
Tento článok sa zaoberá daňovými aspektmi účtovania prenájmu auta, s dôrazom na legislatívu platnú na Slovensku. Analyzuje sa pohľad zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj rôzne možnosti uplatňovania daňových výdavkov spojených s používaním služobného motorového vozidla aj na súkromné účely.
V súčasnosti je bežné, že zamestnanci spoločností, najmä na riadiacich pozíciách, využívajú služobné motorové vozidlá zamestnávateľa aj na súkromné cesty. Tento benefit je zvyčajne upravený písomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, čo má dopad na daňové povinnosti oboch strán.
Poskytnutie služobného motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi aj na súkromné použitie zakladá zamestnancovi nepeňažný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Tento príjem sa oceňuje vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa § 25 ZDP za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia vozidla na služobné a súkromné účely.
Náklady na obstaranie motorového vozidla nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov jednorazovo podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP. Tieto náklady sa do základu dane premietajú postupne prostredníctvom odpisov hmotného majetku, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Motorové vozidlo sa považuje za hmotný majetok, ak jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a prevádzkovo-technické funkcie trvajú dlhšie ako jeden rok.
Spoločnosť XX, s. r. o., obstarala v roku 2008 ojazdené osobné motorové vozidlo so vstupnou cenou 51 200 Sk. Vozidlo bolo zaradené do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Spoločnosť si zvolila metódu rovnomerného odpisovania, t. j. ročný daňový odpis sa vypočítava vo výške 1/4 zo vstupnej ceny.
Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a jeho účtovné aspekty
V súlade s § 52g ods. 3 ZDP bola spoločnosť povinná k 1. 1. 2009 prepočítať vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu vyjadrené v slovenských korunách konverzným kurzom na eurá a zaokrúhliť ich podľa § 47 ods. 2 ZDP. Ročný odpis vypočítaný metódou rovnomerného odpisovania sa od 1. 1. 2009 zaokrúhľuje na celé eurá nahor podľa § 27 ods. 2 ZDP.
Spoločnosť YY, s. r. o., obstarala v roku 2007 ojazdené osobné motorové vozidlo so vstupnou cenou 51 200 Sk. Vozidlo bolo zaradené do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Spoločnosť si zvolila metódu zrýchleného odpisovania podľa § 28 ZDP.
V súlade s § 52g ods. 3 ZDP bola spoločnosť povinná k 1. 1. 2009 prepočítať vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu vyjadrené v slovenských korunách konverzným kurzom na eurá. Ročný odpis vypočítaný metódou zrýchleného odpisovania sa od 1. 1. 2009 zaokrúhľuje na celé eurá nahor podľa § 28 ods. 5 ZDP.
Opatrenie MF SR ustanovilo pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý bol uvedený do užívania najneskôr 28. 2. 2009 a jeho vstupná cena je rovná alebo nižšia ako 1 700 €, odlišný postup než ZDP. Podľa § 86f ods. 4 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, ak sa spoločnosť rozhodla v súlade s § 52g ods. 6 ZDP zahrnúť daňovú zostatkovú cenu motorového vozidla jednorazovo do základu dane za zdaňovacie obdobie 2009, bude pokračovať v účtovnom odpisovaní motorového vozidla.
Pre zahrnutie odpisov hmotného majetku do daňových výdavkov je nevyhnutné splniť dve základné podmienky ustanovené v § 22 ods. 1 ZDP:
Prečítajte si tiež: Tvorba Sociálneho Fondu
Zamestnávateľ, ktorý umožnil zamestnancovi používať služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely, je oprávnený uplatniť v daňových výdavkoch celý ročný odpis motorového vozidla, ak spĺňa podmienky podľa § 22 ods. 1 ZDP. Súhlas zamestnávateľa udelený zamestnancovi na používanie služobného motorového vozidla aj na súkromné účely ani počet kilometrov jázd vykonaných zamestnancom na súkromné účely neovplyvňujú výšku daňového odpisu z predmetného motorového vozidla.
Ak je motorové vozidlo vo vlastníctve daňovníka alebo má daňovník právo nakladať s týmto vozidlom, pri zahŕňaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do základu dane daňovník postupuje podľa § 2 písm. i) ZDP a § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Každý daňový výdavok musí spĺňať všeobecné podmienky podľa § 2 písm. i) ZDP, t. j. musí byť preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Ak je motorové vozidlo používané aj na iné než služobné účely, dôkazným prostriedkom s najlepšou vypovedacou hodnotou pre posúdenie súvislosti vynaloženého daňového výdavku s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu je evidencia jázd, ktorá je výstupom z prístrojov satelitného sledovania prevádzky vozidiel a ktorá je nevyhnutná, ak daňovník postupuje pri zahŕňaní výdavkov na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) druhého bodu ZDP. Ak vozidlo nie je vybavené prístrojom satelitného sledovania prevádzky vozidla alebo ak evidencia vyhotovovaná týmto prístrojom neobsahuje údaje o skutočnej spotrebe pohonných látok, daňovník z dôvodu unesenia dôkazného bremena pri preukazovaní súvislosti vynaloženého daňového výdavku s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu musí viesť evidenciu jázd, z ktorej je zrejmý účel uskutočnenej cesty. Túto evidenciu potrebuje aj pri zahŕňaní výdavkov na spotrebované pohonné látky, ak postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. l) prvého bodu ZDP.
Nech daňovník uplatňuje ktorýkoľvek z vyššie uvedených spôsobov zahŕňania výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov, ak je služobné motorové vozidlo používané zamestnancom aj na súkromné účely, výdavky na pohonné látky spotrebované počas súkromných jázd nespĺňajú podmienku vecnej súvislosti so zdaniteľným príjmom, preto ich nemožno uznať za daňové výdavky podľa § 21 ods. 1 ZDP.
Zamestnanec používal so súhlasom zamestnávateľa služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely a využíval ho na dennú dochádzku do zamestnania. Výdavky na spotrebované pohonné látky za každú jednotlivú súkromnú jazdu je potrebné vylúčiť z daňových výdavkov.
Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti
ZDP umožňuje počnúc zdaňovacím obdobím ukončeným po 28. 2. 2009 postupovať pri zahŕňaní výdavkov na spotrebované pohonné látky aj inak než dvoma vyššie uvedenými spôsobmi. Podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretieho bodu ZDP do daňových výdavkov možno zahrnúť paušálne výdavky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sú motorovým vozidlom vykonané jazdy aj na súkromné účely zamestnanca, je potrebné zisťovať percentuálny podiel súkromne prejazdených kilometrov na celkovom počte prejazdených kilometrov a tento porovnávať s limitom stanoveným v § 19 ods. 2 písm. l) v treťom bode.
Zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa používal služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely a takto prejazdil 25 000 km. Motorové vozidlo za celé zdaňovacie obdobie prejazdilo 58 000 km. Zamestnávateľ sa rozhodol, že výdavky na spotrebované pohonné látky týmto motorovým vozidlom bude uplatňovať podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretieho bodu ZDP. Keďže podiel súkromne najazdených kilometrov na celkovo najazdených kilometroch predstavuje 43,10 %, zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov náklady na spotrebované pohonné látky vo výške 56,90 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok.
ZDP nestanovuje osobitný postup pri zahŕňaní nákladov spojených s prevádzkou, údržbou či opravou takéhoto motorového vozidla do základu dane, neprikazuje zamestnávateľovi krátiť výdavky pomerne podľa rozsahu použitia na podnikateľské a na súkromné účely. Náklady vynaložené zamestnávateľom na prevádzku a udržiavanie motorového vozidla v prevádzkyschopnom stave sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP. Typickým príkladom takto vynaložených nákladov sú náklady na tzv. zimné pneumatiky alebo GPS.
Nákup zimných pneumatík sa nepovažuje za technické zhodnotenie motorového vozidla podľa § 33 ZDP, pretože nemožno hovoriť o modernizácii vozidla, nerozširuje sa jeho vybavenosť, použiteľnosť a nezlepšujú sa jeho technické parametre. Náklady na obstaranie zimných pneumatík budú v plnom rozsahu daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP.
