Uhorské a Rakúske Vlastníctvo: História a Vývoj

Úvod

Článok sa zameriava na historický vývoj uhorského a rakúskeho vlastníctva, s dôrazom na premeny mestského osídlenia, vývoj historiografie miest v Uhorsku a na politické a sociálne faktory, ktoré ovplyvňovali vlastnícke vzťahy a rozvoj miest.

Rané Obdobie a Vznik Uhorského Kráľovstva

Najstaršie mestské sídla v Karpatskej kotline vznikli v 1. a 2. storočí n. l. pod nadvládou Rímskej ríše. Po ústupe Rimanov a páde Západorímskej ríše, barbarské národy nebudovali mestá, ale zničili rímsku mestskú civilizáciu. Opätovný vznik miest nastal až s rozvojom Uhorského kráľovstva na prelome 1. a 2. tisícročia. Mnohé uhorské mestá boli založené na rímskych základoch, čo je dôležité pre maďarskú historiografiu a archeológiu. Medzi antickým a stredovekým mestom však existovala len sídelná, nie populačná kontinuita. Latinské názvy miest sa líšili v antike a stredoveku, s výnimkou Savarie a Sirmia.

Uhorské kráľovstvo vzniklo po páde Veľkej Moravy, keď sa v Karpatskej kotline usadili nomádske kmeňové družiny. Po porážke od Ota I. na rieke Lech v roku 955 si uvedomili nemožnosť kočovania a začali sa meniť na roľníkov. Najvýznamnejšími politickými centrami sa stali Zadunajsko a Preddunajsko. Veľkoknieža Gejza († 997) otvoril Dunaj západným pútnikom a stal sa kresťanom. Jeho syn Štefan sa oženil s bavorskou princeznou Gizelou a po Gejzovej smrti sa stal zakladateľom Uhorského kráľovstva okolo roku 1000/1001.

Vývoj Historiografie Miest v Uhorsku

Výskum dejín miest v maďarskej historiografii nemá dlhú tradíciu. Dôvodom bol nedostatok záujmu o hospodárske a sociálne dejiny, s preferenciou právnohistorických otázok. Strata nezávislosti v roku 1526 a začlenenie do habsburskej ríše spôsobili polemiky o postavení Uhorska. Feudálny systém sa zachoval až do rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867, s vedúcou úlohou šľachty. Meštianstvo sa zorganizovalo do samostatného stavu v polovici 15. storočia a od roku 1445 mohli kráľovské mestá vysielať vyslancov na snem, čo však pre ne predstavovalo finančnú záťaž a malý politický úžitok.

Začiatky písania o dejinách miest siahajú do konca 19. storočia, v súvislosti s urbanizáciou v Európe. V roku 1896, pri príležitosti 1000. výročia Zaujatia vlasti, vyšlo mnoho monografií o dejinách miest. Významné spracovania zahŕňajú diela o dejinách Koložváru, Bratislavy, Szegedu a Miskolca. Vychádzala aj knižná séria "Stolice a mestá Uhorska". Dôležitým krokom bolo založenie časopisu "Uhorský/Maďarský časopis pre hospodárske dejiny" v roku 1894.

Prečítajte si tiež: Obec Uhorská a jej možnosti

Po rozpade monarchie v roku 1918 nastali vo výskume komplikácie. Z ôsmich najvýznamnejších miest v predmoháčskom Uhorsku sa na území povojnového Maďarska nachádzali len tri. Zo Šopronu sa zachovali stredoveké dokumenty, ktoré vydal Jenő Házi v rokoch 1921 až 1943. V Maďarsku sa uskutočnili aj ďalšie pokusy o zozbieranie a publikovanie stredovekého pramenného materiálu k dejinám miest.

