
Valorizácia majetku súkromnej firmy je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty od daňových výdavkov až po plánovanie nástupníctva. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, pričom sa zameriava na rôzne typy majetku, daňové aspekty, optimalizáciu nákladov a plánovanie budúcnosti firmy.
Súkromná firma môže vlastniť majetok rôznej povahy, vrátane hmotného, nehmotného a finančného majetku. Medzi hmotný majetok patria napríklad nehnuteľnosti, vozidlá, stroje a zariadenia. Nehmotný majetok zahŕňa patenty, licencie, ochranné známky a know-how. Finančný majetok zahŕňa hotovosť, bankové účty, cenné papiere a podiely v iných spoločnostiach.
Valorizácia majetku znamená jeho zhodnocovanie v čase. Môže ísť o zvyšovanie hodnoty v dôsledku inflácie, zlepšovania technického stavu, rastu dopytu alebo iných faktorov. Efektívna valorizácia majetku je kľúčová pre dlhodobú prosperitu firmy.
Motorové vozidlá sú bežnou súčasťou majetku mnohých firiem. Ich užívanie je spojené s rôznymi výdavkami, ako sú výdavky za servis, nákup náhradných dielov či pohonných látok (PHL).
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "zákon o dani z príjmov"), daňovník (fyzická alebo právnická osoba), ktorý pri svojom podnikaní využíva motorové vozidlo, si môže do daňových výdavkov uplatniť aj výdavky na spotrebované pohonné látky. Dôležité je, aby bol výdavok zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.
Prečítajte si tiež: Podmienky valorizácie platov
Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l) uvádza, kedy je výdavok daňovým výdavkom. Preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebované PHL je možné uplatňovať:
Ak daňovník využíva vozidlo na podnikanie aj na súkromné účely, je potrebné rozlišovať, ktoré výdavky súvisia s podnikaním a ktoré so súkromnými účelmi. Napríklad, ak pán Michal, živnostník, používa vozidlo 60 % na podnikanie a 40 % na súkromný účel, môže si uplatniť 60 % z celkových výdavkov na PHL ako daňový výdavok.
Pani Mária, živnostníčka, si môže uplatniť 80 % zo sumy 1 500 € (t.j. 1 200 €) ako daňové výdavky, ak preukáže nákup PHL vo výške 1 500 € a využíva vozidlo na podnikanie v rozsahu 80 %.
Pani Johana, živnostníčka - bytová dizajnérka, ktorá nepoužíva vozidlo v obchodnom majetku, si môže uplatniť výdavky na spotrebované PHL v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, t.j. preukázateľné výdavky, ak na podnikanie využíva svoje súkromné vozidlo. V takomto prípade si nemôže uplatniť paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu PHL, ani náhradu za každý jeden km jazdy. Môže si uplatniť výdavky na nákup PHL iba v preukázanej výške, napr. od prevádzkovateľa čerpacej stanice.
Ak spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) poskytuje vozidlo zamestnancovi, ktorý ho môže užívať aj na súkromné účely, ide o nepeňažný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Tento príjem sa zdaňuje a vypočíta sa ako 1 % vstupnej ceny motorového vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac od zaradenia vozidla do užívania (vrátane).
Prečítajte si tiež: Ako sa zvýši dôchodok starodôchodcom
Spoločnosť ABC s.r.o. zakúpila vozidlo, ktorého obstarávacia cena bola 10 000 € a poskytla ho v januári 2023 zamestnancovi, ktorý môže vozidlo užívať aj na súkromné účely. Spoločnosť musí zdaňovať nepeňažný príjem tohto zamestnanca do 15.2.2030.
Pre elektromobily platia špecifické pravidlá. Spotreba sa uvádza v kWh, prípadne kombinovane s iným druhom paliva.
Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či si pri podávaní daňového priznania uplatní takzvané paušálne alebo skutočné výdavky. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %.
Ak sa živnostník rozhodne uplatňovať takzvané paušálne výdavky, nemusí dokladovať svoje náklady bločkami či faktúrami. V prípade druhého spôsobu, teda takzvaných reálnych výdavkov, je povinnosťou živnostníka dokladovať všetky svoje výdavky prostredníctvom pokladničných blokov či faktúr a takisto si viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo.
Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či „na hrane“ zákona. Živnostník podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a preto je tiež na ňom, aby posúdil, ktoré výdavky súvisia s jeho podnikaním, a ktoré nie.
Prečítajte si tiež: Kto sa týka zastropovania dôchodkového veku?
Osobný automobil patrí medzi najobľúbenejšie položky v uplatňovaní reálnych nákladov pri podávaní daňového priznania. Auto môže byť zaradené do obchodného majetku živnostníka, ale aj nemusí. V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady.
Živnostník si môže vo svojich reálnych nákladoch uplatniť aj výdavky na stravovanie. Pomôcť si môže aj využívaním stravného vo forme gastrolístkov, kde si vopred určí cenu obeda. Tieto náklady musí riadne zaúčtovať a následne ich tiež môže uplatniť v daňovom priznaní ako výdavok.
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína.
Kancelárska technika, počítače, tablety, telefóny či nábytok sú štandardným daňovým nákladom každého podnikateľa. Majetok s dobou používania viac ako jeden rok je však potrebné evidovať v samostatnej evidencii. Ak živnostník kupuje hnuteľný majetok od súkromnej osoby, príležitostný predaj je na strane predávajúceho oslobodený od dane. Finančná správa SR však odporúča radšej vynechať príbuzných.
Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom. Aj v tomto prípade je všetko potrebné zdokladovať formou zmlúv či faktúr. Pri telefóne je možné rozhodnúť sa pre uplatnenie si nákladov iba do výšky 80 %, a to z nákupu zariadenia, ako aj mesačných faktúr.
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Pracovná cesta by však mala byť „nepriestrelne“ zdokladovaná. Pomôže aj správa z pracovnej cesty.
Predaj osobného auta riešia tak bežní ľudia, ako aj podnikatelia. V roku 2026 sa pri daniach rozhoduje podľa toho, či auto bolo alebo nebolo v obchodnom majetku a či ste platiteľ DPH.
Ak fyzická osoba nepodnikateľ predá auto, ktoré nikdy nemala v obchodnom majetku, príjem je oslobodený od dane bez ohľadu na dĺžku vlastníctva. Daňové priznanie sa kvôli tomu nepodáva a z predaja sa neplatia ani zdravotné odvody.
Ak auto patrilo do obchodného majetku SZČO alebo firmy, predaj patrí medzi príjmy z podnikania. Do základu dane vstúpi predajná cena znížená o daňovú zostatkovú cenu (ak ešte nebolo plne odpísané) a o preukázané priame náklady na predaj auta (napr. inzerciu). Ak je auto účtovne aj daňovo odpísané na nulu, celá predajná cena tvorí zdaniteľný príjem.
Pre platiteľa DPH je rozhodujúce, či mal (aspoň čiastočný) nárok na odpočítanie DPH pri obstaraní alebo používaní auta. Ak nárok existoval, predaj auta v tuzemsku sa fakturuje s DPH (štandardný režim). Ak auto podnikateľ v minulosti kúpil bez nároku na odpočet (napríklad od neplatiteľa, od predajcu v režime marže podľa § 66 alebo ako oslobodené podľa § 42), finančná správa zvyčajne vedie predaj k rovnakému „štandardnému“ režimu ako pri aute s nárokom na odpočet (t. j. s DPH).
Existujú však výnimky: pri starších osobných autách obstaraných v čase zákazu odpočtu do 31. 12. 2009 môže byť predaj oslobodený podľa prechodných ustanovení.
Používanie firemného vozidla aj na súkromné účely konateľom/spoločníkom je veľmi často rozoberaná téma. Ak konateľ/spoločník používa firemné vozidlo aj súkromne, môže spoločnosť postupovať v súlade s § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov, teda tomuto konateľovi/spoločníkovi zdaniť nepeňažný príjem, ktorý sa od roku 2023 zvýšil o 12,5 %. Alternatívne, spoločnosť môže krátiť výdavky súvisiace s týmto vozidlom o percento súkromného používania. V takom prípade sú všetky výdavky k tomuto vozidlu pre spoločnosť daňovým výdavkom v plnej výške. Tento spôsob je možné použiť len pri motorových vozidlách.
