Uctovanie nároku na náhradu trov konania: Podmienky a aspekty

V slovenskom právnom systéme je problematika náhrady trov konania dôležitou súčasťou občianskeho súdneho konania. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na uctovanie nároku na náhradu trov konania, podmienky, ktoré ho upravujú, a rôzne aspekty, ktoré s ním súvisia.

Princípy rozhodovania o náhrade trov konania

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu, známej aj ako zásada úspechu, alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada úspechu sa uplatňuje v sporovom konaní, kde sa posudzuje miera úspechu jednotlivých účastníkov - navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Miera úspechu sa určuje na základe vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

Miera úspechu a náhrada trov konania

V závislosti od miery úspechu vo veci môže súd rozhodnúť o náhrade trov konania nasledovne:

1. Plný úspech: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, sa prizná náhrada všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Túto náhradu platí účastník, ktorý vo veci neuspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
2. Čiastočný úspech: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
3. Neúspech v nepatrnej časti: Súd môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
4. Závislosť od znaleckého posudku alebo úvahy súdu: Plná náhrada trov konania môže byť priznaná účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Špeciálne prípady priznania plnej náhrady trov konania pri čiastočnom úspechu

Zákon o civilnom sporovom konaní v dvoch prípadoch umožňuje súdu priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci úspech len čiastočný. Ide o situácie, keď:

• neúspech účastníka bol len v pomerne nepatrnej časti,
• rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Aplikácia tohto ustanovenia je relevantná iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a to pri tých, ktoré sa týkajú výšky plnenia. Nestačí, ak sa rozhoduje iba o základe nároku. Zároveň musí byť splnená podmienka, že vyčíslenie plnenia závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a jeho účtovné aspekty

Vzťah § 142 ods. 2 a ods. 3 OSP

Z ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u účastníka, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišné od všeobecného pravidla vyplývajúceho z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (II. US 82/09-27). Ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. treba v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 O. s. p. Ak dospeje krajský súd k záveru, že výrok prvostupňového súdu o priznaní trov právneho zastúpenia je neprimeraný pohľadávke, má rozhodnutie o tomto výroku zrušiť, resp. zmeniť a prípadne nariadiť preskúmanie dôvodov vedúcich k aplikácii § 150 ods. 1 a 2 OSP. Nemôže však postupovať bezdôvodne tak, aby sa sťažovateľovi nepriznala ani náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplatených súdnych poplatkov.

Účelnosť trov právneho zastúpenia a odmeny advokáta

Za účelné nemusia byť považované trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dovolaniu, pokiaľ v porovnaní s vyjadreniami v základnom konaní neobsahujú nové okolnosti.

Názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania.

Náhrada trov konania pri prejednávaní viacerých vecí v spoločnom konaní

V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní.

Vyčíslenie trov konania a advokátska tarifa

V konaniach podľa Civilného sporového poriadku sme sa od nadobudnutia účinnosti procesného kódexu začíname pomerne často stretávať s výzvou súdu, aby strana konania vyčíslila trovy konania v súdom určenej lehote. Rozhodovanie o náhrade trov konania sa člení na dve samostatné fázy. Tou prvou je rozhodovanie o samotnom nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V druhej fáze dochádza k rozhodnutiu súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods.

Prečítajte si tiež: Tvorba Sociálneho Fondu

Predchádzajúca procesná úprava na rozdiel od súčasnej vyslovene upravovala povinnosť účastníka konania, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, povinnosť trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia o ich priznaní (151 ods. 1 druhá veta OSP). Zároveň bolo upravené, že: „Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“ (151 ods.

