Tehotenstvo a ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Práva a povinnosti

Tehotenstvo a práca môžu byť náročnou kombináciou, preto je dôležité, aby budúce mamičky poznali svoje práva a povinnosti v zamestnaní. Slovenská legislatíva poskytuje tehotným ženám širokú ochranu, vrátane zákazu výpovede, úpravy pracovných podmienok a nároku na prestávky na dojčenie. Tento článok sa zameriava na špecifickú situáciu ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe v kontexte tehotenstva, pričom zohľadňuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce.

Ochrana tehotných zamestnankýň v zmysle Zákonníka práce

Vo všeobecnosti je tehotná zamestnankyňa v zmysle Zákonníka práce v tzv. ochrannej dobe, kedy platí zákaz výpovede zamestnávateľom. Podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať výpoveď tehotnej zamestnankyni.

Za tehotnú zamestnankyňu zákonník práce považuje zamestnankyňu, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Podľa § 40 ods. 6) Zákonníka práce sa za tehotnú zamestnankyňu považuje zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. To znamená, že zamestnankyňa nie je povinná oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi okamžite po jeho zistení. Do momentu predloženia písomného lekárskeho potvrdenia o tehotenstve sa zamestnankyňa nepovažuje za tehotnú v zmysle zákonníka práce.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a tehotenstvo

Osobitný režim sa uplatní v prípade, ak je tehotná zamestnankyňa v skúšobnej dobe. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnávateľ právo skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe, ale len v prípade, že dôvod skončenia nesúvisí s tehotenstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť. Vo všeobecnosti platí, že v skúšobnej dobe možno skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu (až na výnimky, akou je napr. tehotná žena).

Dôležité je, že ak má zamestnávateľ záujem skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou zamestnankyňou, môže tak urobiť iba písomne a vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom danej zamestnankyne. Písomné skončenie pracovného pomeru má zamestnávateľ zamestnancovi doručiť. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa v súlade so Zákonníkom práce považuje za prevzatie (§38 Zákonníka práce).

Prečítajte si tiež: Všetko o materskej a rodičovskej dovolenke

Príklad: Ak zamestnávateľ skončí s tehotnou zamestnankyňou pracovný pomer v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, má táto zamestnankyňa možnosť sa domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené je dôležité aj pre nárok na náhradu mzdy zamestnanca za dané obdobie.

Práva a povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k tehotným zamestnankyniam

Zákonník práce upravuje aj predpísaný postup zamestnávateľa vo forme zákonných povinnosti v prípade tehotenstva zamestnankyne, ak ide o zamestnankyňu, ktorá vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo. Zamestnávateľ je tiež povinný posudzovať charakter, stupeň a trvanie vystavenia pôsobenia škodlivých faktorov, vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok, ako aj posúdiť charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia. Vo vzťahu k vymedzenému osobnému rozsahu žien v práci nemožno tehotné ženy nútiť k výkonu prác, pri ktorých sa zistilo ohrozenie bezpečnosti a zdravia, ako aj možné účinky na tehotenstvo.

Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný ju preradiť na inú vhodnú prácu. Pri poklese zárobku v takomto prípade prevedenia na inú prácu sa poskytne tehotnej zamestnankyni vyrovnávacia dávka z nemocenského poistenia, ktorá kompenzuje stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

Právne povinnosti zamestnávateľa, pokiaľ ide o úpravu pracovného času tehotnej ženy, je podmienená jej žiadosťou o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. V prípade práce nadčas zamestnávateľ musí získať súhlas tehotnej ženy a v prípade pracovnej pohotovosti sa zamestnávateľ musí s tehotnou ženou dohodnúť na pracovnej pohotovosti, nemôže jej ju nariadiť.

Ďalšie práva tehotných zamestnankýň:

• Tehotné ženy, ženy do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace matky nemôžu vykonávať prácu, ktorá je pre ne príliš náročná alebo by mohla poškodiť ich zdravie. Existuje zoznam zakázaných prác, ktorý určuje nariadenie vlády č. 272/2004 Z. z.
• Ak vyššie uvedené nie je možné, musí ju preradiť na inú vhodnú prácu s rovnakým platom.
• Ak tehotná žena alebo rodič, ktorý sa stará o dieťa do 15 rokov, požiada o skrátenie pracovného času alebo inú úpravu pracovného režimu, zamestnávateľ je povinný mu vyhovieť - pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
• Tehotné ženy, rodičia detí do 3 rokov, osamelí rodičia starajúci sa o dieťa do 15 rokov môžu pracovať nadčas iba ak s tým súhlasia.
• Matke patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu.

Výpoveď počas ochrannej doby

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, ale jedine v prípade, že existuje výpovedný dôvod spočívajúci v konaní zamestnankyne, ktorá porušila pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. V prípade, ak by zamestnávateľ tento zákaz výpovede porušil a konal v rozpore so Zákonníkom práce, výpoveď by bola neplatná. V žiadnom prípade by to neznamenalo, že výpovedná doba uplynie, až keď skončí tzv. ochrannej doby, t. j. materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Prečítajte si tiež: Nárok na dávky počas tehotenstva

Výnimky zo zákazu výpovede:

• Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
• Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnankyne.

Praktické rady a postup v prípade ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas tehotenstva

Ak ste tehotná zamestnankyňa a zamestnávateľ s vami skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, je dôležité postupovať nasledovne:

1. Overte si dôvod skončenia pracovného pomeru: Zamestnávateľ je povinný písomne odôvodniť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a dôvod nesmie súvisieť s tehotenstvom.
2. Zabezpečte si právnu pomoc: Ak máte pochybnosti o zákonnosti skončenia pracovného pomeru, vyhľadajte právnu pomoc od advokáta špecializujúceho sa na pracovné právo.
3. Podajte žalobu na súd: Ak sa domnievate, že skončenie pracovného pomeru bolo nezákonné, môžete podať žalobu na súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Prečítajte si tiež: Príspevky pre tehotné

tags: #tehotenstvo #a #ukončenie #pracovného #pomeru #v