Trhová Ekonomika: Vlastnosti a Charakteristika

S dodatkom Mariána Moravčíka. Cez tento pojem presvitajú širšie spoločenské problémy. Sme na rázcestí. Na Ukrajine zúri vojna, Leyenová prehrala súd. O nákupe vakcín proti covidu nezverejnila dosť informácií. Pri hlasovaní o Ursule von der Leyen sa Meloni zdržala, pri Antóniovi Costovi a Kaji Kallas hlasovala proti. Dnes sociálny štát, o ktorom hovorí naša ústava, nezabezpečuje sociálne funkcie spojené s istými právami a povinnosťami ľudí. Rastie chudoba. Ako funguje dnešná trhová ekonomika?

Úvod do Trhovej Ekonomiky

Trhová ekonomika je ekonomický systém, v ktorom sú výroba, distribúcia a spotreba tovarov a služieb riadené trhom, v ktorom sa stretávajú ponuka a dopyt. Trhová ekonomika je veľmi rozšíreným ekonomickým systémom vo väčšine krajín sveta. Je založená na princípoch slobodnej súťaže, individuálnej slobode a interakcii trhových síl.

Základné Princípy Trhovej Ekonomiky

  • Slobodný trh: V trhovej ekonomike existuje voľná súťaž medzi rôznymi subjektmi.
  • Ponuka a dopyt: Ceny a množstvá tovarov a služieb sú stanovené na základe vzájomného vzťahu medzi ponukou a dopytom. Ak je dopyt po výrobku vysoký a ponuka obmedzená, ceny vzrastajú, čo môže stimulovať zvýšenú výrobu.
  • Sloboda rozhodovania: V trhovej ekonomike majú jednotlivci a podniky slobodu rozhodovať o tom, ako využívajú svoje zdroje a investujú svoj kapitál.
  • Vlastníctvo: V trhovej ekonomike existujú rôzne formy vlastníctva, vrátane súkromného vlastníctva, verejného vlastníctva a družstevného vlastníctva.
  • Regulácia a právny rámec: Trhová ekonomika vyžaduje aj určitú mieru regulácie a právneho rámca, aby sa zabezpečilo, že trh funguje spravodlivo a efektívne.

Výhody a Nevýhody Trhovej Ekonomiky

Trhová ekonomika prináša viaceré výhody, ale zároveň má aj niektoré nevýhody.

Výhody:

  • Efektivita: Trhová ekonomika sa zameriava na efektívne využívanie zdrojov prostredníctvom konkurencie a slobody výberu. Výrobcovia sú motivovaní minimalizovať náklady a zvyšovať kvalitu, aby prilákali spotrebiteľov.
  • Inovácie: V trhovej ekonomike existujú stimuly na uplatňovanie inovácií a technologického pokroku. Výrobcovia sú motivovaní vytvárať nové produkty, zlepšovať existujúce a hľadať nové spôsoby výroby.
  • Výber a rozmanitosť: Trhová ekonomika ponúka široký výber tovarov a služieb pre spotrebiteľov.
  • Flexibilita: Trhová ekonomika má schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a dopytu.

Nevýhody:

  • Nerovnosti: Trhová ekonomika môže viesť k nerovnostiam v prerozdeľovaní bohatstva. Niektorí jednotlivci a skupiny môžu profitovať viac ako ostatní, čo môže spôsobovať sociálne a ekonomické rozdiely.
  • Externé náklady: Trhová ekonomika nie vždy zohľadňuje externé náklady, ktoré nie sú zahrnuté v cenách tovarov a služieb.
  • Nestabilita: Trhová ekonomika môže byť náchylná na hospodárske cykly a nestabilitu.
  • Nedostatočná poskytovateľnosť verejných statkov: Trhová ekonomika môže mať obmedzenú schopnosť poskytovať verejné statky a služby, ktoré majú široký spoločenský prospech, ale nemusia byť dostatočne ziskové pre súkromný sektor.

Je dôležité si uvedomiť, že trhová ekonomika nie je dokonalá a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi.

Trh a Trhový Mechanizmus

Trh a trhový mechanizmus - je základom fungovania trhovej ekonomiky. Je miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci, aby sa dohodli na kúpe tovaru za určitú cenu. Predávajúci predstavujú ponuku a kupujúci dopyt.

Prečítajte si tiež: Súkromné vlastníctvo v trhovej ekonomike

Funkcie trhu:

  • poskytuje informácie o potrebách kupujúcich, ponuke predávajúcich, výrobných možnostiach
  • ovplyvňuje správanie výrobcov a spotrebiteľov (predaj, kúpa)
  • umožňuje kúpu a predaj
  • umožňuje rozdeľovať dôchodky obyvateľov, podnikov, štátu tým, že každý tovar má svoju cenu, za ktorú predáva a nakupuje

Typy trhov:

  • územné hľadisko (kde sa kúpa a predaj uskutočňuje)
  • vecné hľadisko (čo je predmetom kúpy a predaja)
  • kvantitatívne hľadisko (počet predávaných a nakupovaných statkov a služieb)
  • právne hľadisko (či je výmena v súlade so zákonom)

Trhy z územného hľadiska:

  • miestny trh - trh v rámci jedného mesta, regiónu (veľkonočné trhy)
  • národný trh - spojenie miestnych trhov v rámci jedného štátu (trh SR)
  • medzinárodný trh - prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín, je výsledkom medzinárodnej deľby práce a prekračuje hranice SR. (trh krajín EÚ)
  • svetový trh - prepojenie národných trhov všetkých krajín sveta.

Subjekty Trhu

Subjekty trhu:

  • Domácnosti: Nakupujú statky a služby a predávajú výrobné faktory.
  • Podniky: Nakupujú výrobné faktory a predávajú statky a služby.
  • Štát: Je špecifickým subjektom trhu. Vytvára podmienky na fungovanie trhu a rieši negatívne dôsledky trhovej ekonomiky. Nakupuje statky a služby (vládne výdavky) a predáva napr. štátne cenné papiere.

Trhový Mechanizmus: Ponuka, Dopyt a Cena

Trhový mechanizmus - sú to vzájomné vzťahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi, ktoré rozhodujú o tom čo sa bude vyrábať, v akom množstve a za akú cenu sa to bude predávať.

Ponuka:

  • vyjadruje ako sa správajú predávajúci na trhu
  • predstavuje schopnosť a ochotu predávajúcich predať určité množstvo tovaru za určitú cenu
  • vyjadruje vzťah medzi 2 veličinami, cenou a ponúkaným množstvom

Výšku ponuky vyrábaného a predávaného tovaru ovplyvňujú:

  • ceny nakupovaných výrobných faktorov
  • ceny alternatívnych výrobkov (mp3)
  • počet výrobcov na trhu
  • cena nových výrobných technológii

Zákon rastúcej ponuky: Zvýšenie ceny tovaru spôsobí zvýšenie ponúkaného množstva. Zníženie ceny tovaru spôsobí zníženie ponúkaného množstva.

Dopyt:

  • množstvo tovaru, ktoré chcú kupujúci pri určitej cene kúpiť. Pri spotrebných tovaroch závisí od ceny tovaru, požadovaného množstva, výšky príjmov, módy, cien iných tovarov…
  • Vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom vyjadruje krivka dopytu - má klesajúcu tendenciu, lebo pri raste ceny klesá množstvo žiadaného tovaru a naopak.

Cena:

  • je jednou z najdôležitejších informácií na trhu
  • Funkcie ceny:
    • informačná
    • vedie k lacným technológiám
    • vedie spotrebiteľov k hospodárnosti
    • ceny rozdeľuje dôchodky (príjmy)
  • je suma, za ktorú sa uskutočňuje výmena

Na trhu môžu nastať rôzne situácie. Hovoríme o trhovej rovnováhe a trhovej nerovnováhe.

Trhová rovnováha: keď sa dopyt a ponuka rovnajú. Keď je na trhu rovnováha, výmena sa uskutočňuje za rovnovážnu cenu.

Prečítajte si tiež: Služby v okolí Dom доходцов

Trhová nerovnováha: nastáva vtedy, keď sa ponúkané množstvo nerovná požadovanému množstvu.

Trhová cena- vyjadruje aktuálny vzťah ponúkaného a požadovaného množstva. Keď je cena príliš nízka, požadované množstvo prevyšuje ponúkané množstvo a na trhu je nedostatok tovaru. Keď je cena príliš vysoká, ponúkané množstvo prevyšuje požadované množstvo a na trhu je prebytok tovaru.

Konkurencia a Monopoly

Konkurencia:

  • vzniká keď sa na trhu stretnú predávajúci s rovnakým tovarom
  • je podmienkou fungovania trhového mechanizmu
  • je proces stretávania rôznych trhových subjektov, ktoré majú rôzny záujem: chce získať výhody

Členenie konkurencie:

  • Podľa trhových subjektov:
    • konkurencia medzi dopytom a ponukou (kupujúci a predávajúci)
    • na strane dopytu (medzi kupujúcimi)
    • na strane ponuky (medzi ponúkajúcimi)
  • Podľa formy prejavu:
    • cenová konkurencia (znižujú predávajúci ceny. Ich cieľom je ovládnuť trh)
    • necenová konkurencia

Monopoly: podnik, ktorý je v štáte sám, nemá konkurenciu. (SPP, vodárne, elektrárne)

