Trendy v zdravotníctve a štatistiky úmrtnosti na Slovensku

Zdravotný stav obyvateľstva Slovenska vykazuje len mierne zlepšenie, pričom v niektorých oblastiach dochádza aj k zhoršeniu. Tento trend vyplýva zo správy o vývoji v strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030 za rok 2023, ktorú vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že pri súčasnom vývoji Slovensko pravdepodobne nedosiahne stanovené ciele v mnohých oblastiach.

Dlhodobý vývoj zdravotného stavu

Od prijatia prvej verzie strategického rámca v roku 2014, ktorý definoval kľúčové ukazovatele merajúce stav zdravia obyvateľov a zdravotníctva, nedošlo do roku 2023 k potrebným zmenám v hodnotách ukazovateľov. Podľa doterajšieho vývoja sa dá predpokladať, že väčšina ukazovateľov (celkovo 30) nedosiahne stanovený cieľ. K zhoršeniu výrazne prispela aj pandémia COVID-19. Očakávaná dĺžka života mužov a žien sa počas pandémie prepadla a v roku 2021 bola najnižšia za posledných desať rokov. Celková úmrtnosť aj dojčenská úmrtnosť naďalej zostávajú vysoké v porovnaní s inými európskymi krajinami.

Ukazovatele verejného zdravia

Slovensko sa vzďaľuje aj v ukazovateľoch verejného zdravia. Spotreba alkoholu sa mierne znížila a podiel fajčiarov klesá, avšak výdavky na prevenciu sú stále pod priemerom. Miera obezity dospelých rástla. Imunizácia detí zostáva vysoká, ale klesá. Imunizácia seniorov proti chrípke je podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami a účasť na skríningu rakoviny prsníka a krčka maternice sa znižuje.

Starostlivosť o pacientov

Ukazovatele ambulantnej starostlivosti poukazujú na mierne zvýšenie priemerného veku lekárov pre deti a dorast. V ukazovateľoch ústavnej starostlivosti sa prejavuje hlavne stagnácia, prípadne zhoršenie, najmä v hospodárení nemocníc. Počet sestier zostal prakticky nemenný, hoci počty lekárov pomaly rástli.

Ekonomické faktory a ich vplyv

Na Slovensku pribudlo ľudí ohrozených chudobou a dlh Slovenska je vyšší ako priemer krajín EÚ. Prostredie štátnych nemocníc sa ani s veľkou dávkou predstavivosti nedá nazvať luxusom. Napriek tomu štátne nemocnice fungujú superluxusne, pretože si môžu dovoliť tvoriť neobmedzené dlhy, ktoré nakoniec vždy uhradí štát.

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť a úmrtnosť

Zisky v zdravotníctve a "kalifornská katarakta"

Mentálne nastavenie verejnej mienky k ziskom - obzvlášť v zdravotníctve - je negatívne, zisky ambulantného sektora, ktorý tvorí jeho drvivú väčšinu, toleruje. Problém sa týka skôr prepojenia nemocničných a ambulantných lekárov, ktoré sa metaforicky nazýva kalifornská katarakta - zákal šošovky. Mnohé ziskové výkony sa nevykonajú v štátnej nemocnici, ale lekári si ich prenášajú do svojich súkromných ambulancií. Podľa dát think-tanku INEKO z roku 2013 malo súbeh úväzkov väčší ako jedna takmer dvadsať percent lekárov.

Platy lekárov a ich štruktúra

Riešenie problému kalifornskej katarakty nevyrieši problémy v celom zdravotníctve, ukazuje však na existenciu systému, ktorý nie je kvalitne manažovaný ani kontrolovaný. Navyše lekári v štátnych nemocniciach v ňom majú výsostné postavenie, ktoré si pravidelne posilňujú hrozbou výpovedí. Vzniká tak paradoxná situácia - slovenské zdravotníctvo viac-menej kolabuje, zdravotná starostlivosť je na chvoste EÚ, no lekári majú nadštandardné platy. Za uplynulé dva roky narástli priemerné mzdy lekárov o 1 405 eur mesačne, takmer o 40 percent. Platy v národnom hospodárstve pritom vzrástli len o 216 eur. V roku 2023 mzdy lekárov na Slovensku predbehli mzdy v Česku a na budúci rok by sa mali dostať nad úroveň 5 200 eur, zatiaľ čo v Česku ostanú pod päťtisícovou hranicou.

Štruktúra platov lekárov na Slovensku nemotivuje k výkonom. Na Slovensku máme tarifnú mzdu atestovaného lekára 3 500 eur, pričom v Česku je iba 2 400 eur. V Česku je oveľa väčšia časť mzdy tvorená variabilnou zložkou, ktorá je 20 až 30 percent mzdy. Sú to rozličné bonusy a motivačné príplatky za to, aby sa dosahoval výkon. U nás na Slovensku je to len šesť percent.

