
S účinnosťou od 1. februára 2017 zaviedla právna úprava v oblasti vymáhania pohľadávok možnosť využiť upomínacie konanie, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov bol prijatý z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok; veriteľom má priniesť zjednodušenú a zrýchlenú cestu k získaniu exekučného titulu.
Upomínacie konanie bolo do právnej úpravy zavedené zákonom č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Cieľom tohto zákona bolo najmä zrýchliť a zefektívniť vymáhanie peňažných pohľadávok (dlhov). Je to v podstate alternatíva k „riadnemu“ konaniu podľa Civilného sporového poriadku, ktoré sa začína podaním žaloby, prípadne žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca nemá povinnosť využiť upomínacie konanie a môže žalobu podať aj na súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku. Jednou z najdôležitejších výhod je, že ak súd návrhu vyhovie, je povinný podľa zákona vydať platobný rozkaz do 10 pracovných dní. To je výhoda oproti návrhu podanému podľa Civilného sporového poriadku, kde súd nemá žiadnu lehotu na rozhodnutie o žalobe, alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej je výhodou to, že v upomínacom konaní sa platí súdny poplatok vo výške 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku uvedenom v zákone o súdnych poplatkoch.
Prvou odlišnosťou týchto konaní je to, že celé upomínacie konanie prebieha výlučne elektronicky prostredníctvom na to určených elektronických formulárov, kdežto klasické konanie o vydanie platobného rozkazu v režime CSP môže prebiehať aj v papierovej aj v elektronickej podobe. Špecifikom upomínacieho konania je povinné používanie určených elektronických formulárov - súd nemôže rozhodnúť o návrhu, ktorý je podaný inak ako do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného formulára. Určitou nevýhodou upomínacieho konania môže byť slabá flexibilita formulárov v špecifických prípadoch.
Nevýhodou nie je ani tak samotná elektronizácia upomínacieho konania, ale skôr skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu je možné vypĺňať iba v tzv. online móde, pričom systém v tomto móde nemusí vždy fungovať pohotovo (dlhšie načítavanie údajov a pod.) a pri dlhšom prihlásení je problémom aj potreba opätovného prihlasovania.
Odlišne je upravená aj príslušnosť súdu pre upomínacie konanie - na upomínacie konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Faktoring vs. vymáhanie: Čo potrebujete vedieť
Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (napr. kvalifikovaným elektronickým podpisom). Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.
Návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva na štandardizovanom formulári (návrh teda nie je možné podať v listinnej podobe prostredníctvom pošty alebo osobne v podateľni súdu) - formulár je dostupný na portáli www.slovensko.sk ako aj na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v sekcii eŽaloby. Výhodou je funkcia formulára spočívajúca v automatickom doplnení aktuálnych údajov o subjekte zapísaných v Obchodnom registri Slovenskej republiky (prostredníctvom databázy RPO) po uvedení identifikačného čísla organizácie do príslušného poľa a funkcia konečnej kontroly vyplneného návrhu tak, aby všetky povinné polia boli korektne vyplnené.
Súd na zaplatenie súdneho poplatku osobitne nevyzýva, ale systém automaticky odošle žalobcovi platobný predpis. Ak poplatok nie je uhradený do 15 dní od podania návrhu, na návrh sa neprihliada, o čom súd poplatníka upovedomí.
Návrh môže podať ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu.
V upomínacom konaní sa možno domáhať iba nároku na zaplatenie určitej peňažnej sumy; uplatňovať iné ako peňažné nároky je vylúčené. Na rozdiel od úpravy v CSP možno uplatňovať peňažný nárok iba v eurách.
Prečítajte si tiež: Alternatívne riešenie sporov (ARS) v oblasti vymáhania
Ďalšou z osobitostí upomínacieho konania je osobitný dôkazný prostriedok vo forme faktúry. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí k návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy (ďalej len „faktúra“), ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. V takom prípade nie je potrebné pripájať k návrhu ďalšie listiny preukazujúce uplatňovaný nárok, pretože faktúra plní funkciu dôkazného prostriedku, na základe ktorého sa dôvodnosť uplatňovaného nároku odôvodnene predpokladá.
Ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.
V prípade, že žalobca využije možnosť uviesť, že faktúra je evidovaná v účtovníctve a v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, má to za následok sprísnenie podmienok pre podanie odporu. Ak žalobca v návrhu urobil predmetné vyhlásenie, žalovaný musí navyše v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze a ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok (napr. že došlo k zaplateniu), a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. potvrdenie o úhrade), na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.
Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní musí byť autorizovaný v zmysle § 23 zákona o e-Governmente - autorizácia sa vykoná prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu pomocou občianskeho preukazu s elektronickým čipom s príslušnými certifikátmi, resp. advokátskym preukazom s mandátnym kvalifikovaným certifikátom (týmto sa nahrádza písomná podoba vlastnoručného podpisu).
Podmienkou prípustnosti návrhu je tiež to, že žalobca a ak je zastúpený, tak jeho zástupca musia mať aktivovanú elektronickú schránku na elektronické doručovanie.
Prečítajte si tiež: Správa a vymáhanie pohľadávok: čo potrebujete vedieť
Ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. V tomto smere je kritizovaná skutočnosť, že zákonodarca v žiadnom ustanovení neriešil situáciu, ak upomínací súd vyzve žalobcu na vyjadrenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, avšak táto výzva je postavená na nesprávnom výpočtovom základe - vo výzve súdu sa totiž nenachádza možnosť, kedy by v prípade zjavného pochybenia súdu bolo možné takúto zjavnú nesprávnosť napraviť a vydať platobný rozkaz v správnej výške.
Zákon určuje aj to, kedy nemožno podať návrh na upomínacie konanie. Podľa § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje:
Návrh nie je prípustný tiež, ak nebol podaný spôsobom podľa § 4 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, t.j. elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára.
Pokiaľ návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, prípadne nie je podaný spôsobom uvedeným v zákone, alebo nárok, ktorý požadujete nemožno odôvodnene predpokladať (jednoducho povedané, súdu nevyplýva, že na základe skutočností tvrdených v návrhu a dôkazov máte na zaplatenie sumy nárok), prípadne sa žaluje nárok, ktorý nemožno uplatňovať v upomínacom konaní, súd návrh odmietne. Voči takémuto odmietnutiu je prípustná sťažnosť. Ak Vám návrh súd odmietne, stále môžete podať žalobu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, teda na miestne príslušný súd (§ 13 a nasl. CSP). Návrh je potrebné preto napísať tak, aby bol čo najzrozumiteľnejší a pokiaľ možno najjednoduchší.
Ak sú splnené podmienky a súd návrhu vyhovie, najneskôr do 10 pracovných dní vydá platobný rozkaz. V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz spolu s návrhom na jeho vydanie, prílohami a tlačivom na podanie odporu sa tak žalobcovi ako aj žalovanému doručuje ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky.
Tento platobný rozkaz doručuje žalovanému. Najskôr sa súd pokúša doručovať platobný rozkaz elektronicky a pokiaľ to nie je možné, tak sa doručuje žalovanému na adresu určenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.
Ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (§ 13 a nasl. CSP). Je na žalobcovi, či pokračovanie navrhne, alebo nie, ale dovoľujem si upozorniť, že netreba zabúdať na premlčaciu lehotu, a preto pokiaľ chce žalobca nárok aj ďalej vymáhať, potom je vhodné navrhnúť pokračovanie v súdnom konaní. Ak návrh na pokračovanie žalobca nenavrhne, platobný rozkaz sa nielen zruší a konanie zastaví, ale žalobca (ani žalovaný) nebude mať ani nárok na náhradu trov konania. Ak navrhne pokračovať v súdnom konaní, tak platobný rozkaz sa síce zruší a upomínací súd postúpi do 5 pracovných dní návrh (žalobu) súdu príslušnému podľa § 13 a nasl. CSP.
Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. Odpor musí byť rovnako ako návrh podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný - uvedené však platí len v prípade, ak sa odpor podáva elektronicky. Zákon však akceptuje podanie odporu aj v listinnej podobe (ale vždy na predpísanom formulári), keďže výhradná el. komunikácia zaťažuje v zmysle § 15 ods. 1 zákona o e-Governmente. Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
Žalovaný má právo do 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať odpor. Odpor musí byť riadne a vecne odôvodnený (musí uviesť svoje vlastné tvrdenia, prečo nárok nie je daný). Ak by sa odpor podal bez vecného odôvodnenia, oneskorene, neoprávnenou osobou, alebo elektronicky ale nie postupom podľa § 11 ods. 2, tak ho súd odmietne. Ak však odpor má náležitosti podľa zákona, platobný rozkaz zrušuje.
Odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa konanie zastavuje.
Ak žalobca v lehote 15 dní podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí.
