Odborná Starostlivosť Konateľa: Kľúčová Povinnosť pre Úspešné Riadnie Spoločnosti

Konatelia spoločností zohrávajú zásadnú úlohu v riadení a smerovaní firiem. Súčasťou ich zodpovednosti je rozsiahly súbor povinností, ktoré im ukladá zákon. Orientácia v týchto povinnostiach je pre konateľov kľúčová, aby predišli potenciálnym právnym problémom a zabezpečili prosperitu spoločnosti. Jednou z najdôležitejších povinností je vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou.

Odborná Starostlivosť: Základná Povinnosť Konateľa

Povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou priamo vyplýva z ustanovenia § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie jasne stanovuje, že konatelia musia vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Definícia Odbornej Starostlivosti

Zákon samotný pojem "odborná starostlivosť" bližšie nedefinuje. Avšak, judikatúra a odborná literatúra sa zhodujú na tom, že odborná starostlivosť predstavuje spôsob konania konateľa na informovanom základe. To znamená, že konateľ by mal dôkladne zvážiť všetky možnosti postupu a potenciálne následky, ktoré môžu byť s jeho rozhodnutiami spojené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa touto problematikou zaoberal v uznesení zo dňa 30.06.2010, sp. zn.: 4 Cdo 177/2009, kde konštatoval, že pojem odbornej starostlivosti zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania.

Konkrétny obsah a rozsah odbornej starostlivosti bude vždy závisieť od okolností prípadu, veľkosti firmy či skúsenosti a postavenie konateľa. To, čo je odborná starostlivosť pri konateľovi malej rodinnej firmy, sa nemusí rovnať očakávaniam pri manažérovi veľkého holdingu.

Prečítajte si tiež: Viac o odbornej starostlivosti

Príklady Konania v Rozpore s Odbornou Starostlivosťou

Vo všeobecnosti ak však konateľ ignoruje finančné problémy, vedome spôsobí škodu či ak nevedie riadne účtovníctvo, môže byť osobne zodpovedný za škodu, ktorú tým firme alebo tretím osobám spôsobil.

Zodpovednosť Konateľa za Škodu

V kontexte zodpovednosti konateľa je dôležité rozlišovať dva typy zodpovednosti:

1. Zodpovednosť právnickej osoby voči iným subjektom za protiprávne konanie jej štatutárneho orgánu.
2. Zodpovednosť štatutárneho orgánu za svoje vlastné konanie voči obchodnej spoločnosti.

V prípade zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu, ktorú spôsobil štatutárny orgán obchodnej spoločnosti pri výkone svojej funkcie, hovoríme o internej zodpovednosti.

Predpoklady Vzniku Zodpovednosti Konateľa za Škodu

Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je porušenie povinnosti konateľa. Zákon nevymedzuje taxatívne, o aké povinnosti konateľa ide. Ustanovenie § 135a ods. 2 OBZ len príkladmo uvádza povinnosti, pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti za škodu. Vzhľadom na znenie § 135a ods. Navyše, táto zodpovednosť za škodu je koncipovaná na základe objektívnej zodpovednosti konateľa. To znamená, že pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie. Ide teda o zodpovednosť konateľa za výsledok činnosti, nie za činnosť samotnú.

Liberácia Konateľa spod Zodpovednosti

Na druhej strane, zákon umožňuje konateľovi zbaviť sa jeho zodpovednosti za škodu preukázaním tzv. Konateľ bude musieť pre zbavenie sa tejto zodpovednosti preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. To znamená, že konateľ musí pri podnikateľskom rozhodnutí konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, inak zodpovedá za škodu, ktorá obchodnej spoločnosti z takéhoto rozhodnutia vzišla, a to bez možnosti liberácie. Ustanovenie § 135a OBZ totižto upravuje liberačné dôvody pri vzniku internej zodpovednosti konateľa za škodu osobitne od všeobecných liberačných dôvodov zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 374 OBZ.

Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti

Odborná Starostlivosť v Kontexte Mandátnej Zmluvy

Pojem odbornej starostlivosti vychádza z právnej úpravy mandátnej zmluvy, podľa ktorej je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s odbornou starostlivosťou. Z povahy veci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa. Naopak, konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne, ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V takomto prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Odborná starostlivosť je kritérium objektívnej povahy, bez ohľadu na osobnostné predpoklady či zručnosti konateľa. Kritérium odbornej starostlivosti totiž vyjadruje určitú abstraktnú mieru pre očakávané konanie povinnej osoby. Tento štandard konania sa nemení v závislosti od vlastností osoby, ktorá zastáva funkciu konateľa. Osobitné kvalifikačné predpoklady, dosiahnutý stupeň vzdelania, zručnosti či skúsenosti konateľa, by v prípade dokazovania v súdnom spore, či konateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo nie, boli irelevantné.

Konanie v Zájme Spoločnosti a Dobrá Viera

Konanie v záujme spoločnosti je vyjadrením prvku lojality konateľa voči spoločnosti. Zákonná úprava zmierňuje striktnosť zodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že postačuje aspoň konateľova dobrá viera, že koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je definovaná ako „nezavinená nevedomosť o právnych nedostatkoch určitého právneho stavu“[10] a ide v zásade o objektivizovaný stav nevedomosti konajúcej osoby. Zo zákonného znenia § 135a ods. Hoci je dobrá viera psychickou kategóriou, aj napriek tomu je nutné dobrú vieru konateľa hodnotiť vždy objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska či osobného presvedčenia konateľa. Dobrú vieru je nutné rozlišovať od zavinenia, ktoré je subjektívnou kategóriou, a ktoré vyjadruje subjektívny vzťah konajúceho subjektu k výsledku jeho správania. V zásade je možné konštatovať, že v dobrej viere nekonal konateľ, ktorý rozpoznal, s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti mal vedieť rozpoznať alebo mohol vedieť rozpoznať, že dochádza k porušeniu záujmov spoločnosti. Dobrá viera zaniká vtedy, keď sa konateľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že koná v záujme obchodnej spoločnosti.

