
Ublíženie na zdraví môže mať pre poškodeného nielen fyzické, ale aj psychické a spoločenské následky. Slovenská judikatúra sa zaoberá problematikou náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku ublíženia na zdraví. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry v tejto oblasti, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch a rozhodovacej praxi súdov.
Ten istý skutkový dej môže zakladať nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Tieto nároky je potrebné dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní brať do úvahy odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, a právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 11 až 13) dávajú oporu pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnosti fyzickej osoby aj v dôsledku dopravnej nehody. Právo na ochranu osobnosti zahŕňa právo na život a zdravie, ako aj právo na súkromie a rodinný život. V prípade neoprávneného zásahu do týchto práv má dotknutá osoba nárok domáhať sa zdržania neoprávnených zásahov, odstránenia následkov neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia.
Súd pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádza z dvoch kritérií: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých došlo k neoprávnenému zásahu.
Popri nároku vyplývajúcom z titulu ochrany osobnosti vystupuje ako ďalší samostatný nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ide o osobitnú zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Z titulu tejto zodpovednosti má poškodený nárok na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Prečítajte si tiež: Dlhá životnosť a zdravie na dôchodku
Nároky na náhradu škody na zdraví a na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti sú samostatné, ale v istom zmysle si konkurujú, keďže sú hodnotené na základe sčasti totožných a sčasti veľmi podobných skutkových tvrdení. Na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia k následkom poškodenia zdravia, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti.
Súd je viazaný ústavným princípom proporcionality, v zmysle ktorého odškodnenie má byť dostatočné, dôstojné a adekvátne. Dvojité hodnotenie vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti, na základe totožných skutkových tvrdení, by bolo porušením všeobecnej právnej zásady "non bis in idem" a princípu proporcionality.
Nie je možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví snažila cestou ochrany osobnosti nahradzovať alebo navyšovať nároky na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko možnosť uplatnenia týchto špeciálnych nárokov vylučuje možnosť duplicitného uplatnenia nárokov všeobecných.
Ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva na zdravie má svoje miesto v prípade skutkov, nárokov či osôb odlišných od skutkov, nárokov či osôb spadajúcich do režimu náhrady škody na zdraví, prípadne v situáciách, v ktorých je právna úprava náhrady škody natoľko paušálna, že ju nemožno považovať za vyčerpávajúco riešiacu daný problém. Ak by na základe rozhodujúcich skutkových tvrdení nebolo odškodnenie z titulu náhrady škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, mohla by sa poškodená osoba domáhať ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti, ale nie na základe totožných skutkových tvrdení.
Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a v čase vzniku škody boli upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Prečítajte si tiež: Príprava na dôchodok
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, ako aj sťaženie či znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí za poškodenie prechodného charakteru, za ktoré sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, a za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho charakteru, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia poškodeného.
Slovenský Občiansky zákonník ani iný civilnoprávny predpis neobsahujú explicitnú úpravu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým príbuzným a iným blízkym osobám, ak bola smrť primárnej obete dôsledkom protiprávneho konania. Náhlou stratou blízkej osoby dochádza k pretrhnutiu existujúcich citových, sociálnych, morálnych a kultúrnych vzťahov a sekundárna obeť prichádza o možnosť ich ďalšieho rozvíjania. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí je v slovenských podmienkach formálno-právne nárokom ochrany osobnosti.
Prečítajte si tiež: Definícia sociálneho gradientu v zdraví
Pre nemajetkovú ujmu pozostalých je charakteristické, že ju na rozdiel od škody na majetku nie je možné kvantifikovať. Ublíženie na zdraví blízkej osoby spravidla predstavuje závažný a citovo neľahko zvládnuteľný zásah do emocionálnej roviny života dotknutých osôb. Ak je úmrtie alebo poškodenie zdravia príbuzného alebo inej blízkej osoby dôsledkom protiprávneho konania, právo poškodeným priznáva rad nárokov saturujúcich spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal viacerými prípadmi, ktoré sa týkali ublíženia na zdraví a náhrady nemajetkovej ujmy. V týchto rozhodnutiach sa Ústavný súd zaoberal otázkami ako: