Kedy sa končí maloletosť na Slovensku a aké sú s tým spojené práva a povinnosti?

Úvod

Otázka, kedy sa dieťa stáva právne spôsobilým a kedy môže odísť z domu, je komplexná a dotýka sa viacerých právnych oblastí. Neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože situácia závisí od veku dieťaťa, jeho schopnosti postarať sa o seba a od postoja rodičov. Tento článok sa zaoberá právnou úpravou tejto problematiky na Slovensku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Právna úprava a vek

Slovenský právny poriadok neobsahuje priame ustanovenie, ktoré by určovalo, dokedy musí dieťa žiť v rodičovskom dome. Zákon však definuje maloletosť ako obdobie do dovŕšenia 18 rokov veku. Do tohto veku sú rodičia zákonnými zástupcami dieťaťa a zodpovedajú za jeho zdravý a všestranný vývoj.

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. S plnoletosťou prichádza aj plná právna spôsobilosť, čo znamená, že osoba môže sama vstupovať do právnych vzťahov, uzatvárať zmluvy a niesť za ne zodpovednosť.

Hoci zákon neukladá dieťaťu povinnosť žiť s rodičmi do určitého veku, v prípade maloletých detí (do 18 rokov) platí, že rodičia sú povinní dbať o ich zdravý a všestranný vývoj. Ak by sa maloleté dieťa odsťahovalo od rodičov bez ich súhlasu, rodičia majú právo zasiahnuť. Môžu napríklad nahlásiť pátranie na polícii. Polícia v takom prípade vyhľadá dieťa a vráti ho späť do starostlivosti rodičov.

Práva a povinnosti rodičov

Rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa až do momentu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Ak by sa maloleté dieťa ocitlo v situácii, že o jeho zdravý a všestranný vývoj nie je postarané, alebo ak by sa nevedelo samo živiť, môžu do veci zasiahnuť orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Tieto orgány budú spolupracovať s rodičmi, aby zabezpečili dieťaťu riadnu výchovu a výživu.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

Výnimky z pravidla

Existuje jedna výnimka, kedy sa maloletá osoba stáva plnoletou a získava plnú právnu spôsobilosť skôr ako dovŕšením 18 rokov. Táto situácia nastáva, ak maloletá osoba uzavrie manželstvo. V takom prípade sa osoba stáva plnoletou a môže sa sama rozhodovať o svojom živote. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

Situácia po dovŕšení 18 rokov

Po dovŕšení 18 rokov sa osoba stáva plnoletou a získava plnú právnu spôsobilosť. To znamená, že sa môže sama rozhodnúť, kde a s kým bude žiť. Rodičia už nemajú právo zasahovať do jej rozhodnutí o bývaní.

Aj po dovŕšení 18 rokov však môžu rodičia mať voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť trvá až do momentu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť.

Praktické rady a odporúčania

Ak sa dieťa rozhodne odísť z domu, je dôležité, aby o tom informovalo svojich rodičov a pokúsilo sa s nimi dohodnúť. Aj keď rodičia nemôžu dieťaťu brániť v odchode, je dôležité, aby si uvedomilo, že odchod z domu so sebou prináša aj zodpovednosť za vlastný život.

Ak dieťa nie je schopné samo sa živiť, malo by sa s rodičmi dohodnúť na podmienkach, za akých mu budú prispievať na výživu. Ak sa s rodičmi nedohodne, môže sa obrátiť na súd so žiadosťou o určenie výživného.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení

Je dôležité si uvedomiť, že vzťahy s rodičmi sú dôležité a mali by sa udržiavať aj po odchode z domu. Rodičia môžu byť pre dieťa oporou a pomocou aj v dospelosti.

Možné problémy a riešenia

Odchod dieťaťa z domu môže byť spojený s rôznymi problémami.

• Plánovanie: Pred odchodom z domu si dôkladne naplánujte svoje financie, bývanie a ďalšie praktické záležitosti.
• Komunikácia: Otvorene komunikujte so svojimi rodičmi a snažte sa s nimi dohodnúť na podmienkach vášho odchodu.
• Pomoc: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu, priateľov alebo odborníkov.
• Trpezlivosť: Osamostatnenie sa je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť.

Dôležitosť podpory a istoty

V období, keď sa dieťa rozhoduje o odchode z domu, je dôležité, aby cítilo podporu a istotu. Rodičia by mali dieťaťu dať najavo, že ho majú radi a že mu dôverujú. Nemali by ho odrádzať od jeho rozhodnutia, ale mali by mu ponúknuť pomoc a radu.

Je dôležité, aby dieťa vedelo, že aj keď odíde z domu, vždy sa môže vrátiť a že u rodičov má miesto. Pocit istoty a bezpečia je pre dieťa veľmi dôležitý a môže mu pomôcť zvládnuť náročné obdobie osamostatňovania sa.

Podpora a istota sú dôležité aj pre rodičov. Rodičia by si mali uvedomiť, že odchod dieťaťa z domu je prirodzený proces a že je to súčasť jeho dospievania. Nemali by sa cítiť vinní alebo zlyhaní. z 26. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Prečítajte si tiež: Podmienky a sumy rodičovského príspevku

Spôsobilosť na práva a povinnosti

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak.

Ochrana osobnosti

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.

Právnické osoby

(2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Združenia

Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov.

Stanovy združenia

(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom.(2) Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza.

Nadobudnutie právnej spôsobilosti združenia

(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia.(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami.

Zastúpenie

(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Opatrovník

(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem.

Plnomocenstvo

(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne.(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Konanie splnomocnenca

(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.(3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva.

Prekročenie oprávnenia splnomocnencom

(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.

Zánik plnomocenstva

(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.(4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.(6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.

Výklad právnych úkonov

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.

Podmienka

(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Písomná forma právnych úkonov

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.

Neplatnosť právneho úkonu

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

Zastretý právny úkon

(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Odporovateľnosť právnych úkonov

(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Lehota na prijatie návrhu

(3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke.

Účinnosť prijatia návrhu

(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Uzavretie zmluvy

(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Písomná forma zmluvy

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti

(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia.

Omyl

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Zmluva v prospech tretej osoby

(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel.(3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.

Budúca zmluva

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

Zmluvy so spotrebiteľmi

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Závislé zmluvy

(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné.(10) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije.(14) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm.(15) Ustanovenia odseku 4 písm.(16) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm.(17) Ustanovenie odseku 4 písm.(18) Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.

Povinnosti obchodníka pri používaní neprijateľných podmienok

(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.(2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že obchodník zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, obchodník je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má obchodník, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods.Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis.

Odchýlky od zákona v spotrebiteľských zmluvách

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

Premlčanie

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Rozhodnutie súdu alebo iného orgánu

(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie.

Živé zviera

(3) Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie.

Počítanie času

(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.

tags: #dokedy #trvá #maloletosť #Slovensko