Telesne postihnutí ako obete: Štatistiky a prehliadané aspekty

Násilie a zneužívanie sa dotýka všetkých vrstiev spoločnosti, pričom osoby s telesným postihnutím sú obzvlášť zraniteľnou skupinou. Tento článok sa zameriava na štatistické údaje a prehliadané aspekty, ktoré sa týkajú telesne postihnutých osôb ako obetí násilia, obchodovania s ľuďmi a iných foriem zneužívania. Cieľom je poukázať na alarmujúcu situáciu a zdôrazniť potrebu zvýšenej ochrany a podpory pre túto zraniteľnú skupinu.

Násilie páchané na ženách: Prehliadaný problém

Násilie na ženách, vrátane telesne postihnutých žien, je dlhodobo prehliadaným a tabuizovaným problémom. Podľa definície OSN ide o „akýkoľvek násilný čin, založený na rodovej nerovnosti, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote”. Väčšina násilia sa odohráva v rodinách, pričom obete zažívajú násilie od blízkych osôb, ako sú manželia, partneri alebo rodinní príslušníci.

Je dôležité si uvedomiť, že ohrozenie násilím nie je príznakom slabosti, ale zakladá nárok na ochranu a podporu. Ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov, ktoré sú hlboko zakorenené v sociálnej a kultúrnej štruktúre. Tieto nerovnosti sú často podporované kultúrou popierania a mlčania, čo obetiam sťažuje vyhľadať pomoc.

Prekážky v oznamovaní násilia

Mnohé ženy a dievčatá, vrátane tých s telesným postihnutím, čelia prekážkam v tom, aby sa zdôverili alebo násilie oznámili úradom. Tieto prekážky môžu mať materiálnu povahu, ako napríklad fyzická alebo spoločenská izolácia či odkázanosť na páchateľa. Iné prekážky sú spojené s prežívaním násilia a jeho následkami na psychiku.

Formy násilia páchaného na ženách

Násilie páchané na ženách má mnoho foriem, vrátane:

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

• Fyzické násilie: Bitky, napadnutia a iné formy fyzického útoku.
• Sexuálne násilie: Znásilnenie, sexuálne obťažovanie a iné formy sexuálneho zneužívania.
• Psychické násilie: Vyhrážanie, zastrašovanie, ponižovanie a iné formy psychického týrania.
• Ekonomické násilie: Kontrolovanie financií, zabraňovanie prístupu k peniazom a iné formy ekonomického zneužívania.

Obchodovanie s ľuďmi: Moderné otroctvo

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje vysoko spoločensky nebezpečnú formu trestnej činnosti, ktorá vážne porušuje ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Ide o fenomén, ktorý postihuje krajiny po celom svete, pričom sa neustále objavujú nové spôsoby páchania tohto zločinu. Mnohokrát má cezhraničný charakter a je spojené s organizovaným zločinom. Obchodovanie s ľuďmi sa radí popri obchode so zbraňami a drogami k najvýnosnejším a najrýchlejšie rastúcim nelegálnym činnostiam.

Definícia obchodovania s ľuďmi

Definícia obchodovania s ľuďmi vychádza z Palermského protokolu, ktorý bol za Slovenskú republiku podpísaný v roku 2000 v Palerme. V slovenskej právnej úprave je obchodovanie s ľuďmi regulované v § 179 Trestného zákona.

Účel vykorisťovania

Obchodovanie s ľuďmi má rôzne účely vykorisťovania, vrátane:

• Prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie
• Nútenej práce či nútenej služby vrátane núteného žobrania
• Otroctva alebo praktík podobných otroctvu
• Nevoľníctva
• Núteného sobáša
• Zneužívania na páchanie trestnej činnosti
• Odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania

Zákon poskytuje osobitnú ochranu osobám mladším ako 18 rokov.

Obchodovanie s ľuďmi na Slovensku

Slovenská republika je z pohľadu trendov za rok 2018 krajinou pôvodu, resp. zdrojovou krajinou obetí, avšak vo zvýšenej miere aj krajinou cieľovou. Zdrojovou krajinou je predovšetkým pre Nemecko, Veľku Britániu či Severné Írsko. Významná väčšina identifikovaných obetí za rok 2018 sú občania SR, ktorí boli náborovaní na území SR páchateľmi, ktorí sú taktiež takmer výlučne občania SR. Viac identifikovaných obetí je ženského pohlavia, z toho až tretinu tvoria deti.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Formy vykorisťovania na Slovensku

V rámci sledovaného obdobia dochádzalo na území Slovenskej republiky k vykorisťovaniu tretiny všetkých identifikovaných obetí, ktoré boli najmä obeťami sexuálneho vykorisťovania a núteného sobáša. Najfrekventovanejším dôvodom vedúcim k obchodovaniu s ľuďmi predstavuje sexuálne vykorisťovanie, kde ide predovšetkým o ženské obete eventuálne obete detské. V intenciách vykorisťovania za účelom núteného sobáša boli v predchádzajúcom roku vykorisťované výlučne ženské obete a jedna detská obeť, čo súvisí aj so skutočnosťou, že v prípade detských nútených sobášov konajú orgány činné v trestnom konaní proaktívne. V rámci tejto problematiky nemožno opomenúť mierny nárast vykorisťovania osôb ženského pohlavia za účelom núteného žobrania. Pri vykorisťovaní mužských obetí prevláda nútené žobranie a pracovné vykorisťovanie.