Ďalšie Dôležité Povinnosti Konateľa

Okrem odbornej starostlivosti majú konatelia aj ďalšie dôležité povinnosti, ktorých porušenie môže mať vážne následky:

• Zanedbanie povinnosti podať návrh na konkurz (§ 11 ods. 2 ZKR): Ak je firma platobne neschopná alebo predlžená, konateľ má podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonnú povinnosť najneskôr do 30 dní podať návrh na konkurz. Ak to neurobí, a veritelia tým utrpia škodu, môže za ňu ručiť konateľ osobne, a to buď v celom rozsahu za vzniknutú škodu, alebo za časť pohľadávky veriteľa neuspokojenej v konkurze ukončenom pre nedostatok majetku dlžníka.
• Zodpovednosť za nezaplatené dane (§ 157a Daňového poriadku): Finančná správa môže v prípade daňovej kontroly obchodnej spoločnosti ukončenej zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ako aj osobitne ak navyše má obchodná spoločnosť daňový či iný nedoplatok vo výške aspoň 5.000 EUR, rozhodnúť tzv. diskvalifikácii konateľa, resp. o jeho vylúčení z funkcie konateľa. Rozhodnutie o vylúčení diskvalifikuje fyzickú osobu z vykonávania funkcie člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti po dobu 3 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navyše, za pozornosť stojí aj tá skutočnosť, že na vydanie tohto rozhodnutia nie je vôbec podstatné zavinenie konateľa, či o tom vedel alebo nevedel. Úplne bude postačovať, že budú naplnené predpoklady opísané v predchádzajúcom odseku, teda výsledok daňovej kontroly a nedoplatok.
• Zodpovednosť za nezaplatené odvody a mzdy: Hoci Zákon o sociálnom poistení ako ani Zákonník práce neupravujú osobitnú zodpovednosť za prípadné nevyplatenie mzdy či odstupného, či odvodov, v konečnom dôsledku ak by sa konateľ dopustil takéhoto konania, mohol by za to niesť postih cez náhradu škody voči spoločnosti (porušenie odbornej starostlivosti) keď by obchodnej spoločnosti, ako zamestnávateľovi, vznikli dodatočné náklady voči ukrátenému zamestnancovi.
• Trestnoprávna zodpovednosť konateľa: Konateľ môže niesť za svoje konanie/nekonanie aj osobnú trestnoprávnu zodpovednosť, ak jeho konanie naplní skutkovú podstatu trestného činu a nepôjde o trestný čin spáchaný právnickou osobu. Typicky ide o situácie, keď vedome nevypláca mzdy zamestnancom (Nevyplatenie mzdy a odstupného - § 214 Trestného zákona), neodvádza zákonné odvody a dane (Nezaplatenie dane a poistného - § 278 Trestného zákona), skresľuje alebo manipuluje s účtovníctvom (§ 259 Trestného zákona), vedome poškodzuje veriteľov alebo zvýhodňuje len niektorých (Poškodzovanie veriteľa - § 239 Trestného zákona). V závažných prípadoch môže hroziť aj trest odňatia slobody.

Ako sa Chrániť pred Zodpovednosťou?

Konatelia by mali aktívne prijímať opatrenia na minimalizáciu rizika zodpovednosti:

• Viesť účtovníctvo riadne a priebežne: Aj ako jednoosobová s.r.o.
• Monitorovať finančné zdravie firmy: Ak hrozí insolventnosť, konať rýchlo.
• Neuprednostňovať vlastné záujmy.
• Mať aktuálne informácie o finančnej situácii, likvidite a schopnosti plniť záväzky.
• Zabezpečiť riadne vyhotovenie a podanie účtovných závierok.
• Zvážiť riešenia v prípade smerovania firmy k úpadku - konkurz, reštrukturalizáciu alebo rokovanie s veriteľmi.
• Konzultovať riziká vopred v prípade problémov.

Právo na Omyl v Podnikaní

Ide v zásade o tzv. právo na omyl v podnikaní, ktoré spočíva v podnikateľskom riziku, ako atribúte podnikania, bez ktorého (rizika) nie je možný hospodársky rast. Právo na omyl vyplýva zo samotnej povahy podnikania kapitálových obchodných spoločností, ktoré umožňujú prostredníctvom obmedzeného ručenia spoločníkov, kumuláciu kapitálu za účelom realizácie kapitálovo náročnejších projektov. Nie je však prípustné, aby sa podnikateľské riziko prenášalo z obchodnej spoločnosti ako podnikateľa na jeho štatutárny orgán. Podnikateľské riziko podľa formulácie zákonného ustanovenia § 2 ods. Nesprávne podnikateľské rozhodnutie teda nemusí nevyhnutne znamenať porušenie povinností konateľa a vznik zodpovednosti konateľa za škodu.

Prečítajte si tiež: Definícia odbornej starostlivosti predstavenstva

Dôkazné Bremeno

Dôkazné bremeno v súdnom spore je na konateľovi. Dôkazné bremeno vyvrátenia tejto prezumpcie je na žalobcovi, spravidla spoločníkoch, ktorí sú povinní preukazovať určité okolnosti, ktoré odôvodňujú prelomenie tejto ochrany štatutárnych orgánov pri podnikateľskom rozhodovaní.

tags: #odborna #starostlivost #konatela #povinnosti