
Ochorenia kostí a kĺbov predstavujú významný zdravotný problém, ktorý často vedie k invalidite. V súvislosti s kĺbmi sa hovorí o civilizačných ochoreniach, ktoré postihujú čoraz mladšiu populáciu. Ak sa konzervatívna liečba ukáže ako neúčinná, riešením môže byť implantácia umelého kĺbu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku umelých kĺbov, od nároku na kúpeľnú liečbu až po indikácie a pooperačnú starostlivosť.
Počas života prejdeme približne 160-tisíc kilometrov, čo predstavuje značnú záťaž pre naše kĺby. Táto záťaž, spolu s ďalšími faktormi, vedie k ich opotrebovaniu, degenerácii a bolestiam. Problémy s kĺbmi už netrápia len starších ľudí, ale bežne sa s nimi stretávajú už tridsiatnici. Medzi najčastejšie príznaky patria:
Tieto príznaky sú typické pre reumatické ochorenia, pričom na prvom mieste stojí reumatoidná artritída (reuma). Ďalšou skupinou sú degeneratívne choroby, pri ktorých je opotrebovaním postihnutá kĺbová chrupavka. Medzi najčastejšie príčiny bolesti kĺbov patria úrazy, zápalové ochorenia a dlhodobé ochorenia. Kĺby najčastejšie trápia zápaly rôzneho pôvodu, ako reuma, artróza alebo dna. Ochorenia kĺbov môžu byť vrodené alebo získané. Často sa vyskytujú degeneratívne ochorenia veľkých kĺbov, ako artróza bedrového a kolenného kĺbu. U mladších pacientov sa najčastejšie liečia poškodenia menisku a kĺbových väzov.
Aby sa nám problémy s kĺbmi vyhli čo najdlhšie, šport by mal byť súčasťou nášho každodenného života. Fyzická aktivita by mala byť úmerná veku, zdravotnému stavu a pohlaviu. Dôležité je nielen hýbať sa, ale aj vedieť, ako to robiť správne. Na menej náročnú fyzickú aktivitu trvajúcu aspoň pol hodiny by sme si mali nájsť čas minimálne päťkrát do týždňa. Optimálny typ športu je taký, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu. Najvhodnejší je nordic walking, bicyklovanie a najmä chôdza. Denne by sme mali prejsť aspoň desaťtisíc krokov. Preťažovanie kĺbov, šliach a svalov sa môže prejaviť zápalom.
S následnou bolesťou sa počas života stretol takmer každý. Zvyčajne sa bolesti najprv snažíme zbaviť samoliečbou. V lekárňach sú vo voľnom predaji rôzne masti, gély a náplasti. Ak je príčina priamo v boľavom mieste, väčšinou tieto prípravky pomôžu. Ak však zlepšenie nenastane do troch dní, respektíve do týždňa, treba vyhľadať lekára. Lokálnou bolesťou svalov sa môžu prejaviť aj nádorové ochorenia, a to najmä u detí. V športovej traumatológii predstavujú zápaly šliach až pätinu prípadov. Medzi najčastejšie patrí tzv. tenisový lakeť, ktorý sa prejavuje bolesťou na vonkajšej strane lakťa alebo bolesti vystreľujú do predlaktia a do ruky. Zápalové bolesti svalov a kĺbov sa liečia tabletami, injekciami, infúziami a v prípade lokálnych bolestí sa často používa liečba cez kožu. Klasické masti, gély a spreje umožňujú účinné pôsobenie v mieste aplikácie, ale nezaručujú dlhodobý efekt. Náplasti pôsobia dlhodobejšie a liečivá látka sa uvoľňuje postupne. Ak bolesti kĺbov pretrvávajú a máte pocit, že vo vašom tele niečo nefunguje tak, ako by malo, je dobré zájsť za lekárom a poradiť sa. Zanedbávanie problémov sa nevypláca. A najmä nie pri ochoreniach, keď je v tele zápal, ktorý má sekundárne následky v oblasti kĺbov. Ďalším problémom je chrupavka. Tá sa derie najmä po úrazoch, pri nesprávnej starostlivosti môže dôjsť až k jej úplnému zničeniu a následne k artróze.