Príklady vykorisťovania

• Sexuálne vykorisťovanie: Osoby sú pod prísľubom dobre platenej práce zlákané na prácu spoločníčok, hostesiek, barmaniek, čašníčok, pričom sú následne nútené k poskytovaniu sexuálnych služieb, sú kontrolované, obmedzované na osobnej slobode, zastrašované, je na nich vyvíjaný psychický a často aj fyzický nátlak, často sú im podávané omamné látky, zárobok sú nútené odovzdávať obchodníkovi.
• Pracovné vykorisťovanie: Prípady pracovného vykorisťovania sa objavujú zväčša na území Veľkej Británie, nábor obetí v Slovenskej republike vykonávajú príslušníci rodín dlhodobo sa zdržiavajúcich na území Veľkej Británie. Svoje obete vyhľadávajú z radov sociálne slabších osôb bez znalosti jazyka krajiny, v ktorej sú zneužívaní, dlhodobo nezamestnaných, bezdomovcov.
• Nútené žobranie: Páchatelia si vyhľadávajú obete najmä z radov telesne postihnutých osôb, invalidov či bezdomovcov, s viditeľným hendikepom z dôvodu vyvolania súcitu. Pod rôznymi hrozbami sú osoby následne nútené k žobraniu a odovzdávaniu všetkých vyžobraných peňazí obchodníkovi, sú kontrolované, je na ne vyvíjaný intenzívny psychický a fyzický nátlak, bývajú v neľudských podmienkach, nie je im zabezpečený prístup k lekárskej starostlivosti, trpia nedostatkom jedla.
• Nútený sobáš: Cieľom je zlegalizovať pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín v Európskej únii prostredníctvom sobáša s občanom Európskej únie. Pretrvávajúcim trendom sú Indi alebo Pakistanci žijúci vo Veľkej Británii, avšak nútené sobáše sú uzatvárané aj v iných krajinách, ako Dánsko, Írsko alebo Belgicko.

Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Za prínosné a nevyhnutné v danej oblasti sa pokladá dôslednejšie a systematickejšie vzdelávanie nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj širokej verejnosti. V intenciách vzdelávania policajtov, verejnosti, ale aj ostatných subjektov možno skonštatovať, že by mohlo prispieť ku kvalitnejšej spolupráci a tým následne znížiť latentnosť tejto nelegálnej trestnej činnosti.

Odhaduje sa, že počty odhalených prípadov nahlásených oficiálne jednotlivými krajinami tvoria len špičku ľadovca. Okrem strachu obetí, často aj v dôsledku nedostatku dôkazov usvedčujúcich obchodníkov s ľuďmi k latencii tejto trestnej činnosti významne prispieva taktiež rozdielnosť v metodológii zberu údajov a dokonca rozdiely i v samotnej definícii obchodovania s ľuďmi v jednotlivých krajinách.

Za vhodné sa pokladá posilňovanie spoločných vyšetrovacích tímov v prípadoch obchodovania s ľuďmi, spolupráca s krajinami vykorisťovania obetí obchodovania s ľuďmi, pokračovanie v spolupráci v rámci spoločných vyšetrovacích tímov a vytváranie iniciatívy smerujúcej k uzatváraniu nových partnerstiev v rámci vyšetrovaných prípadov s medzinárodným prvkom s cieľom zvýšenia možností úspešnosti trestného stíhania osôb páchajúcich trestný čin obchodovania s ľuďmi, zvyšovanie povedomia o obchodovaní s ľuďmi a o opatreniach na zamedzenie prípadoch obchodovania s ľuďmi, a zvýšenie kvality kooperácie medzi jednotlivými krajinami.

Nášľapné míny a obete: Tragédia, ktorá pokračuje

Nášľapné míny sú výbušné zariadenia, ktoré zabíjajú a zraňujú ľudí počas konfliktov, ale aj dlho po nich. Sú umiestnené nad, pod alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti alebo v kontakte s osobou. Protipechotné míny sa zvyčajne umiestňujú ručne, alebo rozptylom z lietadiel, raketami, delostrelectvom alebo zo špecializovaných vozidiel.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

Podľa združenia mimovládnych organizácií Landmine and cluster munition Monitor počet obetí nášľapných mín medziročne stúpa. V roku 2023 si nášľapné míny vyžiadali vo svete najmenej 5757 obetí, čo predstavuje nárast o takmer 22 percent v porovnaní s rokom 2022 (4709 obetí). Až 84 percent obetí boli civilisti, z toho 37 percent deti. Toto vysoké číslo, stúpajúce už deviaty rok po sebe, je spôsobené najmä nárastom ozbrojených konfliktov a rastúcim používaním improvizovaných nášľapných mín. Obete nášľapných mín a zvyškov výbušnín boli v roku 2023 zaznamenané celkovo v 55 štátoch a iných oblastiach.

Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam

Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam pripadá na 4. apríla. História tohto dňa siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín. Na základe toho vznikla v rámci Organizácie Spojených národov (OSN) Služba na boj proti mínam (UNMAS).

OSN sa prostredníctvom UNMASu zasadzuje za zovšeobecnenie existujúcich právnych rámcov a nabáda členské štáty, aby rozšírili a vytvorili nové medzinárodné nástroje na ochranu civilistov pred nášľapnými mínami a výbušnými zariadeniami ako pozostatkami vojny.

tags: #telesne #postihnutý #ako #obeť #štatistika