Telesné postihnutie a epilepsia: Informácie a aspekty života s ochorením

Epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. V Európe, kde žije približne 400 miliónov ľudí, trpí epilepsiou asi 2 milióny detí, čo z nej robí jednu z najčastejších chronických detských chorôb. Hoci epilepsia nie je choroba v pravom slova zmysle, ale skôr súbor príznakov, ktoré sú prejavom porušenej činnosti mozgu, jej vplyv na život jednotlivcov a rodín je rozsiahly. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexné informácie o epilepsii, jej príčinách, prejavoch, diagnostike, liečbe a aspektoch života s týmto ochorením.

Čo je epilepsia?

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Tie vznikajú v dôsledku abnormálnej elektrickej aktivity v mozgu, ktorá narúša jeho normálne fungovanie. Epileptické záchvaty sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi, od krátkych výpadkov vedomia až po rozsiahle kŕče.

Príčiny epilepsie

Príčiny epilepsie sú rôznorodé a nie vždy sa ich podarí identifikovať. V niektorých prípadoch je epilepsia prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). Odhaduje sa, že dedičnosť u tejto formy epilepsie je 10-13%. Často sa objavujú aj symptomatické epilepsie, pri ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu. Medzi príčiny symptomatickej epilepsie patria:

• Vývinové a vývojové anomálie mozgu, najmä mozgovej kôry
• Metabolické ochorenia, ktoré poškodzujú mozog
• Úrazy mozgu, najmä otvorené poranenia hlavy, krvácanie do mozgu a zlomeniny lebky
• Mozgové nádory
• Poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody (krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu)
• Infekčné ochorenia mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a mozgový absces
• Neurodegeneratívne ochorenia mozgu
• Poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu, počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu kyslíkom, alebo krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie
• Chronický alkoholizmus, užívanie drog a nadmerná konzumácia energetických nápojov

Prejavy epilepsie

Prejavy epilepsie sú rôznorodé a závisia od typu záchvatu a postihnutej oblasti mozgu. Záchvaty sa delia na parciálne (fokálne) a generalizované.

Parciálne záchvaty

Pri parciálnych záchvatoch ostáva elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu. Prejavy závisia od funkcie postihnutej oblasti:

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

• Jednoduché parciálne záchvaty: prejavujú sa zášklbmi tváre, hornej alebo dolnej končatiny, mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín, snovými stavmi, pocitom déjà vu, pachovými vnemami bez reálneho podkladu (aura). Pri tomto type nebýva porucha vedomia.
• Komplexné parciálne záchvaty: pacient prekladá veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zoblieka, môže byť agresívny, nahnevaný, zúrivý, točí sa na mieste a podobne. Častým prejavom je zahľadenie sa, neprítomný pohľad do diaľky, mľaskanie, oblizovanie sa či mrkanie viečkami. Na svoje okolie nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené. Automatické konanie sprevádza amnézia (pacient si automatizmy nepamätá).

Generalizované záchvaty

Pri generalizovaných záchvatoch je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog.

• Absencie: krátke, do pol minúty trvajúce výpadky vedomia, kedy postihnutý strnulo pozerá do neurčita, a na slovné vyzvania nereaguje. Môže, ale aj nemusí automaticky pokračovať v činnosti, ktorú vykonával pred záchvatom. Absencie môžu byť sprevádzané zášklbmi svalov tváre, žmurkaním a pod. Po záchvate je postihnutý plne pri vedomí, a záchvat nezaregistruje.
• Veľké generalizované záchvaty (Grand mal) alebo tonicko-klonické záchvaty: začínajú náhlou prudkou kontrakciou priečne pruhovaných svalov, stratou vedomia a pádom. Prvá - tonická fáza trvá cca 30 sekúnd a je charakteristická vystretou pozíciou telom, končatín a zovretými ústami. Oči sú otvorené, stočené nahor, zreničky sú rozšírené, a nereagujú. Kŕč dýchacích svalov spôsobí krátky, tzv. epileptický výkrik. Tonické napätie svalov sa postupne uvoľňuje: vystriedajú ho klonické, prudké zášklby tela, sprevádzané zvukmi, ktoré vznikajú pri kŕčovom vytláčaní vzduchu z pľúc. V oblasti úst sa objaví pena. Táto fáza môže trvať aj dve minúty. Postupne sa zášklby spomaľujú, až prestanú, a na konci (pri uvoľnení) sa môže postihnutý pomočiť, prípadne odíde aj stolica. Pacient začne chrčivo dýchať a vracia sa mu vedomie.
• Myoklonické záchvaty: ide o prudké zášklby tela.
• Generalizované tonické záchvaty: sú krátko trvajúce kontrakcie viacerých svalových skupín.
• Atonické (astatické) záchvaty: sa prejavujú náhlou stratou svalového tonusu s poklesom hlavy.

Epileptické syndrómy

Epileptický syndróm je súbor príznakov typických pre určitú skupinu postihnutých. Epileptické syndrómy sú viazané na určitý vek. Medzi najznámejšie patria:

• Westov syndróm: vzniká v prvom roku života, prejavuje sa bleskovými kŕčmi a psychomotorickou retardáciou.
• Lennoxov-Gastautov syndróm: vzniká medzi 4.-7. rokom života, prejavuje sa tonickými, atonickými záchvatmi a absenciami.
• Dravetovej syndróm: Môže vzniknúť v 7. mesiaci, ale najčastejšie medzi 2. až 5. rokom života. Častejšie postihujú chlapcov.
• Benígna rolandická epilepsia: postihuje najmä dievčatá v 6. - 7. roku života. Prejavuje sa krátkymi absenciami so žmurkaním alebo atonickým poklesom hlavy, automatizmami či vegetatívnymi príznakmi.
• Juvenilná myoklonická epilepsia (JME): Prejavuje sa nepravidelnými, symetrickými, ale aj nesymetrickými myoklóniami, najviac horných končatín, krátko po zobudení.

Diagnostika epilepsie

Diagnostika epilepsie je komplexný proces, ktorý zahŕňa:

• Anamnéza: lekár sa pýta na okolnosti vzniku záchvatov, ich priebeh, frekvenciu a sprievodné príznaky. Dôležité je zistiť, čo záchvatu predchádzalo (napr. požitie alkoholu, užitie liekov, stres), resp. aké pocity mal postihnutý bezprostredne „predtým“, a či sa zmenilo jeho správanie, konanie a pod. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.
• Neurologické vyšetrenie: lekár hľadá známky poškodenia centrálneho nervového systému.
• EEG (elektroencefalografia): neinvazívne vyšetrenie, ktoré zachytáva elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród umiestnených na povrchu hlavy. Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom a depriváciu spánku.
• Zobrazovacie metódy: CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia) mozgu pomáhajú odhaliť príčinu záchvatov (nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu, vývojové anomálie a pod.).
• Ďalšie vyšetrenia: v niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia) s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Počas epileptického záchvatu je dôležité zachovať pokoj a chrániť postihnutého pred zranením.

• Odstráňte z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť.
• Podložte mu hlavu mäkkým predmetom (napr. svetrom).
• Uvoľnite mu odev okolo krku (košeľu, viazanku).
• Nebráňte mu v pohybe.
• Nevkladajte mu nič do úst a nepokúšajte sa mu vyťahovať jazyk.
• Nepolievajte ho vodou a nedávajte mu nič piť.
• Po ukončení kŕčov ho uložte do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst.
• Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, zavolajte zdravotnú záchrannú službu (155).

Liečba epilepsie

Cieľom liečby epilepsie je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť. Liečba epilepsie je komplexná a zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

• Farmakologická liečba (antiepileptiká): lieky, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Na Slovensku je k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík. Voľba vhodného lieku závisí od typu epilepsie, veku pacienta, jeho zdravotného stavu a ďalších faktorov. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. Je nutné pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.
• Epileptochirurgická liečba: v prípade farmakorezistentnej epilepsie (ak sa nedosiahne stav bez záchvatov ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu) sa zvažuje možnosť chirurgického odstránenia malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko. Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencephalografie.
• Stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus): iná možnosť prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou. Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.
• Ketogénna diéta: diéta s vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom sacharidov, ktorá sa používa na liečbu epilepsie u detí, u ktorých farmakologická liečba nie je účinná.

