
Hospodársky systém je komplexný mechanizmus, ktorý zabezpečuje výrobu, distribúciu a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti. Jeho charakteristické súčasti zahŕňajú výrobné faktory (práca, pôda, kapitál), inštitúcie (firmy, banky, štát) a mechanizmy koordinácie (trh, plán).
Subjekty hospodárskeho systému sú domácnosti, firmy a štát. Domácnosti ponúkajú prácu a spotrebúvajú tovary a služby. Firmy transformujú výrobné faktory na tovary a služby, ktoré ponúkajú na trhu. Štát reguluje ekonomiku, zabezpečuje verejné statky a prerozdeľuje dôchodky.
Vlastníctvo predstavuje súbor práv a povinností, ktoré umožňujú jednotlivcovi alebo skupine kontrolovať a využívať určitý majetok. Poznáme súkromné vlastníctvo, ktoré je založené na individuálnom práve kontrolovať a využívať majetok, a verejné vlastníctvo, ktoré je v rukách štátu alebo samosprávy a slúži na uspokojovanie verejných potrieb.
Existuje niekoľko typov hospodárskych systémov, ktoré sa líšia spôsobom koordinácie ekonomických aktivít a rozsahom štátnej intervencie. Medzi najvýznamnejšie patria:
Trhové hospodárstvo je organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú jednotliví výrobcovia a každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Na uspokojovanie potrieb je nevyhnutná kúpa a predaj výrobkov na trhu.
Prečítajte si tiež: Opatrovateľské platy v Rakúsku: Prehľad
Nevyhnutné podmienky vzniku trhového hospodárstva sú:
Trh je miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt a kde dochádza k výmene tovarov a služieb medzi kupujúcimi a predávajúcimi.
Základné subjekty na trhu sú:
Trhy môžeme deliť podľa rôznych kritérií:
Burza je organizovaný trh, na ktorom sa obchoduje s cennými papiermi, komoditami a devízami.
Prečítajte si tiež: Nároky na neplatené voľno učiteľov
Typy búrz:
Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov a procesov, ktoré vznikajú na trhu pri interakcii ponuky a dopytu. Jeho základnými prvkami sú dopyt, ponuka a cena.
Cena je peňažné vyjadrenie hodnoty tovaru alebo služby.
Funkcie ceny:
Dopyt vyjadruje rozhodnutia spotrebiteľov o kupovanom množstve tovarov v závislosti od jeho ceny. Krivka dopytu charakterizuje správanie sa kupujúcich - za danú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo tovaru. Medzi cenou a množstvom tovaru je nepriamo úmerný vzťah.
Prečítajte si tiež: Úmrtie rodinného príslušníka a voľno
Ponuka vyjadruje rozhodnutia výrobcov o množstve ponúkaného tovaru v závislosti od jeho ceny. Druhy ponuky: individuálna, trhová, agregátna.
Rovnovážne množstvo tovaru a rovnovážna cena je také množstvo tovaru a taká cena, keď sa dopyt rovná ponuke. Bod trhovej rovnováhy je priesečník krivky dopytu a krivky ponuky. Trhová cena je cena, ktorá sa ustáli na trhu v dôsledku interakcie ponuky a dopytu.
Trhová nerovnováha nastáva, keď sa dopyt nerovná ponuke.
Prípady trhovej nerovnováhy:
Na posun krivky dopytu vplývajú rôzne faktory, ktoré menia ochotu a schopnosť spotrebiteľov kupovať tovary a služby za danú cenu. Medzi najvýznamnejšie patria:
Na posun krivky ponuky vplývajú najmä zmeny výrobných nákladov, technológie, očakávania výrobcov a počet predávajúcich.
Kapitalizmus je obvykle definovaný ako režim súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Bolo by však správnejšie ho definovať ako systém legitímnych vlastníckych práv, týkajúcich sa všetkých statkov a nielen výrobných prostriedkov. A nie je ani dostatočné povedať, že statky sú v ňom vlastnené súkromne. Diktátorské režimy obvykle vedú k rozdeleniu privilégií medzi členov vládnucej vrstvy, ktorí sa tak stanú držiteľmi súkromných vlastníckych práv. Podobne je tomu aj v komunistickom režime a vo všetkých prípadoch nomenklatúrnych režimov. Je ale treba si všimnúť, že tieto práva sú rozdelené arbitrárne prostredníctvom štátneho donútenia. Pre tých, ktorí vyznávajú filozofiu práv, založenú na slobode a nie na donútení tak tieto práva nemôžu byť legitímne.
Keďže je založený na legitímnych vlastníckych právach, kapitalizmus má morálny charakter. Je tiež jediným sociálnym systémom, ktorého základ je neoddiskutovateľne morálny. A efektívny je práve preto, lebo je morálny. Bolo by možné spresniť, čo presne vytvára legitimitu vlastníckych práv. Na to sa treba odvolať na pojem slobody. Povedať, že človek je slobodný znamená povedať, že je vlastníkom samého seba a že nekoná z donútenia niekoho iného - že teda nie je otrokom. Ale bolo by nekoherentné povedať, že človek je slobodný a nepovedať tiež, že je vlastníkom plodov svojej činnosti. Je možné pozorovať, že všetky ľudské bohatstvá sú vytvorené ľuďmi - nie sú im dané zadarmo a bezprácne, nepadajú z nebies. Všetko to, čo človek používa, pochádza z tvorivej činnosti a presnejšie z použitia rozumu. Za legitímne môžeme preto považovať také vlastníctvo, ktoré pochádza z aktu stvorenia: Ten, kto statok vytvoril, je jeho legitímnym vlastníkom. Môže ho použiť, darovať, odovzdať alebo požičať. Je mimochodom zaujímavé si všimnúť, že myšlienka, podľa ktorej má vlastnícke právo svoj základ v tvorivej činnosti, má svoje hlboké korene vo filozofii a praxi západného sveta. John Locke zdôrazňoval, že človeka je možné považovať za vlastníka zeme len vtedy, ak s ňou spojil svoje vlastné úsilie v snahe vytvoriť nové zdroje. Je možné pri tejto príležitosti podčiarknuť, že z tohto dôvodu je nezmyselné hovoriť o „rozdeľovaní národného dôchodku.“ „Rozdeľovanie zdrojov“ je legitímne len vtedy, ak je vykonané tým, kto je legitímnym vlastníkom. Definícia a ochrana vlastníckych práv tvoria základ slobodnej, usporiadane fungujúcej spoločnosti. Ak každý rešpektuje práva ostatných, konflikty v privlastňovaní statkov nemôžu nastať. Čisto kapitalistická spoločnosť je tak nutne spoločnosťou mierumilovnou. Etika, ktorá tvorí základ kapitalizmu je etikou univerzálnou v tom zmysle, že morálne princípy, ktoré ju charakterizujú nemôžu byť medzi sebou vzájomne v konflikte. Naopak, v spoločnosti inšpirovanej kolektivizmom má každý člen spoločnosti inú predstavu o ideálnom „rozdelení“ bohatstva. Tieto predstavu sú z povahy veci nekompatibilné. Rôzne procedúry spoločenského rozhodovania umožnia jedným prevážiť nad druhými, či už ide o použitie donútenia alebo o väčšinové hlasovanie, ktoré nutne potláča práva menšiny. Preto, v kontraste s tým, čo sa obvykle hovorí, kapitalizmus nemôže byť divošský. Je totiž založený na rešpekte k vlastníckym právam iných.
tags: #vlna #trhova #ekonomika #sukromne #vlastnictvo #definícia