Ak spoločnosť poskytuje konateľovi/spoločníkovi majetok, ktorý má charakter osobnej potreby a tento majetok je využívaný aj na súkromné účely, je jeho daňová uznateľnosť krátená v pomere, napr. v pomere používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Napríklad, ak spoločnosť platí konateľovi/spoločníkovi firemný paušál, ktorý využíva aj na súkromné účely, nie je možné tento paušál uznať v 100 % pomere ako daňovo uznateľné.
Pôžička medzi konateľom/spoločníkom a spoločnosťou je veľmi častý jav v podnikateľskom prostredí. Je potrebné zohľadňovať úrok z takejto pôžičky? Pôžička od spoločnosti spoločníkovi musí byť úročená minimálnou výškou vyrubeného úroku v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. Inak ide o výdavok osobnej potreby konateľa/spoločníka. Naopak, pôžička od fyzickej osoby môže byť bezúročná. Ak spoločnosť poskytne konateľovi/spoločníkovi bezúročnú pôžičku, rozdiel medzi trhovým úrokom a vyrubeným úrokom sa považuje za nepeňažný príjem.
Ako sa vysporiadať so situáciou, keď konateľ/spoločník zároveň aj býva v nehnuteľnosti spoločnosti z hľadiska uznateľnosti výdavkov? Ak spoločnosť poskytuje konateľovi/spoločníkovi nehnuteľnosť na jeho súkromné účely, je potrebné uzatvoriť zmluvu o nájme. V takom prípade konateľ/spoločník nebude nehnuteľnosť spoločnosti využívať bezodplatne a táto transakcia sa v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. bude považovať za nepeňažný príjem konateľa/spoločníka, ktorý podlieha dani z príjmov, zdravotnému a sociálnemu poisteniu.
V zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, medzi daňovo neuznateľné výdavky patria výdavky na osobnú spotrebu a majetku blízkych osôb daňovníka. Tieto výdavky neslúžia na dosiahnutie príjmu spoločnosti, a preto nemôžu znižovali základ dane. Napríklad, ak spoločnosť ABC s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebnými prácam, kúpi konateľovi/spoločníkovi luxusné hodinky, ktoré neslúžia na dosiahnutie príjmu spoločnosti, ide o tzv. spotrebu konateľa/spoločníka, a preto nie je možné tento výdavok uznať ako daňovo uznateľný. Výnimkou by bola situácia, ak by bolo možné preukázať využitie hodiniek na firemné účely.
Od 1.1.2025 nastali zmeny v definícii investičného majetku v zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH. Upravené znenie § 54 ods. 2 zákona o DPH hovorí, že musí ísť o dlhodobý majetok. Z definície investičného majetku sa vylúčili zásoby, čo zjednodušuje situáciu ohľadne odpočtu DPH. Dlhodobý majetok má obstarávaciu cenu viac ako 1 700 eur a odpisuje sa z príjmov podľa zákona o dani z príjmov.
Zmeny v definícii investičného majetku súvisia s následnou povinnosťou upraviť odpočítanú DPH pri zmene účelu použitia investičného majetku. Nový moment začatia plynutia obdobia na úpravu odpočítanej DPH nastáva prvým dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ DPH začal investičný majetok používať.
Ak dôjde k zmene účelu použitia investičného majetku (napr. použitím výlučne na činnosti oslobodené od DPH), vykoná sa oprava odpočítanej DPH. Obdobie na úpravu odpočítanej DPH je 5 rokov.
Martin Dolnák zdôrazňuje, že kľúčové slovo je „obmena“. Mnohí podnikatelia, ktorí budovali svoje firmy od roku 1989, zvažujú odchod z podnikateľského prostredia a odovzdanie svojej firmy, alebo presun z aktívnej podnikateľskej roly do pozície poradcu.
Ideálnym stavom je, aby firma zostala v rodine a jej vedenie prevzal niektorý z potomkov. To si vyžaduje vytvoriť a správne nastaviť podmienky v rámci rodinných vzťahov. Preto sa odporúča dôkladná príprava a postupný, štruktúrovaný presun zodpovednosti na ďalšiu generáciu.
Peter Štadler upozorňuje na rozdiel medzi bežným riadením firmy a odovzdaním rodinnej firmy. V prípade odovzdania rodinnej firmy máte spravidla pokus iba jeden - ďalšie korekcie sú alebo nemožné, alebo aspoň veľmi náročné a komplikované.
Pravidlá fungovania rodiny je možné ošetriť napríklad prostredníctvom rodinnej ústavy alebo iných vhodných inštitútov. Rodinná ústava je dokument uzavretý medzi členmi rodiny a určitým spôsobom rodinné vzťahy formalizuje. Z právneho hľadiska ide o právne nezáväzný dokument, ktorý má skôr proklamačný charakter.
Pri nastavovaní rodinných štruktúr je možné zvážiť tiež zakomponovanie zvereneckého alebo nadačného fondu. Tieto inštitúty môžu rodinnú ústavu dopĺňať alebo sa tiež môžu implementovať samostatne. Na Slovensku nám legislatíva zatiaľ žiaľ neumožňuje založiť zverenecký fond pre súkromné účely správy majetku - veľa klientov zo Slovenska preto využíva české alternatívy, kde sa z praktických dôvodov najčastejšie volí nadačný fond.
Majetok vyčlenený do nadačného alebo zvereneckého fondu sa - za určitých okolností - nestáva súčasťou dedičského konania a je tak možné upraviť majetkové pomery ešte pred smrťou poručiteľa.
Ak v rámci rodiny nie je nikto vhodný pre pokračovanie rodinného podnikania, je riešením zvážiť predaj spoločnosti. Je veľmi dôležité začať s prípravou na predaj v dostatočnom predstihu. V rámci WEM Family Governance Services preto Wealth Effect Management svojim klientom poskytuje plnú podporu pri predajnom procese s cieľom zaistiť predaj čo najefektívnejšie.
Ak chcete zavŕšiť predajný proces úspešne, odporúča sa osloviť transakčných expertov čo najskôr. Okrem ďalších zásadných krokov je dobré zvážiť aj prípravu tzv. management buyout riešením, kedy nastavujeme postupný odkup spoločnosti kľúčovými zamestnancami.
Celý postup súvisiaci so správou klientovho majetku, vrátane následnej investičnej aktivity, je dôležité pripraviť a zanalyzovať z právneho a daňového hľadiska. V prípade rodinných firiem je preto v mnohých prípadoch vhodné vytvoriť family office štruktúru, ktorá definuje právne a účtovné usporiadanie a nastavenie vzťahov spoločností, prostredníctvom ktorých je spravovaný rodinný majetok. Jedným z odporúčaných nástrojov v rámci family office štruktúry je potom vytvorenie centrálnej holdingovej entity, ktorá bude umiestnená medzi zverenecký fond a spoločnosti vykonávajúce podnikateľskú alebo investičnú činnosť. Takáto entita následne funguje ako tzv.
V rámci WEM Family Governance Services má dôležité miesto tiež poradenstvo súvisiace s prípravou závetu, ktorým poručiteľ vyjadrí svoju vôľu, ako naložiť s majetkom v prípade úmrtia. Príprava kvalitného závetu v kvalifikovanej forme ma veľký význam, pretože dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti a v rámci dedičského konania dochádza k sporom, napríklad aj preto, že poručiteľ nerešpektoval právo neopomenuteľných dedičov a nezahrnul do závetu osoby, ktoré z neho vynechať nie je možné. Neopomenuteľní dedičia sú deti a vnuci, ak deti nie sú. Ak poručiteľ tieto osoby vynechá - a nie sú pritom legálne vhodne vydedené - závet je neplatný.
tags: #valorizácia #majetku #súkromné #firmy