Telesné pozostatky Milana Rastislava Štefánika a Mohyla na Bradle

Milan Rastislav Štefánik, rodák z Košarísk, bol vedec, politik, diplomat a predstaviteľ zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Významne sa podieľal na vzniku Československej republiky. Narodil sa 21. júla 1880 a zomrel 4. mája 1919 pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm a vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky.

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika bola prejavom lásky a úcty k pamiatke na ich spoločné detstvo. Mohyla sa začala stavať v roku 1927. Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, kde bol Štefánik pochovaný s troma talianskymi vojakmi niekoľko dní po jeho smrti. Jeden z talianskych vojakov bol prevezený do Talianska v roku 1921 na žiadosť rodiny.

Lokalita a prístup k mohyle

Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, ktorý sa týči do výšky 544 metrov nad morom. K mohyle sa dá dostať autom po asfaltovej ceste z Brezovej pod Bradlom. Pri pamätníku je aj záchytné parkovisko. Návštevu pamiatky je možné spojiť aj s turistickým zážitkom a vybrať sa na Bradlo peši.

Na pietnom mieste stojí drevená rozhľadňa Hrajky pri Turej Lúke. Z vyhliadkovej plošiny rozhľadne spočinie pohľad na zvlnenej siluete rozľahlých kopcov. Pri západe slnka, keď obloha mení farbu na žltočervenú, zatúžite zotrvať tu dlhšie a v tichosti rozjímať.

Architektúra a symbolika mohyly

Autorom mohyly, ktorá bola odhalená 23. septembra 1928, je Dušan Jurkovič. Mohyla je postavená z travertínu zo Spišských Vlách a je národnou kultúrnou pamiatkou. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú v hrobke v hĺbke 10 metrov pod vrcholom mohyly, spolu s dvomi talianskymi vojakmi.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Mohyla je dlhá 96 metrov a široká 70 metrov. Tvoria ju dve terasy - dolná a horná. Na hornej terase sa nachádzajú štyri obelisky, ktoré symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí náhrobok.

Rekonštrukcie a súčasnosť

Dušan Jurkovič po skončení druhej svetovej vojny navrhol úpravu mohyly, aby pripomínala aj padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcia mohyly prebiehala v rokoch 1989 až 1996 a pre verejnosť bola opäť sprístupnená 4. mája 1996. Vždy v máji sa tu konajú celonárodné stretnutia.

S obnovou Mohyly na Bradle sa začalo v júli 1989. Za sedem rokov prác bola vymenená viac ako štvrtina travertínových blokov (celkovo 280 metrov kubických) a bolo na novo vyšpárovaná plocha pamätníka s rozlohou 4 163 m2. Vykonaná bola revízia odvodňovacieho systému, kanalizačných šachiet, vymenené boli schodiskové dosky, upravené vatrové komory. Plášť dostal chemický hydrofóbny náter chrániaci pred vlhkosťou. Inštalovalo sa nové osvetlenie. Pôvodné dosky s nápismi a reliéfy vencov boli nahradené kópiami. Finančné náklady sa zastavili na sume 47.240.000 Slovenských korún (cca 1.570.000.-EUR).

Múzeum Dušana Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

V Brezovej pod Bradlom sa nachádza múzeum venované architektovi Dušanovi Jurkovičovi. Múzeum predstavuje Jurkovičov život a dielo, ako aj minulosť Brezovej pod Bradlom.

Iné pamätníky a zaujímavosti v okolí

V súvislosti s mohylou na Bradle sa málo spomína pamätník na mieste havárie Štefánikovho lietadla Caproni 450 v Ivánke pri Dunaji. Za návštevu určite stojí aj Pomník padlým vo vojnách 1848 - 1849, Veľkej vojny, 2. svetovej vojny a SNP od Dušana Jurkoviča na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Repliku lietadla Caproni 450 môžete vidieť zavesenú pod stropom odletovej haly Letiska M.R.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

V obci Most pri Bratislave sa nachádza symbolický pamätník na mieste, kde tragicky zahynul M.R. Novovybudovaný infobod na Bradle slúži ako potrebné zázemie pre návštevníkov areálu, nachádza sa pri jeho vstupe, pri parkovisku. Ide o infostánok s predajom suvenírov, ktorý je využívaný aj ako výstavný priestor. Rovnako si tam môžeš pozrieť krátky film zo života M.R.

Zochove slová a odkaz Štefánika

Aj po vyše sto rokoch sú stále aktuálne slová o tom, aby sme nezabíjali Štefánika presadzovaním lži, alebo návraty ku oslavám jeho 140. výročia narodenia, ktoré by určite „najväčší Slovák“ ocenil.

Keď ukladali 11. mája 1919 telesné pozostatky M. R. Štefánika do hrobu na Bradle, ktorú navrhol jeho rodák a priateľ architekt Dušan Jurkovič, Samuel Zoch v smútočnej reči povedal: „Zabili by sme Ťa tým, keby sme nemali dosť síl ísť po tvojej ceste pravdy, dobra a práce. Zabili by sme Ťa, keby sme v sebaláske hľadali prospech svoj na škodu národa, keby sme hľadali zmysel života v bohatstve hmotnom, v peniazoch, v jedle, v surových pôžitkoch, ktoré zabíjajú ducha. Zabili by sme Ťa, keby sme viac presadzovali lož ako pravdu, keby sme neočistili svoj život súkromný i verejný od podlosti a zlodejstva.“

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

tags: #telesné #pozostatky #mr #štefánika