodnota stravy je 5,90 eura, daňovým výdavkom je suma zodpovedajúca príspevku zamestnávateľa na stravovanie v zmysle § 152 Zákonníka práce.
• Stravovacie poukážky: Ak podnikateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa a nakupuje pre nich stravovacie poukážky v hodnote 7 eur za jednu poukážku, daňovým výdavkom na nákup jednej stravovacej poukážky na stravovanie zamestnanca v období do 31.3.2025 môže byť maximálne suma 4,57 eura (čo je 55 % z hodnoty stravného 8,30 eura), od 1.4.2025 do 31.11.2025 suma 4,57 eura (čo je 55 % z hodnoty stravného 8,80 eura) a od 1.12.2025 suma 5,12 eura ( čo je 55% z hodnoty stravného 9,30 eura). Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov nákupom stravovacích poukážok prostredníctvom sprostredkovateľa v hodnote 7 eur a jednému zamestnancovi, ktorý sa nemôže stravovať obvyklým spôsobom zo zdravotných dôvodov, čo preukázal lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume 5,50 eura na jedno jedlo, postupuje správne.

Stravné SZČO od 1. decembra 2025

Od 1. decembra 2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 5,12 eura za odpracovaný deň. Živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Daňové hľadisko príspevkov na stravovanie

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Sumy stravného platné od 1. decembra 2025

Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje najnovšie opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 333/2025 Z.

Praktické rady pre SZČO

• Evidencia odpracovaných dní: Je dôležité viesť si evidenciu odpracovaných dní, aby ste vedeli preukázať, že ste v daný deň vykonávali podnikateľskú činnosť.
• Doklady o stravovaní: Uchovávajte si doklady o nákupe stravných lístkov alebo doklady o nákupe teplého hlavného jedla z reštaurácie.
• Sledovanie legislatívnych zmien: Sledujte legislatívne zmeny v oblasti stravného, aby ste vedeli, aké sú aktuálne limity a podmienky pre uplatnenie stravného ako daňového výdavku.
• Konzultácia s odborníkom: V prípade nejasností sa obráťte na daňového poradcu alebo účtovníka, ktorý vám poradí, ako správne uplatniť stravné ako daňový výdavok.
• Použitie v jednoduchom účtovníctve: Sumu stravného zaúčtujte do peňažného denníka buď za každý mesiac samostatne alebo 1x ročne za celé zdaňovacie obdobie podľa počtu odpracovaných dní v kalendárnom roku.
• Príklad účtovania: Živnostník v júli 2025 kúpil 40 ks stravných lístkov na obdobie vopred. Hodnota jedného stravného lístka je 8,80 eur. Na faktúre je aj provízia za stravné lístky vo výške 12,60 eur s DPH. Na záložke Zápis do, v poli Stĺpec PD, rozúčtujte sumu provízie a sumu za stravné lístky z pohľadu dane z príjmov. V jednoduchom účtovníctve sa ceniny evidujú v peňažnom denníku ako hotovosť. Na konci mesiaca spotrebované množstvo stravných lístkov zaúčtujte v peňažnom denníku. Živnostník za mesiac júl spotreboval 20 ks stravných lístkov v sume 176 eur (20 ks x 8,80 eur). Do daňových výdavkov vstupuje 55 % z tejto sumy, čo je 96,80 eur.

tags: #szco #nárok #na #stravné #podmienky