
Neplatnosť úverových zmlúv je závažná právna otázka, ktorá môže mať významné dôsledky pre obe strany zmluvného vzťahu, predovšetkým pre spotrebiteľa. V slovenskom právnom prostredí je ochrana spotrebiteľa zakotvená v mnohých právnych predpisoch, a preto je dôležité, aby úverové zmluvy spĺňali všetky zákonné požiadavky. V prípade, že úverová zmluva nespĺňa tieto požiadavky, môže byť vyhlásená za neplatnú. Jedným z nástrojov, ako sa môže spotrebiteľ domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy, je určovacia žaloba podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (CSP).
Určovacia žaloba je právny prostriedok, ktorým sa žalobca domáha súdneho rozhodnutia o tom, či určitý právny vzťah alebo právo existuje alebo neexistuje. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobca sa môže žalobou domáhať, aby súd určil, že právny vzťah alebo právo existuje alebo neexistuje, ak má na tom naliehavý právny záujem.
Žaloba je v zmysle ustanovení CSP prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23. 05. namieta, že žaloba nie je prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, lebo žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.
Naliehavý právny záujem je základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Musí existovať objektívna potreba, aby súd rozhodol o existencii alebo neexistencii právneho vzťahu alebo práva. Tento záujem musí byť aktuálny a musí trvať počas celého konania. Danosť naliehavého právneho záujmu možno vyvodiť aj z čl. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V kontexte spotrebiteľských úverov sa určovacia žaloba často využíva na určenie neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ tvrdí, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, alebo že veriteľ porušil informačnú povinnosť, môže sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy prostredníctvom určovacej žaloby.
Prečítajte si tiež: Právny kontext neplatnosti úveru
Existuje mnoho dôvodov, pre ktoré môže byť úverová zmluva vyhlásená za neplatnú. Medzi najčastejšie patria:
Žalobca dňa 24. 03. podal žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 06. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 06. a Dohody o poskytovaní služieb, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 06. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 06.
Žalobca argumentuje tým, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Pripravené a naformulované ustanovenia mohol len akceptovať ako celok.
Podľa žalobcu, mesačné výdavky na život žalobcu a splátky ostatným veriteľom presahujú jeho príjmy.
Žalobca žiada, aby súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 06. a Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 06. sú neplatné.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvných dojednaniach automaticky bez reálnej možnosti odmietnutia.
Súd poukazuje na znenie ust. § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa individuálne dojednané podmienky nepovažujú za individuálne dojednané tie, ktoré predávajúci vopred určil a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.
Ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z už citovaných ust. § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj z ustálenej judikatúry vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
Súd sa stotožňuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. v Žiline sp. zn.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Ak súd rozhodne, že úverová zmluva je neplatná, nastávajú určité právne dôsledky. Všeobecne platí, že neplatný právny úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), čo znamená, že sa naň hľadí, ako keby nikdy nevznikol.
V prípade neplatnosti úverovej zmluvy to znamená, že spotrebiteľ nie je povinný platiť úroky ani iné poplatky, ktoré boli dohodnuté v zmluve. Spotrebiteľ je povinný vrátiť len istinu poskytnutého úveru. Veriteľ je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré spotrebiteľ uhradil nad rámec istiny.