Prečítajte si tiež: Pooperačná rehabilitácia kolena
Lekár stanoví diagnózu a naordinuje liečbu. Niekedy sa stav pacienta môže zhoršiť natoľko, že do úvahy prichádza len výmena kĺbu. Implantácia kĺbových náhrad predstavuje výrazný počet operačných výkonov. Reálne sú však stále dlhé čakacie lehoty na operáciu, na ktoré sa sťažuje mnoho čakateľov na umelý kĺb. Dĺžku čakacej lehoty ovplyvňujú aj kapacitné možnosti zariadenia a personálne zabezpečenie. Pacient si však môže pre operáciu vybrať aj súkromné centrum. Tam ho zoperujú do dvoch týždňov, musí sa však pripraviť na to, že suma, ktorá sa v tomto prípade dopláca, je približne 3-tisíc eur. Výmena bedrového či kolenného kĺbu je finančne náročný výkon. Cena závisí aj od toho, či ide o kompletnú alebo čiastočnú náhradu.
Po tom, čo vám lekár oznámi diagnózu „artróza“, necíťte sa bezmocní. Zistite, aké sú príčiny artrózy a aké sú možnosti liečby. Artróza je degeneratívne ochorenie spôsobené poškodením kĺbovej chrupavky. Časom sa chrupavka opotrebuje, stratí svoju pôvodnú pružnosť a kĺb sa nemôže pohybovať tak hladko ako u zdravého človeka. Výsledkom je bolesť, opuch a iné nepríjemné pocity. Artróza prináša bolesť a rôzne obmedzenia v živote. Artróza má niekoľko štádií v závislosti od jej závažnosti. Hoci termín artróza znie podobne ako artritída, nejde o rovnakú diagnózu. Artritída je zápalové ochorenie a do tejto skupiny patrí napríklad reumatoidná artritída alebo ankylozujúca spondylartritída (Bechterevova choroba).
Pri stanovení diagnózy artrózy lekár vychádza z opisu príznakov a fyzikálneho vyšetrenia postihnutého kĺbu. Pri diagnostike sa používajú aj zobrazovacie metódy (röntgen, magnetická rezonancia, počítačová tomografia) a laboratórne testy krvi a moču. Artróza môže byť dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. Artróza nie je vždy ochorením starších ľudí, trpia ňou aj tridsiatnici. Týka sa to najmä artrózy kolena. Medzi prejavy artrózy patrí obmedzená pohyblivosť a deformácia kĺbov, čo zvyšuje riziko pádov a zranení. Liečba artrózy má niekoľko základných pilierov - farmakoterapiu (lieky), fyzioterapiu (rehabilitáciu), cvičenie a chirurgický zákrok. Artrózu nemožno úplne vyliečiť, cieľom liečby je zmierniť bolesť a podporiť čo najlepšiu pohyblivosť kĺbov. V najzávažnejších prípadoch pokročilej artrózy sa používa chirurgický zákrok. Liečbu artrózy môže určiť len váš lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Význam fyzioterapie spočíva najmä v podpore pohyblivosti postihnutého kĺbu, posilnení okolitých svalov a zlepšení pohyblivosti pacienta. Aeróbne aktivity, ako je chôdza, plávanie alebo bicyklovanie, môžu pomôcť zlepšiť vašu celkovú kondíciu. Pri artróze nie je potrebné sedieť doma a čakať, kým sa choroba rozvinie. Naučte sa správne techniky pre každodenné činnosti a cvičenia. Pre ľudí s nadváhou je dôležité znížiť hmotnosť. Významnú úlohu zohráva aj aktívny životný štýl bez cigariet a zdravá strava. To by malo zahŕňať dostatok zeleniny, rýb a mliečnych výrobkov. Na posúdenie závažnosti ochorenia sa používa označenie artróza 1. až 4. stupňa. Artróza 4. stupňa je najzávažnejším štádiom, ktoré je sprevádzané silnou bolesťou. Po všeobecnom vyšetrení vám lekár odporučí liečbu príčiny vašej artrózy. Symptomatická liečba sa zameriava na prejavy alebo príznaky (symptómy) ochorenia.
