Relatívna neplatnosť právnych úkonov: Definícia a jej dopady

Právny úkon je základným stavebným kameňom súkromného práva, prostredníctvom ktorého subjekty práva vytvárajú, menia alebo rušia svoje právne vzťahy. V rámci autonómie súkromného práva má každý subjekt právo a zodpovednosť vytvárať právne vzťahy s ostatnými subjektmi. Právny úkon je vedomé konanie človeka, a preto je subjektívnou skutočnosťou, na rozdiel od objektívnych skutočností, ktoré nastanú bez konania subjektu práva.

Aby bol právny úkon platný a vyvolal právne následky, musí spĺňať náležitosti stanovené zákonom. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, právny úkon môže byť postihnutý rôznymi právnymi následkami, vrátane neplatnosti. Neplatnosť právneho úkonu sa delí na absolútnu a relatívnu.

Právny úkon a jeho náležitosti

Právny úkon je teóriou práva považovaný za najčastejšie využívanú subjektívnu právnu skutočnosť, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú právne vzťahy. Zákon priznáva každému subjektu súkromného práva v rámci privátnej autonómie a na vlastnú zodpovednosť vytvárať právne vzťahy s inými právnymi subjektmi. Právny úkon spočíva vo vedomom ľudskom konaní a ide teda o skutočnosť subjektívnu a nie objektívnu, ktorá nastane bez konania subjektu práva. Na to, aby bol právny úkon platný a vyvolal právne následky - vznik, zmenu, zánik práv a povinností, musia byť naplnené jeho náležitosti ustanovené v zákone.

Neplatnosť právneho úkonu

Ak právny úkon nespĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, môže byť postihnutý neplatnosťou. Neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon nevyvoláva právne následky, ktoré by inak vyvolával, ak by bol platný.

Absolútna neplatnosť

Absolútna neplatnosť znamená, že právny úkon je neplatný od počiatku a nevyvoláva žiadne právne účinky. Neplatnosti sa môže dovolávať každý a tento právny úkon nie je možné nijako konvalidovať. Súd na absolútnu neplatnosť prihliada aj bez návrhu (ex officio). Plnenie, ku ktorému z absolútne neplatného právneho úkonu došlo, zakladá bezdôvodné obohatenie. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Prečítajte si tiež: Právny Úkon a Relatívna Neplatnosť

Relatívna neplatnosť

Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, relatívna neplatnosť neznamená, že právny úkon je od počiatku neplatný. Právny úkon, postihnutý relatívnou neplatnosťou má právne účinky, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti. Dovtedy kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatností právneho úkonu treba sa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

Relatívna neplatnosť sa premlčí v trojročnej lehote, počítanej od vykonania právneho úkonu.

Subjekty, ktoré sa môžu dovolať relatívnej neplatnosti

Je dôležité uvedomiť si, že právo dovolania sa relatívnej neplatnosti sa nevzťahuje len a iba na účastníkov právneho vzťahu/právneho úkonu, ale na každého, kto by týmto právnym úkonom mohol byť dotknutý, resp. koho práva by mohli byť týmto právnym úkonom dotknuté. Zákon ale vylučuje možnosť dovolania sa neplatnosti právneho úkonu tomu, kto neplatnosť spôsobil. Súd na absolútnu neplatnosť prihliada, resp. ex offo, pričom zároveň platí, že oprávnenou osobou nie je ten, kto relatívnu neplatnosť spôsobil a to ani v prípade, ak by bol relatívne neplatným právnym úkonom „dotknutý".

Právna úprava relatívnej neplatnosti

Relatívna neplatnosť právnych úkonov je generálne pre súkromné právo Slovenskej republiky upravená v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, v ktorom sú taxatívne vymenované relatívne dôvody neplatnosti právnych úkonov. Prípady relatívnej neplatnosti sú v Občianskom zákonníku vymedzené taxatívne (v § 40a a § 775).

Na rozdiel od Občianskeho zákonníka zákonodarca pri formulovaní Obchodného zákonníka zvolil odlišný prístup, a to tak, že rozšíril dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov vo vzťahu k obchodnoprávnym úkonom. O relatívnu neplatnosť v obchodnom práve ide vždy vtedy, ak je jej dôvod ustanovený na ochranu len niektorého účastníka obchodnoprávneho vzťahu. Domáhať sa relatívnej neplatnosti môže len ten, koho záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. V ostatných prípadoch - ak sa neplatnosti nedovolá oprávnený subjekt - je k neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné, aby išlo o neplatnosť absolútnu podľa generálnych ustanovení Občianskeho zákonníka, resp.

Prečítajte si tiež: Register C, Register E a neplatnosť zmluvy

Pravidlo Obchodného zákonníka o relatívnej neplatnosti právnych úkonov malo do prijatia novely Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z. z.) univerzálny charakter na právne vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku. Od 1. januára 2002 sa však toto ustanovenie nevzťahuje na zmluvy podľa druhej časti Obchodného zákonníka, a to zmluvy týkajúce sa obchodných spoločností a družstiev. Tým sa dala možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nielen účastníkovi na ochranu ktorého je neplatnosť právneho úkonu, ale ktorejkoľvek inej osobe, ktorá nie je účastníkom, vzhľadom na to, že uvedené vzťahy sa dotýkajú oprávnených záujmov tretích osôb, týmto osobám nemožno odňať možnosť domáhať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti

Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti. Vždy sa však musí jednať o výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Musí byť z neho taktiež zrejmé, v čom je konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť p.

Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.

Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

Prečítajte si tiež: Závet a jeho neplatnosť

Relatívna neplatnosť v pracovnom práve

Hlavným dôvodom ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle Zákonníka práce je ochranná funkcia pracovného práva. Zákonník práce hovorí o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Výnimku tvorí len uplatnenie neplatnosti pred súdom účastníkom právneho vzťahu, a to z dôvodu rozviazania pracovného pomeru. Akokoľvek zákon ustanovuje, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Inými slovami, neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá zákonná náležitosť, a zákon ich subsumuje pod sankciou neplatnosti. V pracovnom práve hovoríme o absolútnej neplatnosti, t. j.

Zmluva ako dvojstranný právny úkon

Zmluva je dvojstranným úkonom a tak vzbudzuje otázky aplikácia ustanovenia § 267 ods. V obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné odstúpiť od zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov, kde túto možnosť účastníkom právneho vzťahu zákon priznáva (ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka). Teória práva sa zhoduje v stanovisku, že fenomén tiesne nemôže zohrávať v obchodných vzťahoch takú úlohu, ako je tomu v občianskoprávnych zmluvách. Zdôvodnením je aj poukázanie na profesionalitu podnikateľov.

tags: #relativna #neplatnost #pravnych #ukonov #definicia