Súd v takom prípade postupuje podobne, ako je uvedené v predošlom odseku, teda zašle odpor žalobcovi s výzvou, aby sa do 15 dní vyjadril a navrhol pokračovanie v konaní, inak sa konanie zastaví. Pokiaľ žalobca navrhne pokračovanie v súdnom konaní, upomínací súd vec postúpi na súd príslušný podľa § 13 a nasl. CSP. Keď súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku obdrží postúpený spis, zašle vyjadrenie žalobcu žalovanému, aby sa k nemu mohol vyjadriť a následne nariadi napr. predbežné prejednanie sporu, alebo priamo pojednávanie.
Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.
Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší.
Pre ochranu spotrebiteľa platí výnimka: Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom. Súd si má právo na účel zistenia skutočností o DPH (§ 11 ods. 5) vyžiadať informácie od daňového úradu.
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie.
Špecifikom upomínacieho konania je žiadosť o povolenie plnenia v splátkach ako osobitný druh procesnej obrany žalovaného, ktorú môže žalovaný podať v lehote na podanie odporu. Ak súd žiadosti vyhovie, určí podmienky plnenia jednotlivých splátok priznaného nároku. Na tento účel súd odpočíta od výšky nároku žalobcu ku dňu podania žiadosti výšku prvej splátky a zvyšok nároku žalobcu s výnimkou poslednej splátky rozvrhne rovnomerne. Poslednú splátku čo do výšky neurčuje. V poslednej splátke je žalovaný povinný zaplatiť zvyšnú časť nároku vrátane toho, čo prirástlo počas plnenia jednotlivých splátok. Nesplnenie čo i len jednej zo splátok včas má za následok stratu výhody splátok. Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach.
Ak žalovaný odpor nepodá, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť a stáva sa tzv. exekučným titulom.
V exekučnom konaní nemusí byť k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní (§ 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku).
Výhodou upomínacieho konania je úspora na súdnom poplatku - súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nesprávny postup niektorých okresných súdov, ktoré po tom, čo im bola postúpená vec z upomínacieho konania na pokračovanie v konaní podľa CSP, dorubujú ďalších 50 % súdneho poplatku, pričom tento postup nemá zákonný základ v zákone o súdnych poplatkoch. Zákon o súdnych poplatkoch totiž neupravuje osobitne poplatkový úkon, ktorý je spojený s postúpením veciu na príslušný súd podľa § 10 ods. 3 a § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch.
Ak návrh na pokračovanie žalobca nenavrhne, platobný rozkaz sa nielen zruší a konanie zastaví, ale žalobca (ani žalovaný) nebude mať ani nárok na náhradu trov konania.
Ak chcete návrh podať prostredníctvom upomínacieho konania, advokát je správna voľba. Nielenže Vám návrh pripraví profesionálne, a tak, aby mal čo najväčšiu šancu na úspech, ale nakoľko je advokát povinný komunikovať so súdmi elektronicky, už má zriadenú elektronickú schránku, a preto vie podať návrh elektronicky tak, ako to vyžaduje zákon o elektronickom konaní. Vy si preto napr. nemusíte schránku aktivovať. Všetko sa následne doručuje advokátovi a ten Vás o veci priebežne informuje a odporúča ďalší postup. Trovy právneho zastúpenia samozrejme advokát uplatňuje v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Upomínacie konanie pozná dva hlavné mechanizmy vedúce k zrušeniu vydaného platobného rozkazu. Prvý sa týka procesného zlyhania doručovania (§ 10), druhý spočíva v aktívnej obrane žalovaného (§ 11). V oboch prípadoch zrušením platobného rozkazu konanie buď končí zastavením, alebo pokračuje na príslušnom súde podľa pravidiel CSP.
V prípadoch, ktoré riešime v kancelárii, sa často stretávame so situáciami, kedy žalobcovia zbytočne prichádzajú o nárok pre nečinnosť.
Ak súd nemôže doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí.
Žalovaný môže podať odpor proti platobnému rozkazu v lehote 15 dní od jeho doručenia. Základnou podmienkou je, že odpor musí byť vecne odôvodnený. Podaním takéhoto odporu sa platobný rozkaz zrušuje, ak nebol odpor odmietnutý súdom.
Ak žalobca vo svojom návrhu urobil vyhlásenie o tom, že údaje o nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze DPH (§ 3 ods. 5), musí žalovaný zabezpečiť, že odpor neobsahuje len všeobecné tvrdenia, ale konkrétne dôkazy.
Elektronicky inak, ako prostredníctvom určeného formulára (§ 11 ods. 2).
tags: #vymahanie #pohladavok #csp #podmienky