Po výmene kolenného či bedrového kĺbu má pacient nárok na kúpeľnú liečbu plne hradenú jeho poisťovňou do roka od operačného zákroku (kategória „A“). Následne raz za 2 roky má nárok na kúpeľnú liečbu s čiastočnou úhradou (kategória „B“). Ideálne je absolvovať kúpeľnú liečbu aj v rámci prevencie. Kúpele Dudince poskytujú široké spektrum liečebných, ale aj preventívnych pobytov, ktoré môžu byť vhodným doplnkom po ukončení liečby cez zdravotnú poisťovňu.
Vedúca fyzioterapeutka kúpeľov Mgr. Martina Kassalová odporúča najvhodnejšie kúpeľné procedúry po operácii bedrového alebo kolenného kĺbu:
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zubnú protézu
Niektoré zdravotné poisťovne ponúkajú svojim poistencom nadštandardné služby pri výmene bedrového alebo kolenného kĺbu. Medzi tieto služby patrí napríklad konzultácia s odborníkom na výmenu kĺbov a nadštandardná včasná rehabilitačná starostlivosť. Po prepustení z nemocnice je kľúčové pravidelne chodiť na ambulantnú rehabilitáciu. Vybrané zariadenia poskytujú prednostné ambulantné hodiny na rehabilitáciu. Niektoré nemocnice ponúkajú zľavy na pobyt na nadštandardnom lôžku alebo zabezpečenie bezplatnej dopravy pacienta pri prevoze na operáciu alebo pri prepustení domov.
Totálne endoprotézy kĺbov sa robia vo svete vyše 50 rokov, na Slovensku už viac ako štyri desaťročia. Ide o špeciálny implantát, ktorým sa nahrádzajú kĺbové povrchy, neodvratne poškodené opotrebením vekom, úrazom, zápalom, nádorom alebo inými ochoreniami. Najčastejšie sa aplikuje namiesto bedrových a kolenných kĺbov, ale používa sa aj ako náhrada kĺbov členka, ramena, lakťa, zápästia a prstov. K operácii sa pristupuje, keď už konzervatívne a nechirurgické metódy liečby nezaberajú a nevedú k potlačeniu intenzívnej bolesti a zlepšeniu pohyblivosti či stability daného kĺbu.
Zdravotný stav slovenskej populácie v oblasti kĺbových ochorení je porovnateľný s inými krajinami Európskej únie. Ochorenia sa týkajú hlavne ľudí vo vyššom veku, ktorých opotrebovanie kĺbov limituje v pohybe a trpia chronickými bolesťami. Podľa štatistík je priemerný vek operovaných okolo 65 rokov, takže väčšinou ide o pacientov v dôchodkovom veku. Totálne endoprotézy nie sú obmedzené žiadnou hornou vekovou hranicou. Dôležitý je biologický vek pacienta.
Pri tomto zákroku sa robia jednak štandardné predoperačné vyšetrenia, ktoré sa vyžadujú pred každým operačným výkonom v anestézii, ale aj špeciálne. V prvom prípade ide o základné rozbory krvi, moču, elektrokardiografiu a podobne, ktoré sú ukončené interným predoperačným a predanestetickým vyšetrením. Renomované zdravotnícke zariadenia však odporúčajú, aby sa pri plánovaných operáciách v rámci predoperačnej prípravy vykonávali aj ďalšie vyšetrenia za účelom eliminácie potenciálnych komplikácií. Týkajú sa hlavne zmapovania imunitného systému a infekčných rizík. Je dôležité, aby sa v močových, pohlavných orgánoch, dýchacom ústrojenstve a zuboch pacienta nenachádzali zápalové ložiská, ktoré by mohli skomplikovať pooperačný priebeh. Preto sa robia aj ďalšie, špecifické vyšetrenia a odbery biologických vzoriek.
Totálne endoprotézy sa vykonávajú na superaseptických operačných sálach. Pacient je privezený zhruba hodinu pred zákrokom. Zavedú sa mu kanyly a monitorovacie zariadenia a uvedie sa do anestézie. V závislosti od výsledkov predoperačných vyšetrení sa používa buď celková, spinálna alebo epidurálna anestézia. Dĺžka samotného operačného výkonu je ovplyvnená tým, či ide o bežný alebo revízny zákrok. V priemere samotná implantácia umelého bedrového kĺbu trvá asi 60 minút, v prípade kolena 90 minút. Celkovo vrátane zobúdzania strávi pacient na operačnej sále dve až tri hodiny. S rehabilitáciou sa začína hneď na druhý deň po operačnom zákroku. Pacientov spravidla najprv posádzajú na posteli, no tých, ktorí sú v lepšej kondícii, "nútime", aby sa postavili na nohy a začali s nácvikom chôdze na barlách, hoci ich to ešte bolí. Všetci pacienti prvé dva až tri dni po zákroku dostávajú lieky proti bolesti pravidelne. Po dvoch až troch dňoch nepretržitej analgetickej liečby ťažkosti väčšinou ustúpia do takej miery, že pacienti už nepotrebujú pravidelnú analgetickú liečbu. Ďalšie analgetiká im ordinujeme iba na požiadanie, napríklad ak pre bolesť nevedia zaspať alebo rehabilitovať.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Pacient sa prijíma na hospitalizáciu deň pred operáciou. Po zákroku zostáva päť až šesť dní na ortopedickom oddelení. Za tento čas sa za asistencie fyzioterapeutov naučí samostatne fungovať s barlami, čiže vstávať z postele, posadiť sa, použiť toaletu a podobne. Následne ho prekladáme na rehabilitačné oddelenie, kde strávi zvyčajne ešte jeden týždeň. Naučia ho tam cviky na rozhýbanie operovaného kĺbu. Moderné implantáty sú z kovových zliatin, väčšinou titánových. Ako kĺbové povrchy sa dnes najčastejšie uplatňujú špeciálne polyetylénové alebo keramické materiály. Z hľadiska materiálov ani nie, rozdiely sú však v spôsobe fixácie implantátov na kosť. U vyšších vekových kategórií preferujeme cementované endoprotézy, pri ktorých sa komponenty umelej kĺbovej náhrady lepia na kosť. V prípade mladších pacientov sa častejšie používajú necementované endoprotézy, ktoré sa na kosť nefixujú, ale vkladajú sa do kostného lôžka, pričom kosť v rámci rekonvalescenčného procesu postupne prerastie do implantátu.
V rámci Európskej únie sa pri operáciách tohto typu vyskytujú komplikácie približne v piatich percentách prípadov. Mnohé ani nesúvisia so samotným ortopedickým zákrokom, ale vznikajú v dôsledku anestézie, resp. imobilizácie pacienta, ako je povedzme žilová trombóza alebo embólia. Existujú štandardizované schémy, ako im predchádzať. Pacienti dostávajú injekcie na riedenie krvi, používajú kompresné pančuchy a podobne. Celosvetovo reoperácie tvoria zhruba dve až tri percentá zo všetkých endoprotetických zákrokov. Spravidla k nim dochádza až s odstupom dlhého času v dôsledku zlyhania, zlomenia alebo uvoľnenia umelej kĺbovej náhrady. Kvalita života sa pacientom po úspešnej endoprotetickej operácii zmení k lepšiemu doslova dramaticky.