Určovacia žaloba a súdne poplatky: Komplexný prehľad

Určovacia žaloba je dôležitý právny inštitút, ktorý slúži na odstránenie neistoty v právnych vzťahoch. V slovenskom právnom poriadku je upravená v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Tento článok sa zameriava na analýzu určovacej žaloby, jej princíp subsidiarity a súvisiace súdne poplatky.

Úvod do určovacej žaloby

Určovacia žaloba, ako vyplýva z § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP), umožňuje domáhať sa rozhodnutia o tom, či právny vzťah alebo právo existuje alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Tento typ žaloby má preventívny charakter a slúži na elimináciu stavu ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu.

Princíp subsidiarity

Princíp subsidiarity vyjadruje pravidlo, že ak sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Určovacia žaloba je teda považovaná za druhoradý prostriedok ochrany práv. Cieľom tohto princípu je zabezpečiť hospodárnosť súdneho konania a chrániť žalovaného pred viacerými súdnymi konaniami.

Procesné spoločenstvo v civilnom sporovom konaní

Ustanovenia § 75 a nasl. CSP upravujú procesné spoločenstvo, čo je situácia, keď na jednej strane vystupuje viacero subjektov. Zákon rozlišuje:

• Samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP): Každý účastník má samostatné práva a povinnosti a koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
• Nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP): Ide o spoločné práva alebo povinnosti, kde sa rozsudok musí vzťahovať na každého žalobcu alebo žalovaného. Procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých.

V konaní pred všeobecným súdom sa finančné zadosťučinenie priznáva fyzickým osobám aj v závislosti od dĺžky doby, v ktorej boli reálne účastníkmi konania, spoločne a nerozdielne, pretože v konaní pred všeobecným súdom vystupujú ako nerozlučné procesné spoločenstvo, kde práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné a nedielnej povahy a procesné dôsledky rozhodnutia sa dotýkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov.

Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov

Všeobecný súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu aplikuje len ustanovenia procesného práva a prihliada najmä na to, či sú splnené všeobecné podmienky účastníctva, teda predovšetkým procesná subjektivita a procesná spôsobilosť pristupujúceho subjektu, a to najmä v prípadoch tzv. núteného procesného spoločenstva, čo bol aj prípad sťažovateľky, pretože predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto toto konanie muselo zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľnosti, inak žalobe nebolo možné vyhovieť a m.

Naliehavý právny záujem

Naliehavý právny záujem je kľúčovou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Skúma sa, či je žaloba vhodným nástrojom ochrany práva žalobcu a či ňou možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Ak žaloba neslúži potrebám praktického života a len zbytočne rozmnožuje spory, považuje sa za nedovolenú.

Výnimky z princípu subsidiarity

Napriek princípu subsidiarity existujú situácie, kedy je určovacia žaloba prípustná aj pri možnosti žaloby na plnenie. Ide napríklad o prípady, keď:

• Žalobca preukáže, že má právny záujem na určení práva alebo právneho pomeru napriek možnosti žalovať priamo na plnenie.
• Určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie.
• Určovacia žaloba je prostriedkom na odstránenie rozporov strán aj za stavu, ak už k porušeniu práva došlo.

Súdne poplatky

Súdne poplatky sú dôležitou súčasťou súdneho konania. Základom poplatku v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je cena podielu žiadaného navrhovateľom. Ak navrhovateľ žiada vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku s tým, že mu pripadne polovica z neho v hodnote 3.000,- EUR, potom je základom pre výpočet súdneho poplatku suma 3.000,- EUR. V takomto prípade by bol súdny poplatok vo výške 180,- EUR.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti o vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ. Podľa poznámky č. 3 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i.

Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby

Výpočet súdnych poplatkov

Výška súdnych poplatkov závisí od hodnoty predmetu sporu. V prípade určovacích žalôb, kde predmet konania nie je možné oceniť peniazmi, sa spravidla platí pevná suma - 99,50 eur.

Rozhodovanie o trovách konania

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka obsiahnutého aj v označených článkoch sťažovateľom, ktorých porušenie namieta.

Tarifná odmena advokáta

Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Určovacia žaloba v kontexte pracovného práva

V pracovnom práve sa určovacia žaloba využíva napríklad na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce). V takýchto prípadoch nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva.

Prečítajte si tiež: Podmienky a aspekty určovacej žaloby

tags: #urcovacia #zaloba #csp #poplatky