
Práca je neoddeliteľnou súčasťou života každého ekonomického subjektu, bez ohľadu na to, či ide o prácu fyzickú alebo duševnú. Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Tento článok sa zameriava na podmienky zamestnávania výsluhových dôchodcov na základe pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s prihliadnutím na zmeny platné od 1.1.2024, vyplývajúce zo zákona č. 530/2023 Z. z.
Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť založený na základe pracovnej zmluvy podľa § 42 Zákonníka práce. Medzi povinné náležitosti pracovnej zmluvy patrí druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Okrem povinných náležitostí môže byť v pracovnej zmluve uvedený výplatný termín, benefity pre zamestnanca, výmera dovolenky alebo dĺžka výpovednej doby. Pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí byť písomná a vyhotovená vo dvoch exemplároch, pričom jedno vyhotovenie je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi. Slovenská legislatíva rozlišuje pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, delené pracovné miesto a domácku prácu a teleprácu. Okrem odvodov do Sociálnej poisťovne je potrebné odvádzať aj preddavky na zdravotné poistenie.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje deviata časť zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Konkrétne poznáme 3 typy dohôd, ktorými v zmysle § 223 ods. Tieto dohody má zamestnávateľ uzatvárať výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. Keďže by malo zamestnávanie na dohody byť zamerané na výnimočné prípady (napríklad menší rozsah pracovného času a úloh), nemalo by dohodami dochádzať k nahrádzaniu klasického pracovného pomeru. Dohody o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to najviac na 12 mesiacov. Po skončení predchádzajúcej dohody je možné uzatvoriť s tou istou fyzickou osobou novú dohodu, a však najdlhšie na 12 mesiacov.
Prvým typom je dohoda o vykonaní práce, ktorú upravuje Zákonník práce v ustanovení § 226. Táto dohoda sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, ktorej rozsah však nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku, pričom do rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec pre rovnakého zamestnávateľa vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce. Ak zamestnanec nevykoná pracovnú úlohu v dohodnutej dobe, zamestnávateľ môže od tejto dohody odstúpiť. Odmena za prácu je splatná až po dokončení a odovzdaní práce.
Dohoda o pracovnej činnosti je upravená v § 228a Zákonníka práce a sa využíva pri príležitostnej činnosti, ktorá je vymedzená druhom práce. Na základe tejto dohody je možné vykonávať prácu najviac 10 hodín týždenne. Toto obmedzenie sa vzťahuje osobitne za každý týždeň (nie v priemere). V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, odmena za vykonanú prácu, rozsah pracovného času a doba, na ktorú je dohoda uzatvorená. Odmena za prácu je splatná najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci v ktorom bola práca vykonaná. Dohodu možno skončiť dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov
Dohoda o brigádnickej práci študenta je upravená v § 227 a § 228 Zákonníka práce. Na základe tejto dohody môže študent vykonávať prácu v priemere najviac 20 hodín týždenne (80 hodín mesačne). Pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta sa vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. Študent si môže uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia podpísaním vyhlásenia v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení. Ak študent má podpísané vyhlásenie a príjem nepresiahne 200 €, z dosiahnutého príjmu zamestnávateľ platí úrazové a garančné poistenie.
Poberateľ výsluhového dôchodku má niekoľko možností, ako sa zamestnať, pričom každá z nich má svoje špecifiká z hľadiska odvodov a uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky (OOP).
Poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, môže pracovať na dohodu o vykonaní práce (DoVP), dohodu o pracovnej činnosti (DoPČ) alebo na základe zmluvy o študentskej činnosti (ZoČŠO) a uplatňovať si odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Táto položka je vo výške príjmu, maximálne však do určitej hranice.
Poberateľ výsluhového invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, si môže uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške príjmu, maximálne však do určitej výšky.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP) predstavuje možnosť zníženia vymeriavacieho základu pre určité skupiny zamestnancov pracujúcich na dohody. Cieľom je znížiť ich odvodové zaťaženie a tým podporiť ich zamestnávanie.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku
Výška OOP je vo všeobecnosti vo výške príjmu, maximálne však do určenej hranice. Pri sezónnej práci sa vymeriavací základ na starobné poistenie (S) a na poistenie v nezamestnanosti (PvN) znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, ktorá je vo výške príjmu, maximálne však do určenej výšky.
Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce platí zamestnávateľ len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vzťahuje sa to aj na takých zamestnancov, za ktorých sa neplatí povinné poistenie v nezamestnanosti.
Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.
Osoba, ktorá má príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkaznej zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.
Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov.
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnávateľa je 1 %, ak zamestnávateľ neplatí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).
Pravidelný príjem je príjem, na ktorého výplatu má právo zamestnanec v pracovnom pomere každý kalendárny mesiac (dohoda je uzavretá na viac ako jeden kalendárny mesiac a odmena je vyplácaná každý mesiac). Nepravidelný príjem je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec poberá odmenu, ale nemá právo na výplatu za každý kalendárny mesiac (dohoda je uzavretá na menej ako jeden kalendárny mesiac alebo dohodnutá odmena nie je vyplácaná každý mesiac).
Dôchodcovia si môžu uplatniť výnimku na jednu dohodu, z ktorej nebudú platiť dôchodkové poistenie, pokiaľ príjem za mesiac nepresiahne určitú sumu. Dôchodkové poistenie je povinné len z tej časti odmeny, ktorá túto sumu presahuje. Zo sumy nad túto hranicu dôchodca platí starobné poistenie.
Príklad 1: Vysokoškolský študent denného štúdia pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študenta a má u zamestnávateľa podpísanú odvodovú výnimku na dôchodkové poistenie. Príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac je 100 €.
Príklad 2: Vysokoškolský študent denného štúdia pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študenta a má u zamestnávateľa podpísanú odvodovú výnimku na dôchodkové poistenie. Príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac je 250 €.
Príklad 3: Vysokoškolský študent denného štúdia pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študenta a nemá u zamestnávateľa podpísanú odvodovú výnimku na dôchodkové poistenie. Príjemz tejto dohody za kalendárny mesiac je 250 €.