Úschova na zabezpečenie záväzku: Definícia a možnosti v slovenskom práve

Úvod do zabezpečenia záväzkov

V podnikateľskom prostredí je zabezpečenie záväzkov kľúčové pre minimalizáciu rizík a zvýšenie právnej istoty. Existuje viacero právnych nástrojov, ktoré umožňujú veriteľom poistiť si, že ich obchodní partneri splnia svoje povinnosti. Jedným z týchto nástrojov je aj úschova, ktorá slúži na zabezpečenie záväzku dlžníka voči veriteľovi.

Uspokojenie nároku a úradná úschova

Nárok by mal byť uspokojený na mieste, ktoré určuje zákon, alebo na mieste dohodnutom medzi účastníkmi. Ak je plnenie poskytnuté v menšom rozsahu, nepovažuje sa to za riadne plnenie. V prípade, že je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viacero peňažných nárokov a plnenie na vyrovnanie všetkých nestačí, vyrovná sa ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť.

Nárok sa obvykle uspokojuje medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na základe zákona alebo dohody medzi účastníkmi sa ale za riadne plnenie považuje aj situácia, keď povinná osoba plní inému subjektu.

Zloženie plnenia do úradnej úschovy

Jednou z možností, ako uspokojiť nárok, je aj zloženie do úradnej úschovy. K tomuto kroku dochádza najmä vtedy, keď sa povinný účastník chce vyhnúť omeškaniu. Dôvody pre plnenie do úschovy môžu byť rôzne:

• Neprítomnosť oprávneného účastníka
• Neochota oprávneného účastníka prijať plnenie
• Odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom
• Iné vážne dôvody na strane veriteľa

Uloženie do úschovy má za následok splnenie nároku bez ohľadu na to, či si príjemca plnenie vyzdvihne.

Prečítajte si tiež: Usporiadaný Domov: Tipy a Triky

Konanie o zložení plnenia do úschovy

Konanie o zloženie plnenia do úschovy sa začína na návrh podaný súdu. Účastníkmi konania sú povinný (zložiteľ úschovy) a oprávnený (príjemca predmetu úschovy).

Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť pre neprítomnosť veriteľa, jeho omeškanie, nepoznanie veriteľa alebo odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom. Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom. Ak si úschova vyžaduje trovy, súd uloží zložiteľovi povinnosť zložiť primeraný preddavok.

Súd vydá predmet úschovy príjemcovi na jeho žiadosť. Ak uplynie lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy, prípadne odo dňa, keď mal byť predmet úschovy podľa návrhu vydaný zložiteľovi, súd rozhodne, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Ďalšie spôsoby uspokojenia nároku

Splátky

Za riadne a včasné plnenie sa považuje aj uspokojenie nároku v splátkach v dohodnutých lehotách. Tento spôsob môže využiť len povinný zamestnanec, ak o plnenie v splátkach požiadal oprávneného zamestnávateľa, ktorý mu to povolil. Ak zamestnanec nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, zamestnávateľ môže žiadať zaplatenie celého nároku len pod podmienkou, že sa tak dohodli alebo je to určené v právoplatnom rozhodnutí.

Omeškanie a úroky z omeškania

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. V takom prípade bude účastník, ktorého peňažný nárok nebol riadne a včas uspokojený, požadovať úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona. K omeškaniu nedôjde, ak ten, komu sa malo plniť, neprijme riadne a včas ponúknuté plnenie alebo neposkytne potrebnú súčinnosť na uspokojenie svojho nároku.

Prečítajte si tiež: Advokátska Úschova: Aspekty

Zabezpečovacie inštitúty v pracovnom práve

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť uspokojenie nároku zamestnávateľa voči zamestnancovi. Výška dohodnutých zrážok nesmie byť väčšia, ako by boli zrážky pri výkone právoplatného rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Maximálnu výšku zrážok určuje nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii).

Ručenie

Ak vznikne povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo naopak, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Jedna pohľadávka veriteľa môže byť zabezpečená ručiteľským záväzkom viacerých ručiteľov. K ručiteľskému záväzku nie je potrebný súhlas dlžníka. Vyhlásenie ručiteľa môže byť časovo ohraničené na dobu určitú.

Charakteristickým znakom ručenia je jeho podporný charakter, čo znamená, že povinnosť ručiteľa nastupuje až potom, ak nesplní svoju povinnosť dlžník. Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku na peňažné plnenie. Nepeňažné plnenie možno zabezpečiť ručením len v tom prípade, ak ide o zastupiteľnú pohľadávku. Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník. Zamestnávateľ môže dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky z celého majetku ručiteľa.

Na rozdiel od občianskeho práva, kde sa ručenie zakladá zmluvou, v pracovnom práve právny vzťah ručenia vzniká na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa o uspokojení pohľadávky namiesto dlžníka vtedy, ak ten svoj dlh nesplnil. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné len vtedy, ak s ním súhlasí ručiteľ. Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi v trojročnej premlčacej dobe odo dňa splnenia záväzku namiesto dlžníka.

Záložné právo

Písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve zamestnanca je možné zabezpečiť nárok zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne. Subjektom záložného práva v pracovnom práve je len zamestnanec a zamestnávateľ, prvý ako dlžník a druhý ako veriteľ. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva môže byť iba nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je zamestnanec. Záložná zmluva musí byť písomná a musí obsahovať určenie predmetu záložného práva (záloh) a pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

Prečítajte si tiež: Zbrane a strelivo na Slovensku

Zánik nárokov

Splnením, resp. uplynutím času zanikajú nároky bez toho, aby boli uspokojené. Ak by dlžník splnil svoju povinnosť po uplynutí prekluzívnej doby, išlo by o neoprávnený majetkový prospech veriteľa. Na rozdiel od preklúzie existuje premlčanie, čo znamená, že aj po uplynutí premlčacej lehoty nárok ostáva a dlžník ho môže dobrovoľne splniť.

Ak zamestnávateľ a zamestnanec majú rozdielne názory na obsah nároku, môžu si písomnou dohodou sporný nárok upraviť. Na základe toho môže dôjsť k zániku pôvodného nároku a vzniku dohodou určeného nového záväzku dlžníka. Dohoda o sporných nárokoch sa nemusí týkať celého nároku, môže sa ňou upraviť len sporná časť.

Smrť zamestnanca spôsobuje rozdielnu situáciu, pokiaľ ide o nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi a naopak. Smrťou zamestnanca jeho peňažné nároky voči zamestnávateľovi nezanikajú, ale prechádzajú priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ktorí s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak týchto osôb niet, nároky zomretého zamestnanca sa stávajú predmetom dedičstva. Zákon ohraničuje výšku mzdových nárokov zamestnanca, ktoré po jeho smrti prechádzajú na uvedené osoby, resp. do dedičstva, výškou štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Smrťou zamestnanca zaniká jeho nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zabezpečovacie prostriedky v obchodných vzťahoch

Okrem úschovy existuje v obchodných vzťahoch množstvo ďalších zabezpečovacích prostriedkov, ktoré môžu podnikatelia využiť na zabezpečenie svojich pohľadávok. Tieto prostriedky slúžia na zvýšenie právnej istoty a motiváciu dlžníkov k riadnemu plneniu svojich záväzkov. Medzi najčastejšie patria:

• Zmluvná pokuta: Dohoda o zaplatení určitej sumy v prípade porušenia zmluvných povinností.
• Ručenie: Záväzok tretej osoby, že splní dlh za dlžníka, ak ten tak neurobí.
• Dohoda o zrážkach zo mzdy: Umožňuje veriteľovi strhávať dlžníkovi splátky priamo zo mzdy.
• Záložná zmluva: Zriadenie záložného práva na majetok dlžníka alebo tretej osoby.
• Zabezpečenie záväzkov prevodom práva: Dočasný prevod vlastníctva majetku na veriteľa ako záruka splnenia dlhu.
• Zabezpečenie postúpením pohľadávky: Dočasné postúpenie pohľadávky veriteľa voči tretej osobe na zabezpečenie dlhu.
• Zábezpeka: Prísľub splnenia a zabezpečenia záväzkov.
• Uznanie dlhu: Písomné potvrdenie dlžníka o existencii a výške dlhu.

Reforma záložného práva

Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna. Vznik záložného práva, ktorého predmetom je hnuteľná vec, je podmienený odovzdaním veci záložnému veriteľovi, odovzdaním veci inej osobe, alebo vyznačením vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je súčasne aj nevyhnutná na nakladanie s vecou.

Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania.

Záloh

Záloh je definovaný ako vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu.

Predmet záložného práva

Záložné právo môže byť zriadené na hnuteľné veci, nehnuteľné veci alebo iné právo alebo inú majetkovú hodnotu (napr. pohľadávky), byt alebo nebytový priestor. Zálohom môže byť nielen jednotlivá vec (právo či iná majetková hodnota), ale aj súbor vecí (práv či majetkových hodnôt). Taktiež spôsobilým predmetom zálohu je podnik, resp. Navrhovaná úprava upresňuje, že záložné právo sa vzťahuje nielen na samotný záloh, ale aj na jeho súčasti, plody a úžitky, ako aj príslušenstvo. Založiť vec je oprávnený jej vlastník.

Vznik záložného práva

Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme, s výnimkou vzniku záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osoby do úschovy, kde sa písomná forma nevyžaduje. Predpokladom vzniku záložného práva je jeho registrácia. Záložné právo k hnuteľným veciam sa spravidla zapisuje do Notárskeho centrálneho registra záložných pr.

tags: #uschova #na #zabezpecenie #zavazku #definícia