
Žaloba o určenie je právny prostriedok, ktorým sa žalobca domáha súdneho rozhodnutia o existencii alebo neexistencii určitého právneho vzťahu alebo práva. Tento typ žaloby má svoje špecifiká a je podmienený splnením určitých zákonných požiadaviek. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o žalobe o určenie, jej podmienkach, náležitostiach a praktickom využití, vrátane vzoru žaloby.
Žaloba o určenie je upravená v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu. Súdna prax definuje naliehavý právny záujem najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým.
Žaloba o určenie má preventívny charakter a má predchádzať sporom, resp. riešiť situácie, v ktorých je právne postavenie žalobcu neisté. Spravidla nie je opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.
V praxi sa rozlišujú dva základné druhy žalôb o určenie:
Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov
Žaloba na určenie vlastníckeho práva je jedným z prostriedkov ochrany vlastníckeho práva. Žalobca sa ňou domáha rozhodnutia, či tu vlastnícke právo je alebo nie je. Podanie žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Príslušným na prejednanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci je okresný súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza [§ 88 ods. 1, písm. h) O.s.p.].
Vlastnícke právo na základe vydržania sa nadobúda priamo zo zákona uplynutím zákonom stanovenej doby, ak sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.
V konkurznom konaní môže byť sporná pravosť prihlásenej pohľadávky. V takom prípade môže veriteľ podať žalobu na určenie pravosti pohľadávky.
Obchodné meno: ……………………………………
Sídlo spoločnosti: …………………………………..
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe
IČO ……………………………………………………..
Zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu …………………….. oddiel …………. vložka č. ……………………
Zastúpený podľa splnomocnenia (ďalej len „žalobca”)
Správca konkurznej podstaty
meno, priezvisko: ………………………………………………..
Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby
Prílohy:
Žalobca si prihlásil do konkurzu vedeného na majetok dlžníka ………………………………….. (obchodné meno, sídlo, IČO) pohľadávku vo výške ……………………. € (slovom: ………………………………….. eur).
Dôkaz: Kópia prihlášky pohľadávky
Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty, poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu.
Dôkaz: Kópia rozhodnutia správcu o popretí pohľadávky
Žalobca je presvedčený, že jeho pohľadávka je právom uplatnená a existuje. Svoju pohľadávku preukazuje týmito dôkazmi:
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení pravosti pohľadávky, pretože bez tohto určenia by nemohol byť uspokojený v konkurznom konaní.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby súd vydal tento
Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške ……………………. € (slovom: ………………………………….. eur), prihlásená do konkurzu vedeného na majetok dlžníka ………………………………….. (obchodné meno, sídlo, IČO), je právom uplatnená.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V ……………………. dňa …………………….
………………………………………………………..
(podpis žalobcu alebo jeho zástupcu)
V dedičskom konaní môže nastať situácia, že niektoré nehnuteľnosti neboli zahrnuté do súpisu majetku poručiteľa. Ak existuje spor o to, či tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva, je možné podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva podľa § 175y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľka, ako dcéra poručiteľa, sa domáhala určenia, že podiel na byte a pozemkoch patrí do dedičstva po jej otcovi. Notárka, poverená súdom ako súdna komisárka, nezahrnula tieto nehnuteľnosti do súpisu dedičstva, poukazujúc na spochybnené vlastnícke právo. Navrhovateľka tvrdila, že nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov a neboli vyporiadané. Predložila právoplatný rozsudok, ktorým súd určil, že jej otec je bezpodielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností.
V tomto prípade súd musel posúdiť, či existuje naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a či sú splnené podmienky pre úspešné uplatnenie žaloby o určenie.
V kontexte určovacej žaloby sa často rieši otázka platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Súd sa môže zaoberať otázkou neplatnosti právneho úkonu v rámci určovacej žaloby, ak je preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení.
Matka darovala nehnuteľnosti svojej neteri darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena. Dcéra (navrhovateľka) tvrdila, že darovacia zmluva je neplatná, pretože matka uzavrela zmluvu v čase, keď už súd deklaratórne určil, že otec je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Dcéra argumentovala, že matka konala v rozpore s dobrými mravmi a účelovo previedla nehnuteľnosti na inú osobu bez vedomia a súhlasu otca.
V tomto prípade súd musel posúdiť, či darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi alebo z dôvodu, že matka nemala právo s nehnuteľnosťami disponovať bez súhlasu otca.