Určenie Nehnuteľnosti do BSM: Rozsudok Najvyššieho Súdu a Naliehavý Právny Záujem

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou určenia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a s tým súvisiacim naliehavým právnym záujmom. Vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu SR a poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť práva. Naliehavý právny záujem je nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby, a preto je dôležité pochopiť jeho podstatu a aplikáciu v praxi.

Čo je to naliehavý právny záujem?

Naliehavý právny záujem je kľúčový pojem v kontexte určovacích žalôb, a to najmä v prípadoch, keď sa rozhoduje o vlastníctve nehnuteľností v rámci BSM. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (C.s.p.) je určovacia žaloba nástrojom na domáhanie sa určenia, či právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo neexistuje (negatívna určovacia žaloba).

Podstata a funkcia určovacej žaloby

Špecifikom tejto žaloby je, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení, teda aj osoba, ktorej v žalobe tvrdené právo nepatrí. Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutnou podmienkou úspešnosti každej určovacej žaloby.

Príklad naliehavého právneho záujmu

Asi najčastejším prípadom je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp.

Stanovisko Ústavného súdu SR

Ústavný súd SR sa v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 369/2017-17, vyjadril, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok

Ohrozenie práva alebo právna neistota

Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.

Alternatívne prostriedky ochrany práva

Právny záujem však nie je naliehavý, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva. V takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou by sa jeden z manželov domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v tomto prípade spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už je, pričom zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby.

Zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností

Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Ide napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca má v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto zápisu nie je oprávnený pozemok predať.

Spor o určenie, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva

V prípade sporu o určenie toho, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva sa tiež skúma naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “C.m.p.“) platí, že „ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd v dedičskom konaní len zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa na ne neprihliada.“ Súčasne v zmysle ust. § 212 ods. 1 C.m.p. platí, že nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Takouto žalobou je práve určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p..

Žaloba na plnenie

Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. b) C.s.p.. V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

Vyporiadanie BSM

Obdobné otázky môžu vyvstávať aj v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), kedy nie je namieste žalovať na určenie toho, že určitá vec patrí alebo nepatrí do masy BSM, keď je možné žalovať na splnenie povinnosti a to priamo podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Priamo v konaní o vyporiadanie BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Preto by súd určovaciu žalobu v takomto prípade zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie, t. j. konanie o vyporiadanie BSM.

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

K týmto záverom dospel Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 27.06.2013, sp. Zn. 4 Co/91/2012, v ktorom sa vyslovil, že „ak už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak určenie, či nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM.“

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 3Cdo/460/2013, podľa ktorého „sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený).“

Praktické aspekty určenia nehnuteľnosti do BSM

Konanie o neplatnosť záložnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva

V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva trvá dlhé roky. V takýchto prípadoch môže sudca vyzvať účastníka, aby sa vyjadril, či má naliehavý právny záujem. Je dôležité si uvedomiť, že naliehavý právny záujem musí byť skutočný a aktuálny, a nie len teoretický. Musí ísť o situáciu, kde bez určenia vlastníctva hrozí reálna ujma alebo právna neistota.

Odôvodnenie naliehavého právneho záujmu

Naliehavý právny záujem by mal byť odôvodnený tým, že bez určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva je účastník v právnej neistote, napríklad nemôže nakladať s nehnuteľnosťou, hrozí mu exekúcia, alebo iné zásahy do jeho práv.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (č.k.)

Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisov.

Rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní BSM

Znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.

Negatívny medzitýmny rozsudok v konaní o vyporiadanie BSM

Medzitýmnym rozsudkom musí tak byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Týmto rozhodnutím nemožno riešiť predbežné otázky. Výrok o predbežnej otázke, hoci aj vo veci rozhodujúcej, neprichádza do úvahy. Žiadna právna ani skutková otázka nemôže byť posudzovaná jednotlivo (samostatne) a odvolací súd sa k nej v takejto súvislosti nemôže vyjadrovať. Posúdenie predbežnej otázky nemôže byť vyjadrené formou výroku, ale sa môže prejaviť len v spôsobe rozhodnutia vo veci samej a môže byť uvedené len v odôvodnení rozsudku, pretože ako už bolo vyššie uvedené, základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, a preto musia byť vyriešené všetky otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku by musel byť vyslovený tak, že nárok je opodstatnený (daný). O tom, či trhová cena rodinného domu patrí (nepatrí) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda či je alebo nie je predmetom jeho vyporiadania, nie je možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože tu nejde o pomer základu uplatňovaného nároku a jeho výšky v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p.