Výskum Dejín Miest po Roku 1949

Po roku 1949, keď v Maďarsku získala monopol marxistická historiografia, vzrástol záujem o hospodárske a sociálne dejiny. Avšak, obdobie socializmu preferovalo výskum moderných dejín a zdôrazňovalo úlohu robotníckej triedy. Po uvoľnení napätia v medzinárodných vzťahoch v roku 1975 sa výskum dejín stredovekých miest posilnil. V poslednom polstoročí vyšli historické monografie o Budapešti, Szegede, Debrecíne a ďalších mestách.

V Maďarsku neexistoval špecializovaný inštitút pre výskum dejín miest, ale viaceré katedry na vysokých školách zohrávali dôležitú úlohu. Medzi ne patrili Katedra stredovekých hospodárskych a sociálnych dejín na ELTE v Budapešti, Katedra uhorskej stredovekej a ranonovovekej archeológie na Archeologickom ústave ELTE a Atelier - Katedra európskych spoločenských vied a historiografie. Dôležitý bol aj Ústav histórie a archeológie Maďarskej akadémie vied.

Výskumná skupina akademického programu Lendület (Pohyb) pre stredoveké hospodárske dejiny, ktorá vznikla v roku 2015, skúma dejiny stredovekého uhorského hospodárstva s dôrazom na úlohu miest. Zaoberá sa hospodárením miest na troch úrovniach: správa, infraštruktúra a vlastné podnikanie. Výsledky výskumu boli publikované v množstve konferencií a zborníkov.

Grantový projekt OTKA TS 49866 s názvom Stredoveké hospodárske dejiny Uhorska vo svetle archeológie a materiálnej kultúry, realizovaný v prvom desaťročí po roku 2000, prispel k výskumu vývoja miest. Osobité miesto v maďarskom bádaní o dejinách miest zaujíma Katedra stredovekých štúdií Stredoeurópskej univerzity. Okrem uvedených inštitúcií sa výskum dejín miest realizoval aj v mestských múzeách a archívoch.

Prečítajte si tiež: Historický vývoj dedičného práva v Uhorsku a Rakúsku

Rakúsko-Uhorská Monarchia a jej Vplyv

Rakúsko-Uhorsko bolo v druhej polovici 19. storočia ríšou, kde vedľa seba žilo niekoľko národov, jazykov, náboženstiev a kultúr. Monarchia umožňovala rozvoj dopravy, priemyselných inovácií a modernizáciu životného štýlu. Publikácia dáva priestor osudu vládnucej rodiny Habsburgovcov, ale aj sociálnym a ekonomickým problémom, vývoju politických názorov a konfliktom spôsobeným rozvojom národných hnutí. Hoci bol krach monarchie nevyhnutný, jej dedičstvo je doteraz prítomné.

Obec Uhorské a jej História

Predpokladá sa, že názov obce Uhorské sa odvodzuje od jej polohy "u hôr". V r. 1435 je obec zapísaná v súpise pápežských desiatkov, ako katolícka farnosť. Vznik obce mohla spôsobiť krutosť uhorskej vlády a feudálny útlak. Zbedačovaní nevoľníci utekali do hôr a zakladali malé osady. Jedna z takýchto osád bola aj dnešná obec Uhorské.

Slovanské rody budovali hradiská na obranu proti kolonizátorom, medzi ne patril aj Cerinský hrad. Uhorská vláda bola vystavená vnútorným rozbrojom a útokom tureckých vojsk. Turecké pustošenie a vypaľovanie uvrhovalo Slovensko späť o mnoho desaťročí. Po zničujúcich vpádoch bolo treba znovu osídliť spustošené kraje a obnovovať hospodársky a kultúrny vývoj.

V XVI. storočí bola obec vyvraždená a vyrabovaná. Nastupuje zosilnená feudálna reakcia a útlak. Vláda monarchie vydáva Urbariálny patent, ktorým prideľuje časť pôdy nevoľníkom. Na druhej strane silnie tendencia zemianstva a šľachty o veľkostatkárske podnikanie. Časté striedanie zemepánov zosilňovalo vykorisťovanie a útlak.

Tabuľka prehľadu osídľovania a počtu obyvateľstva ukazuje vývoj obce. V r. 1596 kúpil F. obec od Blažeja Raskaya. Turecká okupácia spôsobila vydrancovanie a vypálenie. V r. 1635 odkúpil podiely T. Bol spísaný Koháryovský majetok: 17 a 3/4 usadlostí. V r. 1770 žilo v obci 895 obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ZŤP v Rakúsku

Hospodársky Vývoj Obce Uhorské

Po 90. rokoch relatívneho kľudu - bez tureckej okupácie, sa znovu opakujú turecké nájazdy. Po dlhom obliehaní, padá roku 1682 Fiľakovský hrad. Začína sa však aj rozhodný nápor panovníckych vojsk proti Turkom, ktorý skončil ich definitívnou porážkou. Nastáva významný obrat, ktorý oživuje a zrýchľuje vývoj v našich zemiach - rozklad cechového zriadenia a začína nástup manufaktúr. To si ale vynucuje po nástupe Márie Terézie, rozsiahle reformy, ktoré dokončuje jej nástupca Jozef II k zrušeniu nevoľníctva.

Po zrušení nevoľníctva v rokoch 1781 - 1785 dochádza aj v našej obci k podstatnému uvoľňovaniu povinností robotovať na panskej pôde. Stále viac sa rozvíjajú nájomné vzťahy k obrábaniu pôdy. Uvoľnenie možností, slobodného pohybu občanov do miest, do vznikajúcich manufaktúr, prinieslo rozvoj slobodných remesiel v obci. Aj bývalá feudálna šľachta začína podnikať nielen na statkoch. Rozvíja aj u nás nielen ťažbu medi, ale aj rozsiahlu ťažbu a spracovávanie dreva.

V rokoch 1831 - 1873 bola obec kruto postihnutá zákernou nemocou - cholerou. V roku 1536 povoľuje Fiľakovský kráľovský taverník Štefan Raskay obnoviť staré, dávno zavalené a opustené bane v Uhorskom. Banské práce začali až v roku 1770 pod vedením Jána Urbanyho. V rokoch 1871 - 1873 boli pokusy o ťažbu medi neúspešné. V rokoch 1914 - 1920 bola vybudovaná aj úzkokoľajná dráha zo Zeleného cez lúky, Uhorské až do Krnej.

Jazyková a Národnostná Politika

V Uhorsku sa ako úradná reč používala latinčina až do roku 1786, kedy Jozef II. dekrétom vyhlásil za úradný jazyk rakúskej monarchie nemčinu. Vo všeobecnosti to spôsobilo nevôľu a odštartovalo v Uhorsku nárast maďarského nacionalizmu. Ešte v polovici 18. storočia, bol slovenský jazyk jazykom nielen Uhorska, ale celého Rakúsko-Uhorska. Gróf Sečéni pred rokom 1848 vyhlásil: “Maďari ešte neexistujú, tí ešte len vzniknú”.

Lajos Kossuth bol vášnivý bojovník za práva Maďarov, avšak kategoricky upieral tie isté práva národom Uhorska a nepripustil ani najmenšie zblíženie stanovísk s požiadavkami nemaďarských politikov. Na tých si spomenul až po príchode ruských kozákov, ktorých povolal cisár, v narýchlo pripravenom národnostnom zákone (júl 1849).

Michal Žilinský, pôvodom dolnozemský Slovák od mala žijúci v multietnickom regióne, hľadal svoje miesto v uhorskej spoločnosti, ktorá predstavovala mnohonárodnostné spoločenstvo. V Uhorsku - podľa slov L. Szarku - okrem maďarského národa žil ešte jeden, a to slovenský národ, plus štyri väčšie národné menšiny (Rumuni, Nemci, Rusíni a Srbi).

tags: #uhorske #a #rakuske #vlastníctvo #história