Mortalita a príčiny úmrtí

Slovensko sa nachádza na chvoste rebríčka európskych krajín v parametroch odvrátiteľných a liečiteľných úmrtí. Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá. Ich počet je o tretinu vyšší ako v Poľsku či Maďarsku, ktoré na zdravotníctvo dávajú menej. Dôvodom je napríklad vysoká časť nákladov alokovaná na platy zdravotníckych zamestnancov. Bez dostatočných investícií sa však zhoršuje kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, napríklad veľkým počtom nozokomiálnych infekcií.

V roku 2019 zomrelo v dôsledku nádorových ochorení 13 722 osôb, čo z celkového počtu úmrtí v SR predstavuje 25% podiel. Vývoj hrubej miery úmrtnosti na nádorové ochorenia má od roku 2011 do roku 2019 v celej populácii žien naznačený vzostupný trend, u mužov sa trendová krivka za sledovaných 9 rokov nemenila.

Prečítajte si tiež: Dlhotrvajúci lesk šperkov

Potreba zásadnej reformy

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo nefunguje podľa predstáv pacientov, odborníkov ani objektívnych parametrov. Nepomáha mu ani rozhodujúca pozícia štátu v nemocničnom sektore, zdravotnom poistení či regulačných a rozhodovacích orgánoch. Problémom nie je počet lekárov, ale ich efektivita. Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť. Kým nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia, v krajinách ako Fínsko, Holandsko či Chorvátsko je to menej ako polovica. Liečba je tam omnoho lacnejšia a efektívnejšia. Slovensko platí za zdravotnú starostlivosť porovnateľne viac, no dostáva za to menej. Problémom je neefektivita štátnych nemocníc, ktorú dohoda s LOZ ďalej betónuje. Ak neexistujú žiadne ukazovatele výkonnosti (KPI), v systéme sa množia chyby, podcenenia a postupne sa stratí motivácia prinášať lepšie výsledky za menej peňazí. Toto je skutočný problém slovenského zdravotníctva - chýba zodpovednosť za dosahovanie spoločenských cieľov.

Porovnanie s ostatnými krajinami

Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov druhé najhoršie v Európskej únii. V revízii výdavkov verejnej správy na to poukazuje Útvar hodnoty za peniaze. Nižšiu efektívnosť v zdravotníctve vykazuje len Rumunsko. Najvyššiu efektívnosť výdavkov v zdravotníctve pritom v Európskej únii dosahujú Cyprus, Švédsko a Taliansko. Slovensko má vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť ako by malo mať pri jeho výdavkoch. Krajiny, ktoré do zdravotníctva investujú viac zdrojov, majú aj lepšie výsledky.

Prognózy a budúci vývoj

Podľa prognózy Európskej komisie majú slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo do roku 2070 vzrásť o ďalších 2,5 percentuálneho bodu na 8,2 percenta hrubého domáceho produktu. Hlavnou príčinou je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku.

Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015 - 2020

Vláda SR dňa 19.1. 2022 schválila Správu o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015 - 2020 uznesením vlády SR č. Hlavným demografickým vývojovým trendom sledovaného obdobia je starnutie slovenskej populácie. Priemerný vek obyvateľov sa na Slovensku postupne zvyšuje a v roku 2020 prekročil hranicu 41 rokov (41,3 roka). Zaznamenaný bol pozitívny trend rastu strednej dĺžky života do roku 2019 u mužov 74,3 roka u žien 80,8 roka. Pozitívnym trendom je, že počet potratov v SR klesá. V súčasnosti je na historickom minime, keď v roku 2020 bolo ukončených potratom 12 737 tehotenstiev. Z hľadiska veku bol počas sledovaného obdobia 2015 - 2020 zaznamenaný nárast priemerného veku pri úmrtí. V roku 2020 bol priemerný vek pri úmrtí 74 rokov, čo je nárast o 1 rok oproti roku 2015. V pandemickom roku 2020 však v dôsledku infekcie vírusom SARS-CoV-2 zomrelo v Slovenskej republike 59 089 osôb, čo je o 11 % viac (+ 5 855 úmrtí) ako v roku 2019 (53 234). Kým v rokoch 2011 - 2019 si počet hospitalizácií zachovával stabilnú početnosť bez výrazných výkyvov, v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 nastal pokles celkového počtu hospitalizácií o 17,1 %.

Financovanie zdravotníctva

Napriek tomu, že vláda zvýšila financie do zdravotníctva na roky 2024 až 2026 o jedenásť percent, výdavky na zdravotnú starostlivosť narastú o 11,3 percenta, najviac na nemocnice. Peniaze na financovanie sektora získa vláda z vyšších odvodov od pracujúcich na strane zamestnávateľov. V súčasnom roku je v systéme zdravotníctva necelých osem miliárd eur. Analytici zároveň predpokladajú, že v porovnaní s rokom 2015 sa do roku 2024 výdavky na zdravotníctvo zvýšia takmer o 90 percent.

Prečítajte si tiež: Politické diskusie o rodičovskom príspevku

Nedostatok personálu

Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom zdravotníkov, predovšetkým sestier. V nemocničnom sektore chýba takmer šesťtisíc zdravotníkov, čo je zhruba desať percent pracovnej sily, ktorá bola potrebná v minulom roku.

tags: #trend #zdravotna #starostlivost #a #umrtnost #statistika