Život s epilepsiou

Život s epilepsiou si vyžaduje dodržiavanie určitých zásad, ktoré pomáhajú minimalizovať riziko záchvatov a zlepšiť kvalitu života. Medzi tieto zásady patria:

• Správna životospráva: dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca.
• Vyhýbanie sa rizikovým faktorom: alkohol, drogy, veľké množstvo energetických nápojov, blikajúce svetlá, stres, nedostatok spánku.
• Primeraná fyzická aktivita: športovať je možné, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.
• Pravidelné užívanie liekov: za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky.
• Konzultácie s lekárom: pravidelné kontroly u neurológa sú nevyhnutné pre sledovanie stavu pacienta a úpravu liečby.

Epilepsia a škola

Dieťa so záchvatovým ochorením vyžaduje osobitný prístup. Záchvatové ochorenie preto nesmú rodičia pred pedagógmi predškolského, alebo školského zariadenia v žiadnom prípade zatajovať. Naopak, precízne informácie podané pedagógom o všetkých prejavoch ochorenia dieťaťa od rodičov a tiež od ošetrujúceho neurológa sú základom jeho bezproblémového začlenenia. Rodičia by mali pedagóga informovať o:

• Priebehu ochorenia
• Vedľajších sprievodných javoch
• Postupe prvej pomoci pri záchvate
• Podávaní liekov (ak je to potrebné)

Učiteľka, alebo vychovávateľka by mala každý záchvat oznámiť rodičom dieťaťa, ktorí obvykle vedú kalendár záchvatov. Každý epileptický záchvat by mal byť starostlivo zaznamenaný vrátane okolností, za ktorých sa objavil, ako dlho trval a aké boli jeho prejavy.

Epilepsia a šport

Aktívne využívanie voľného času športom prospieva každému človeku vrátane ľudí s epilepsiou a to nielen pre telesnú kondíciu, ale aj pre zlepšenie psychiky. Rodičia detí s epilepsiou by mali s ošetrujúcim neurológom prekonzultovať aké športové aktivity môžu ich deti vykonávať. Medzi vhodné športy patria:

• Plávanie: riziká spojené s plávaním sú minimálne, ak je vo vode niekto, kto o Vás vie a hlavne čo v prípade záchvatu má robiť. O človeku s epilepsiou by mal byť informovaný aj plavčík. Nikdy neplávajte sami a neplávajte ďalej, než do výšky ramien.
• Pešia turistika: treba zvážiť, či si môžeme dovoliť ísť na dlhšiu trasu sami. Treba mať dobrú obuv, odev, mapu a dbať na rezervu liekov.
• Cyklistika: vyhýbajte sa jazde na bicykli v hustej mestskej premávke a nikdy bez ochrannej prilby.
• Jazda na koni: kôň je zdroj pohybových impulzov a preto má význam aj psychoterapeutický.
• Joga: toto cvičenie priaznivo pôsobí na koncentráciu a upokojenie. Pokojné a uvoľnené pohyby s vyrovnaným dýchaním priaznivo pôsobia na organizmus a v súčasnej dobe sa stávajú súčasťou zdravého životného štýlu.

Epilepsia a vodičský preukaz

Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencephalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

Stigmatizácia a diskriminácia

Aj v dnešnej dobe sa ľudia s epilepsiou stretávajú so stigmatizáciou a diskrimináciou. Najmä zamestnávatelia sa obávajú ich záchvatov. Epileptici sú oveľa častejšie než chorí s inými diagnózami diskriminovaní v práci a ťažko prácu získavajú. Deti s epilepsiou majú niekedy problém zúčastniť sa aktivít iných detí, ako sú letné tábory a výlety.

tags: #telesné #postihnutie #a #epilepsia #informácie