Konateľ, dôchodca a odvody z hľadiska finančnej správy

Úvod

Podnikanie na Slovensku, či už formou živnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), prináša so sebou množstvo otázok týkajúcich sa daní a odvodov. Táto problematika je obzvlášť aktuálna pre konateľov a spoločníkov s.r.o., ktorí často riešia otázky spojené s používaním firemného majetku na súkromné účely, zdaňovaním pôžičiek medzi spoločnosťou a spoločníkom, či optimálnym nastavením odmeňovania. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto otázkach z pohľadu finančnej správy, s dôrazom na aktuálne zmeny a praktické príklady.

Voľba formy podnikania: Živnosť vs. S.R.O.

Na začiatku podnikania stojí podnikateľ pred zásadnou voľbou: založiť si živnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Táto dilema je častá, a preto je dôležité poznať rozdiely medzi týmito formami podnikania, najmä z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia.

Živnosť je forma podnikania fyzickej osoby, kde podnikateľ ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Založenie živnosti je jednoduchšie a menej nákladné, vyžaduje si ohlásenie na príslušnom úrade.

S.R.O. je samostatná právnická osoba, kde spoločník ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu. Založenie s.r.o. je zložitejšie a finančne náročnejšie, vyžaduje si prípravu zakladateľskej dokumentácie, notárske overenie a zápis do obchodného registra. Náklady na založenie s.r.o. môžu dosiahnuť približne 1 000 EUR.

Daňové povinnosti živnostníka

Živnostník podlieha dani z príjmov fyzických osôb. Základ dane tvorí rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovo uznateľnými výdavkami. Daň z príjmu sa zdaňuje sadzbou 15 %, 19 % alebo 25 %. Živnostník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane a ďalšie úľavy. Okrem dane z príjmov je živnostník povinný platiť zdravotné a sociálne odvody, ktorých výška sa odvíja od dosiahnutého základu dane v predchádzajúcom roku. Povinnosť platenia sociálnych odvodov vzniká až po prekročení určitej hranice príjmu.

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

Daňové povinnosti S.R.O.

S.R.O. je právnická osoba, ktorá podlieha dani z príjmov právnických osôb. Základná sadzba dane z príjmov je 10 %, 21 % alebo 24 %. S.R.O. je povinná viesť podvojné účtovníctvo a každoročne podávať daňové priznanie. Pri výplate zisku spoločníkom sa uplatňuje zrážková daň vo výške 7 %. S.R.O. má možnosť efektívne plánovať daňové zaťaženie rozdelením príjmov medzi mzdu konateľa a výplatu podielu na zisku. Od januára 2025 sa opätovne zaviedla povinnosť platiť minimálnu daň z príjmov právnických osôb, tzv. daňovú licenciu.

Sociálne a zdravotné odvody: Živnosť vs. S.R.O.

Živnostník je povinný platiť sociálne odvody len vtedy, ak jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok prekročia zákonom stanovený limit. Pre následné obdobie, teda pri posudzovaní roku 2025 na účely odvodov od 1. júla, ak živnostník túto hranicu príjmov prekročí, je povinný odvádzať minimálne poistné do Sociálnej poisťovne. Výška odvodov sa následne môže zvyšovať v závislosti od dosiahnutého základu dane, ale nemôže byť nižšia ako uvedené minimum.

Naopak, spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) nemá povinnosť platiť žiadne zdravotné odvody automaticky. Povinnosť vzniká až vtedy, keď spoločnosť vypláca odmenu konateľovi alebo mzdu zamestnancovi. Výška zdravotného poistenia sa v tomto prípade odvíja od výšky týchto príjmov - zvyčajne vo výške 15 % z vyplácanej sumy (11 % platí firma a 4 % príjemca).

Živnostník je povinný platiť zdravotné odvody vždy, bez ohľadu na výšku svojich príjmov či zisk. V roku 2025 predstavujú minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie 107,25 eura, ktoré platí každý živnostník, pokiaľ nie je súčasne poistencom štátu.

Používanie firemného vozidla na súkromné účely

Používanie firemného majetku, a to najmä motorových vozidiel, na súkromné účely je veľmi často rozoberaná téma. Ak konateľ/spoločník používa firemné vozidlo aj na súkromné účely, je potrebné sa s touto situáciou vysporiadať z hľadiska daňových a odvodových povinností.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Zdaňovanie nepeňažného príjmu

Ak spoločnosť umožní konateľovi/spoločníkovi používať firemné vozidlo aj na súkromné účely, môže postupovať v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a zdaniť tomuto konateľovi/spoločníkovi nepeňažný príjem. Nepeňažný príjem sa určí ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac, v ktorom bolo vozidlo používané aj na súkromné účely. Táto suma sa následne pripočíta k zdaniteľnému príjmu konateľa/spoločníka a zdaní sa daňou z príjmov, zdravotným a sociálnym poistením.

Krátenie daňových výdavkov

Alternatívou k zdaňovaniu nepeňažného príjmu je krátenie daňových výdavkov spojených s vozidlom. Podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, ak je majetok (v tomto prípade motorové vozidlo) využívaný aj na súkromné účely, jeho daňová uznateľnosť sa kráti v pomere používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. To znamená, že spoločnosť si nemôže uplatniť všetky výdavky spojené s vozidlom (napr. odpisy, pohonné hmoty, opravy) ako daňovo uznateľné, ale len ich časť, ktorá zodpovedá pomeru využitia vozidla na firemné účely.

Paušálne výdavky na pohonné hmoty

V prípade motorových vozidiel je možné uplatniť tzv. firemný paušál. To znamená, že spoločnosť si uplatní paušálne výdavky na pohonné hmoty vo výške 80 % z celkových výdavkov. Zvyšných 20 % výdavkov na pohonné hmoty sa považuje za výdavky na súkromnú spotrebu a nie sú daňovo uznateľné.

Majetok osobnej potreby

Podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, za daňovo neuznateľné výdavky sa považujú výdavky na majetok, ktorý má charakter osobnej potreby konateľa/spoločníka a neslúži na dosiahnutie príjmu spoločnosti. Príkladom môže byť nákup luxusných hodiniek pre konateľa, ktoré neslúžia na zabezpečenie zdaniteľného príjmu spoločnosti.

Pôžičky medzi spoločníkom a spoločnosťou

Poskytovanie pôžičiek medzi spoločníkom a spoločnosťou je častý jav v podnikateľskom prostredí. Je potrebné zohľadňovať úrok z takejto pôžičky?

Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa

Úročené vs. Bezúročné pôžičky

Pôžička od fyzickej osoby (spoločníka) na spoločnosť môže byť bezúročná. Ak je však poskytnutá pôžička od spoločnosti na spoločníka, je potrebné určiť výšku úroku z takto poskytnutej pôžičky. Ak by bol úrok nižší ako obvyklý, rozdiel by sa považoval za nepeňažný príjem spoločníka.

Princíp trhového odstupu

V prípade pôžičiek medzi spoločníkom a spoločnosťou je potrebné dodržiavať princíp trhového odstupu. To znamená, že podmienky takejto transakcie by mali byť porovnateľné s podmienkami, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými stranami. Ak by podmienky transakcie boli odlišné a zvýhodňovali by spoločníka, rozdiel by sa mohol považovať za nepeňažný príjem spoločníka.

Využívanie nehnuteľnosti spoločnosti na súkromné účely

Čo v prípade, ak konateľ/spoločník zároveň aj býva v nehnuteľnosti vlastnenej spoločnosťou? Ako sa vysporiadať s takouto situáciou z hľadiska uznateľnosti výdavkov?

Nájomné vs. Bezodplatné užívanie

Ak konateľ/spoločník využíva nehnuteľnosť spoločnosti na súkromné účely, je potrebné, aby platil spoločnosti nájomné. Tým sa zabezpečí, že konateľ/spoločník nebude nehnuteľnosť spoločnosti využívať bezodplatne a transakcia bude v súlade s princípom trhového odstupu. V opačnom prípade by sa bezodplatné užívanie nehnuteľnosti mohlo považovať za nepeňažný príjem konateľa/spoločníka.

Odmeňovanie konateľa v S.R.O.

Spoločník sa môže v eseročke zamestnať na základe pracovnej zmluvy, prípadne môže byť odmeňovaný na základe mandátnej zmluvy (zmluvy o výkone funkcie konateľa).

Pracovný pomer vs. Mandátna zmluva

Pracovný pomer zakladá pracovno-právny vzťah, ktorý podlieha Zákonníku práce. To znamená, že na eseročku ako zamestnávateľa sa vzťahujú mnohé pracovno-právne povinnosti (povinnosť zabezpečiť stravné, BOZP, pracovná zdravotná služba atď.).

Odmena konateľa na základe mandátnej zmluvy je obchodno-právny pomer podľa Obchodného zákonníka. Tento pomer nepodlieha pracovno-právnym povinnostiam a nevzťahuje sa naň ani minimálny limit odmeny. Odmena konateľa sa zdaňuje aj zodvodňuje rovnako ako mzda zamestnanca - ide o príjem zo závislej činnosti.

Zdravotné odvody pri nízkych príjmoch

Od roku 2023 platí novela zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorej aj nízkopríjmoví zamestnanci budú odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima. Minimom je 14% zo životného minima, ktoré je od 1.1.2024 v sume 268,68 EUR. Teda minimálnym poistným je pre rok 2024 40,32 EUR.

Optimalizácia odmeňovania

Pri optimalizácii odmeňovania konateľa je potrebné zohľadniť príjem v čistom, daňový bonus na deti, starobný dôchodok a daňovú úsporu na strane eseročky. Napríklad, hrubá konateľská odmena 400 EUR mesačne stojí firmu (odvody a preddavok na daň) cca 200 EUR, no zároveň znižuje daň z príjmov o cca 115 EUR.

Alternatívne modely odmeňovania

Okrem zamestnania a odmeny konateľa existujú aj alternatívne modely odmeňovania spoločníka v eseročke. Napríklad, spoločník môže eseročke prenajímať kanceláriu a dostávať trhové nájomné, alebo jej poskytovať služby ako nezávislý kontraktor a dostávať trhovú hodinovku.

Daňová optimalizácia

Daňová optimalizácia je legitímnym nástrojom finančného riadenia pre živnostníkov aj spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade s.r.o. je optimalizácia zameraná najmä na zníženie daňového základu prostredníctvom daňovo uznateľných nákladov, ako sú výdavky na prevádzku, mzdy zamestnancov, nájomné či externé služby. Ďalšie nástroje zahŕňajú odpisy dlhodobého majetku, investície do výskumu a vývoja, správne nastavenie výšky a periodicity odmien konateľov a výplaty dividend.

Živnostník má taktiež viacero možností na legálne zníženie daňového zaťaženia, najmä prostredníctvom uplatnenia výdavkov priamo súvisiacich s podnikaním - od nákladov na materiál a služby až po cestovné výdavky a prenájmy. K dispozícii sú aj odpisy obchodného majetku a nezdaniteľné časti základu dane, ako napríklad nezdaniteľná suma na daňovníka či príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Výhodou je aj možnosť paušálnych výdavkov vo výške 60 % z príjmov (do maximálnej výšky 20 000 EUR), čo zjednodušuje evidenciu pri menších podnikateľoch.

Zmluva o dielo

Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní.

tags: #konatel #dochodca #odvody #z #hladiska #finančnej