
Vyvlastnenie, ako zásadný zásah do vlastníckeho práva, je v slovenskom právnom poriadku upravené nielen v civilnom, ale aj v trestnom práve. Trestný poriadok Slovenskej republiky, zákon č. 301/2005 Z.z., upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov s cieľom zabezpečiť náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov, pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V kontexte vyvlastnenia je kľúčové preskúmať, za akých podmienok a akým spôsobom môže štát zasiahnuť do majetku jednotlivca v trestnom konaní.
Trestný poriadok vychádza z niekoľkých základných zásad, ktoré ovplyvňujú aj prípadné vyvlastňovacie konanie. Medzi tieto zásady patrí:
Tieto zásady zabezpečujú, že prípadné vyvlastnenie v trestnom konaní musí byť vykonané v súlade so zákonom, s rešpektovaním práv dotknutej osoby a s cieľom dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie.
V slovenskom trestnom práve sa vyvlastnenie najčastejšie realizuje prostredníctvom inštitútov zaistenia majetku a konfiškácie majetku. Tieto inštitúty slúžia na zabezpečenie náhrady škody spôsobenej trestnou činnosťou, ako aj na zabránenie obohacovania sa z trestnej činnosti.
Zaistenie majetku je dočasné obmedzenie dispozičných práv vlastníka k majetku, ktoré slúži na zabezpečenie budúcej exekúcie rozhodnutia o náhrade škody, peňažnom treste alebo konfiškácii majetku. Zaistiť možno hnuteľné a nehnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty.
Prečítajte si tiež: Postavenie advokáta ako opatrovníka
Konfiškácia majetku je trvalé odňatie majetku páchateľovi trestného činu, ktoré sa realizuje na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Konfiškácia majetku sa ukladá ako trest za spáchanie závažného trestného činu, ktorým páchateľ získal majetkový prospech.
Okrem zaistenia a konfiškácie majetku existujú aj iné formy zásahu do majetku v trestnom konaní, ktoré majú charakter vyvlastnenia:
Trestný poriadok upravuje aj procesné aspekty vyvlastnenia, ktoré zabezpečujú ochranu práv dotknutých osôb. Medzi tieto aspekty patrí:
Pri vyvlastňovacom konaní v trestnom konaní je dôležitá súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb. Tieto subjekty sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Zároveň je potrebné dbať na ochranu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.
Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú. Ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
Prečítajte si tiež: Nemocenské poistenie a jeho zneužitie
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak existujú dôvody neprípustnosti trestného stíhania, ako napríklad premlčanie, nedostatok veku, smrť obvineného alebo prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
Prečítajte si tiež: Dĺžka PN pri trestnom čine
tags: #trestný #poriadok #vyvlastnenie #podmienky