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela, a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok, príp. dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa. Obdobne je to i v situácii, ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola medzi nimi za života poručiteľa uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Absolútna neplatnosť zmluvy podpísanej len jedným z manželov

Ak sú účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej majú v budúcnosti nadobudnúť nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom (t.j. Ak by išlo o zmluvu o budúcej zmluve, ktorú mali uzavrieť obaja manželia a na ktorej bol podpis jedného z manželov nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol k takému úkonu druhým manželom splnomocnený (oprávnený na základe splnomocnenia manžela), treba takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný.

Interpretácia § 18 Zákona o rodine

Z ustanovenia § 18 ZR nemožno vyvodiť zákaz odplaty za prácu medzi manželmi ani nemožnosť uzavrieť zmluvu o dielo.

Určenie výlučného vlastníctva k veci nadobudnutej zo spoločných prostriedkov

Ani jeden z manželov (prípadne aj bývalých manželov) nemá právo úspešne sa domáhať určenia výlučného vlastníctva k veci, ktorá bola nadobudnutá z finančných prostriedkov nadobudnutých za trvania manželstva.

Zaplatenie kúpnej ceny z výlučných prostriedkov jedného manžela

Ak kúpna cena zaobstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia a obidvaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Doplnkové dôchodkové poistenie a BSM

Vklad na zamestnaneckej zmluve o doplnkovom dôchodkovom poistení ako príspevok poistenca patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože je tvorený z vyplateného príjmu jedného z manželov.

Stavba domu a vznik BSM

Ak s vytváraním vecí, napr. rodinného domu začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva, je potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva alebo, či spoločnou prácou stavby za trvania manželstva tvorili (porovnaj R26/1989 Zb. Nadobudnutím veci v zmysle § 143 OZ je tiež jej vytvorenie. Keď neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.

Podnik ako predmet BSM

Nie je žiadny dôvod pre to, aby podnik nemohol byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. majetkového spoločenstva manželov upraveného Občianskym zákonníkom. To však len za predpokladu, že išlo o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však podnikateľom bol len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva

Získanie veci za trvania BSM z peňazí jedného manžela

Vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 4. 2000, sp. zn. O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28. 11. 1969, sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa vec už stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z výlučného majetku.

Dôležité právne vety Najvyššieho súdu SR

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prináša dôležité právne vety, ktoré majú významný vplyv na interpretáciu a aplikáciu práva v oblasti určenia nehnuteľností do BSM. Niektoré z týchto právnych viet sú uvedené nižšie:

• Analógia premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení: Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.

• Funkčná príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch: Pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej inštancie, ktorý expressis verbis nie je vymenovaný v § 22 písm. f) a h) CSP, prihliadajúc na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv. súdnej reformy bola špecializácia súdov, v CSP explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov.

• Premlčacia doba v spotrebiteľských vzťahoch: Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 OZ v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako poruši.

• Náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch: V zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uved.

• Záložné právo: Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ). Z toho možno vyvodiť, že základnými definičnými znakmi záložného práva sú (i) existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, (ii) existencia spôsobilého predmetu záložného práva, (iii) vecno-právny charakter záložného práva a (iv) akcesorický a subsidiárny vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke.

Vyporiadanie BSM dohodou

Vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je najvhodnejšie vzájomnou dohodou. V takomto prípade je spôsob vyporiadania majetku a prípadne finančné vyrovnanie na vôli účastníkov dohody (manželov). Pokiaľ však nedôjde k dohode a jeden z manželov podá návrh na súd, rozhodne súd o vyporiadaní BSM predovšetkým na základe zásad, ktoré sú ustanovené v § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

tags: #určenie #nehnuteľnosti #do #BSM #rozsudok #Najvyššieho