Ak je GPS pevne zabudované vo vozidle, t. j. je neoddeliteľnou súčasťou, rozširuje vybavenosť vozidla o také súčasti, ktoré predtým vozidlo neobsahovalo, ide o technické zhodnotenie hmotného majetku podľa § 29 ZDP. Náklady na technické zhodnotenie, ktoré prevýšili 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie, sa odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku. Ak GPS nie je neoddeliteľnou súčasťou vozidla a používa sa podľa potreby aj v iných vozidlách (tzv. prenosné GPS), toto je samostatnou hnuteľnou vecou.
Ťažné zariadenie je pevnou neoddeliteľnou súčasťou vozidla, rozširuje jeho vybavenosť o také súčasti, ktoré predtým vozidlo neobsahovalo, ide teda o technické zhodnotenie hmotného majetku podľa § 29 ZDP. Náklady na technické zhodnotenie, ktoré prevýšili 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie, sa odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku.
Daň z motorových vozidiel zaplatená daňovníkom podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP. Motorové vozidlo je podľa § 84 cit. zákona predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak sa používa v Slovenskej republike na podnikanie. Používanie služobného motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancom aj na súkromné účely nie je predmetom dane z motorových vozidiel a neovplyvňuje výšku daňovej povinnosti pri tejto dani.
Ak daňovník využíva v rámci podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, môže do daňových výdavkov uplatňovať okrem uvedených výdavkov na spotrebu pohonných látok aj iné výdavky súvisiace s používaním vozidla, ako napríklad zaplatenú daň z motorových vozidiel, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie a iné. Ak však tieto výdavky súvisia aj s používaním vozidla na súkromné účely, nie je možné tieto výdavky zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej pomeru použitia vozidla k tzv. pracovným cestám.
Lízing nie je upravený v žiadnom osobitnom právnom predpise. Ekonomickej podstate finančného lízingu nezodpovedá žiadny typ zmluvy upravený či už v Občianskom zákonníku, alebo v Obchodnom zákonníku. Ide o kombináciu nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy. Lízing (finančný prenájom, finančný lízing) je charakterizovaný ako prenájom s právom (niekedy aj s povinnosťou) kúpy prenajatej veci. Vec, ktorú si nájomca vyberie, kúpi lízingová spoločnosť. Tá mu ju následne prenajme.
Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je definícia lízingu upravená v § 2 písm. s). Z uvedenej definície vyplýva, že doba nájmu musí byť najmenej tri roky (v opačnom prípade by nebolo možné uplatniť daňové výhody). Ak nie sú splnené podmienky stanovené pre finančný prenájom, potom spoločnosť nenadobúda vlastnícke právo na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale na základe kúpnej zmluvy.
Daňovým výdavkom nájomcu pri finančnom prenájme je popri odpisoch aj tzv. úrok. Nájomca zahrnie úrok (nerealizované finančné náklady) do daňových výdavkov tak, ako bude postupne účtovať o jednotlivých platbách podľa splátkového kalendára.
Od 1. januára 2004 sa výnimka vzťahuje aj na majetok obstaraný na základe zmluvy o finančnom prenájme, ktorý odpisuje nájomca (nie prenajímateľ - vlastník majetku). Nájomca odpíše majetok počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % obstarávacej ceny. Výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. Obstarávacou cenou majetku prenajatého formou finančného prenájmu je hodnota istiny.
V prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy spätne neupravujú a zvyšná časť odpisovanej hodnoty sa rozpočítava rovnomerne až do novej dohodnutej doby ukončenia finančného prenájmu.
V zákone o DPH sa neuvádza pojem „lízing“. Za dodanie služby, ktorá je predmetom DPH, sa okrem iného považuje podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH aj poskytnutie práva užívať hmotný majetok. Za dodanie tovaru sa podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH považuje odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa vlastnícke právo prenesie najneskôr v momente zaplatenia poslednej splátky.
Osobitný prístup pri odpočítaní dane je uplatňovaný, ak ide o osobné automobily, t. j. kategórie M1. Podľa § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH si platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu.