Ústava Slovenskej republiky a právo na odpor: Podmienky a interpretácia

Ústava Slovenskej republiky, ako základný právny dokument štátu, zaručuje občanom určité práva a slobody. Jedným z nich je aj právo na súdnu ochranu, ktoré je úzko spojené s možnosťou namietať proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci. V kontexte platobných rozkazov a exekučného konania sa objavujú otázky týkajúce sa podmienok a rozsahu tohto práva, najmä v prípadoch, keď je jedna zo strán spotrebiteľom.

Odpor proti platobnému rozkazu a jeho vecné odôvodnenie

Podľa ustanovenia § 267 ods. 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z., ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak dôjde k odmietnutiu odporu postupom podľa § 267 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje opodstatnenosť priznanej pohľadávky.

V praxi to znamená, že ak súd prvej inštancie vyhodnotí podaný odpor ako včasný, podaný oprávnenou osobou a s vecným odôvodnením, musí zrušiť vydaný a doručený platobný rozkaz. Následne je jeho povinnosťou nariadiť na prejednanie veci pojednávanie. Ak súd túto povinnosť nesplní a vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, pochybí.

Odvolací súd v takýchto prípadoch zastáva názor, že súd prvej inštancie pochybil, ak po zrušení platobného rozkazu nenariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Ak bol podaný odpor vyhodnotený ako vecne odôvodnený, znamená to, že žalovaný dostatočným spôsobom poprel žalobcom uplatnený nárok čo do právneho základu i výšky a spochybnil samotnú existenciu právneho nároku. Tým založil spornosť skutkových tvrdení, na ktorých je založený právny nárok žalobcu. Preto sa nemožno stotožniť s argumentáciou o nespornosti skutkových tvrdení, ktorá je jednou z podmienok aplikácie ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.

Ochrana spotrebiteľa a neprijateľné zmluvné podmienky

V kontexte ochrany spotrebiteľa je dôležité zohľadniť, že ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Prečítajte si tiež: Úrad práce a vaše práva

Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Zjednocovacie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.06.2022 zjednotilo právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v Uznesení spis. zn.: I. ÚS 166/2021 a v Uznesení spis. zn.: III. ÚS 45/2021. V prvom uznesení bol ustálený právny záver, podľa ktorého sa § 52 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nevzťahuje na situáciu, keď je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, pretože sťažovatelia mali možnosť namietať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola základom na vydanie platobného rozkazu, a to v odpore proti platobnému rozkazu, teda v základnom konaní. Odpor však nepodali.

V druhom uznesení Ústavný súd vyslovil názor, že v prípade ak spotrebiteľ aj opomenie v základnom upomínacom konaní podať odpor proti platobnému rozkazu, exekučný súd je aj v takom prípade povinný ex offo skúmať či platobný rozkaz nebol vydaný v prípade kedy sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku z pohľadu ochrany spotrebiteľa. V prípade ak exekučný súd zistí, že sa o takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku jednalo, je povinný podľa § 53 ods. 3 písm. e) exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Domová prehliadka a jej podmienky

Ústava Slovenskej republiky v čl. 21 zaručuje nedotknuteľnosť obydlia. Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Trestný poriadok upravuje podmienky vykonania domovej prehliadky. Dôležité je ozrejmiť pojmy v ňom uvedené. Podľa § 122 ods. 2 Trestného zákona sa na účely tohto zákona rozumie obydlím dom, byt, alebo iné priestory slúžiace na bývanie a s nimi súvisiace priestory patriace k nim, ako aj priestory, ktoré slúžia na výkon povolania, podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti. K obydliu patria aj priestory patriace k nemu, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok?

Domová prehliadka je procesný úkon orgánov činných v trestnom konaní. Pri domovej prehliadke môžu byť zaistené listiny, ktoré môžu byť listinnými dôkazmi (§153 ods. 1 Trestného poriadku), predmety, ktoré môžu byť vecnými dôkazmi (§153 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku) a môže dôjsť k zhabaniu veci (§83 Trestného zákona).

Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí obsahovať presné označenie veci, resp. osoby, pre ktorú sa má domová prehliadka vykonať, miesto, kde sa má prehliadka vykonávať, kedy a komu má byť doručený a kto má prehliadku vykonávať. Podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na domovú prehliadku vydáva sudca a v prípravnom konaní na návrh prokurátora. V súlade s § 24 ods. 1 Trestného poriadku bol príslušný na konanie o obžalobe, teda sudca, ktorý príkaz na domovú prehliadku vydal. Príkaz na domovú prehliadku upravuje § 100 ods. 1 Trestného poriadku.

Príkaz na domovú prehliadku musí byť doručený vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia. Ak to nie je možné, musí byť doručený inej osobe, ktorá je prítomná pri prehliadke. Ak nie je prítomná žiadna osoba, musí byť príkaz doručený bez zbytočného meškania. Domová prehliadka sa musí vykonať ihneď po vydaní príkazu.

Pred vykonaním domovej prehliadky musí byť osoba, u ktorej sa má prehliadka vykonať, vyzvaná, aby dobrovoľne vydala hľadanú vec (príp. inú vec dôležitú pre trestné konanie). Ak táto osoba nevyhovie výzve, môže sa pristúpiť k domovej prehliadke.

O priebehu domovej prehliadky sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať všetky dôležité údaje o priebehu prehliadky, zaistených veciach a spôsobených škodách. Zápisnica musí byť podpísaná osobami, ktoré sa zúčastnili na prehliadke.

Prečítajte si tiež: Práva seniorov so ZP na Slovensku

tags: #ústava #nárok #na #odpor #podmienky