Civilný sporový poriadok už neobsahuje ustanovenie o povinnosti vyčísliť trovy konania ako ani právne následky spojené s ich nevyčíslením. Z tohto možno usudzovať zámer, že nový procesný kódex upustil od tejto povinnosti a určovanie výšky náhrady trov konania ponechal vo výsostnej ingerencii súdu. Rovnako tento záver podľa nášho názoru vyplýva aj z textácie ustanovenia § 262 ods. Tento názor považujeme navyše za ústavne konformný, pretože v našom právnom poriadku platí základné pravidlo, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Z tohto dôvodu nemožno strane konanie ukladať mimo rámec zákona povinnosť vyčísľovať trovy konania a nieto ešte ich nevyčíslenie sankcionovať ich nepriznaním. Rovnaký záver možno oprieť aj o ďalšie pravidlo, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Keďže CSP neupravuje možnosť súdu vyzývať strany konania, resp. im ukladať povinnosť vyčíslenia trov konania pod následkom ich nepriznania sme toho názoru, že súd je povinný rozhodnúť o výške náhrady trov konania aj bez povinnej ingerencie strany konania. Zodpovedá to aj ústavnej norme, podľa ktorej povinnosti možno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona (čl. 13 ods. 1 písm. Samozrejme súd nemôže objektívne určiť výšku náhrady trov konania, o ktorých nemá vedomosť. V takom prípade je na procesnej aktivite strany konania, aby v priebehu konania predložila súdu všetky potrebné doklady, z ktorých vyplýva aké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli a v akej výške. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že sa jedná o procesné právo strany konania, aby tieto doklady a písomnosti včas predložila súdu. Súdu ale nič nebráni v tom, aby rozhodol o výške náhrady trov konania, ktoré vyšli v konaní najavo, t. j. Z uvedeného vyplýva, že súd bez akejkoľvek procesnej aktivity strany konania môže rozhodnúť napr. o náhrade za zaplatený súdny poplatok a o výške trov právneho zastúpenia, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu (žaloba, vyjadrenie, účasť na pojednávaní a pod.). Čo sa týka náhrady trov konania, o ktorých súd nemá vedomosť, pretože nevyplývajú zo súdneho spisu, tieto bude musieť strana konania iniciatívne preukazovať - nejde však o povinnosť, ale o právo strany konania, ktoré môže, ale nemusí využiť. Od realizácie tohto právo bude závisieť v akej výške budú strane konania priznaná náhrada trov. Uplatní sa pravidlo, čo nie je v spise sa nepriznáva. Čo sa týka trov konania, ktoré z obsahu spisu nemusia vyplývať, pôjde predovšetkým o ďalšie porady s klientom, náhrada hotových výdavkov ako cestovné, platenie DPH v prípade advokáta. Presnejšie povedané, strana konania nemá povinnosť trovy konania vyčísľovať, ale je povinná (ak chce, aby jej boli trovy priznané v celkovej oprávnenej výške) predložiť relevantné podklady, na základe ktorých súd (súdny úradník) urči výšku jednotlivých trov konania. Inak je súdny úradník povinný určiť výšku len tých trov konania, ktoré môže zistiť z obsahu spisu, resp. ktoré vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom (čl. 11 ods.

Záver z vyššie uvedeného možno formulovať v jednotlivých bodoch nasledovne: (i) strana konania nemá povinnosť vyčísľovať trovy konania a súd nemá právo splnenie tejto povinnosti požadovať, (ii) strana konania má právo predložiť špecifikáciu trov a doklady, ktoré sú potrebné pre rozhodovanie súdneho úradníka, aby tento vedel aké konkrétne trovy vznikli a v akej výške, (iii) čo sa nenachádza v spise, resp. Z hľadiska dikcie zákona je preto ponechané na procesnej aktivite a iniciatívy strany konania, aby si ustriehla, ktoré trovy vyplývajú zo spisu, t. j. ktoré trovy boli stranou do rozhodnutia súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP preukázané, inak musí počítať s tým, že jej budú priznané trovy konania vo výške vyplývajúcej zo súdneho spisu. Výzvu súdu, ktorou súd vyzýva na vyčíslenie trov konania, považujeme za nekorešpondujúcu s aktuálnym znením zákona a tiež nám momentálne nie je známe ako by súd postupoval v prípade nevyčíslenie trov konania v ním určenej lehote - máme za to, že prípadné nepriznanie trov v takomto prípade by bolo nezákonné. Keďže CSP neupravuje lehotu, v rámci ktorej by mala úspešná strana preukázať svoje výdavky, postup súdneho úradníka by mal byť taký, že v zmysle čl.

Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti

tags: #uctovanie #nárok #na #náhradu #trov #konania