Konkurencia je hospodárska súťaž o najvýhodnejšie podmienky výroby a odbytu. Núti výrobcov zvyšovať produktivitu práce, znižovať náklady, inovovať výrobky a služby…

Na trhu môže byť:

Prečítajte si tiež: Predaj nehnuteľnosti a daňové povinnosti

  1. Na strane dopytu - najmä pri nedostatku tovarov a služieb.
  2. Z hľadiska podmienok, ktoré majú konkurenti /výrobcovia/, môže byť konkurencia:
    • dokonalá - všetci účastníci trhu majú vytvorené rovnaké podmienky - nikto nemá taký podiel na trhu, aby mohol ovplyvniť cenu /nejestvujú ešte monopolné prvky, je tu voľná súťaž/; hlavnou metódou konkurenčného boja je tu znižovanie výrobných nákladov, čím sa pri rovnakej cene zvyšuje zisk
    • nedokonalá - produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, ktorí si určujú ceny - súvisí so vznikom monopolov;

MONOPOL /gr. monos - jeden, poleo - predávam/ - výsadné postavenie výrobcu na trhu, ktoré mu prináša určité výhody; nedokonalá konkurencia môže mať tieto formy:

  • monopolistická - na trhu sa nachádza väčšie množstvo malých alebo stredných firiem, ale vyrábajú diferencované výrobky /výrobok každej firmy má odlišné vlastnosti, často typické pre danú firmu - napr.
  • úplný monopol /čistý, absolútny/ - keď jediná firma dodáva na trh celú produkciu odvetvia; má absolútnu moc nad spotrebiteľom - môže si určovať monopolne vysoké ceny
  • prirodzený monopol - najúspešnejšia firma prirodzeným súťažením vytlačí konkurentov
  • administratívny monopol - zriadený a chránený zákonom štátu - neusiluje sa o konkurenciu, ani nie je motivovaný znižovať výrobné náklady alebo efektívne využívať vzácne výrobné faktory

Keďže pri nedostatočnej konkurencii nemôže trhový mechanizmus fungovať, nastupuje vtedy štát s rôznymi protimonopolnými opatreniami: maximálne ceny, zákony proti zneužívaniu trhovej moci, proti ohraničovaniu trhu, nekalej konkurencii; v niektorých prípadoch môže štát prevziať podnik do verejného sektoru.

Keďže u nás bol vzhľadom na predchádzajúci typ ekonomiky /príkazové hospodárstvo/ najväčším monopolistom práve štát, demonopolizácia u nás znamenala predovšetkým odstránenie ekonomického monopolu štátu - prostredníctvom privatizácie.

Privatizácia

PRIVATIZÁCIA je transformácia štátneho a družstevného majetku na majetok súkromný. Jej formy:

  1. reštitúcie - vrátenie majetku pôvodným majiteľom a ich potomkom
  2. malá privatizácia - v oblasti obchodu, služieb a remesiel - verejné dražby a aukcie /ukončená bola v roku1993, v ČSFR neboli zvýhodnení zamestnanci a v 1.

Inštitúcie Trhovej Ekonomiky

INŠTITÚCIE TRHOVEJ EKONOMIKY - majú umožniť jej bezporuchové fungovanie:

  1. Živnostenské úrady - registrujú malých podnikateľov a zabezpečujú im rôzne formy pomoci.
  2. Úrady práce - sprostredkúvajú prácu pre nezamestnaných a vykonávajú poradenské a rekvalifikačné služby.
  3. Daňové úrady - kontrolujú odvádzanie daní štátu, správnosť vyplnenia daňových priznaní.
  4. Finančná burza - umožňuje fungovanie finančného trhu /barometer ekonomiky/.
  5. Obchodné súdy - riešia hospodárske spory.
  6. Hospodárske a obchodné komory - sú správcami trhu podľa jeho jednotlivých oblastí.

Progresívnou metódou regulovania trhu je MARKETING - koncepcia obchodnej a výrobnej politiky, ktorá vychádza z vývoja potrieb a požiadaviek trhu, premieňa ich na špecifický dopyt, uspokojovaním ktorého sa snaží dosiahnuť optimálny efekt. Skladá sa z 3 komplexov:

  1. Obchodný program - výskum potrieb , dopytu, podnecovanie predaja, prispôsobovanie obchodných metód.
  2. Riadiaci program - informačný systém, plánovanie, organizovanie, personálna práca.

Cieľom marketingu je zabezpečiť čo najúspešnejší predaj tovarov a služieb a tým dosiahnuť čo najväčší zisk.

Historický Kontext Trhovej Ekonomiky

Trhová ekonomika nebola vždy taká, aká je dnes. Trhová ekonomika bola iná za A. Smitha, K. Marxa a J. M. Keynesa.

Adam Smith: Adam Smith, ktorý sa narodil v roku 1723, začal prednášať logiku, a to v Glasgowe v roku 1748. Uvedomoval si svet, jeho problémy a stal sa vedúcim katedry filozofie a morálky. Smithovo tvrdenie znie: „Deľba práce je hlavným pôvodcom rastu verejného blahobytu, ktorý je vždy úmerný snaživosti ľudí, a nie množstvu zlata a striebra, ako sa mnohí hlúpo domnievajú“. Smith chcel odhaliť príčinné zákonitosti, ktoré vysvetľujú ako dosiahnuť bohatstva. On hovorí, že chce vysvetliť zákony, ktorými sa riadia „ekonomickí hráči“. Podľa Smitha každý z nás sa v priebehu dňa a v určitý moment stáva ekonomickým hráčom. Prirodzené sklony a pohnútky, ktoré charakterizujú ľudskú povahu sú základňou jeho analýzy, ale vlastne základ klasickej ekonomickej vedy. „Neočakávajte, že svoj obed dostanete z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôsledku toho, že títo ľudia sledujú svoj vlastný záujem“. A práve zato sa spoliehal na pôsobenie slobodného trhu. Smith však ukázal, že ľudstvo potrebuje hospodárky ideál, ktorý zabezpečuje uspokojenie potrieb ľudí.

Karl Marx: Túto podstatu akceptoval aj K. Marx (1818). Trhová ekonomika sa však zmenila. Marx venoval svojmu dielu Kapitál desiatky rokov. Obsahom knihy jedna je analýza a kritika kapitalistickej spoločnosti, spôsob výroby a distribúcia statkov. Avšak za jeho čias sa fungovanie ekonomiky a trhu podstatne zmenilo. Rozhodoval kapitál. Svoje dielo Kapitál začína Knihou prvou a to procesom výroby kapitálu a v nej má prvý oddiel Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o výmennom procese v tretej o Peniazoch čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Skúma činitele, ktoré určujú množstvo obiehajúcich peňazí. Formuluje zákon obehu peňazí a to už v roku 1867 práve sa narodil I. Fisher, ktorého pokladáme za otca Fisherovej rovnice, kvantitatívna teória peňazí. Teda vidíme, že fungovanie trhovej ekonomiky opísal dôkladne.

John Maynard Keynes: Prišiel Keynes (1883). Trhová ekonomika sa opäť zmenila. Vo svojej knihe General Theory of Employment, Interest and Money, 1936, dnes všetky 3 faktory v kríze, dôkladne rozobral fungovanie trhovej ekonomiky. Velikán však riešil aj problémy prvej a aj druhej svetovej vojny, ktoré zmenili ekonomickú realitu. Keynes viackrát zopakoval, že Nemecko nebude schopné ani len približne zaplatiť vyčíslené priame škody. Bretton Woodska konferencia riešila vážne vzniknuté ekonomické problémy. Dve hlavné povojnové ekonomické organizácie, ktoré boli dieťaťom konferencie mali za cieľ stabilizovať hodnoty mien, čo malo zabrániť, odvrátiť opakovaniu chaotickej rivalite devalvácií po roku 1930 a zvýšiť tok medzinárodných investícií z bohatých na chudobné krajiny, čo mala zabezpečiť vzniknutá Svetová banka (1944), ale nezabezpečila. Druhá inštitúcia Medzinárodný monetárny fond (1944) vlastne od začiatku sa ukazovalo ako neadekvátne riešenie.

Súčasná Trhová Ekonomika

Čisté slobodné trhové vzťahy už ani nie sú v súčasnom svete; každý štát zasahuje cez dane a regulovanie a preto treba hovoriť o akejsi zmiešanej ekonomike.

Tvrdia, že dôležitá je existencia súkromného vlastníctva a slobodná výmena tovarov a služieb, ale je aj to, že výrobcovia to uskutočňujú vo vlastnom záujme; niekde nekoloniálne zanedbávajú? Podľa dnešnej ekonómie v trhovej ekonomike sa alokácia zdrojov determinuje množstvom rozhodnutí tisíckami podnikateľov; - objektívne, či konajú vo vlastnom záujme? A čo monopoly? Keď niektoré výrobky majú veľký dopyt, cena týchto produktov vraj má tendenciu rásť, čo vytvára finančnú iniciatívu výrobcov, aby zvýšili výrobu. Je toto proklamované jadro ozaj bázou dnešného fungovania trhovej ekonomiky? Ako reálne dnes funguje trhová ekonomika? Tak ako hovorí úvod? Myslia na hospodársky ideál výrobcovia? A konajú tak? Ako funguje MMF, či Svetová banka?

tags: #trhova #ekonomika #vlastnictvo #charakteristika

Ďalšie články