Ústavný súd a nárok na parkovanie: Judikáty a ich význam

Problém s parkovaním vozidla sa stáva bežnou súčasťou života v mestách. Väčšina parkovísk je spoplatnená a na mnohých miestach platia zákazy alebo obmedzenia. V snahe ušetriť čas často zaparkujeme na miestach, kde to dopravné značky zakazujú, alebo prekročíme dobu platnosti parkovacieho lístka. Následkom môže byť predvolanie na mestskú políciu.

Právomoci mestskej polície a zákonnosť dôkazov

Mestská polícia má právomoc objasňovať priestupky, ktoré môže prejednať v blokovom konaní. Problém nastáva vtedy, ak mestská polícia nemá oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z verejne prístupných miest, ani záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Toto oprávnenie je obsiahnuté v zákone č. 171/1993 Z.z.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 8/97 uvádza, že zákon o obecnom zriadení nevytvára priestor na rozširovanie oprávnení obecnej polície analogickou aplikáciou práva. Bez výslovného splnomocnenia v zákone nemôže obec zveriť svojmu poriadkovému útvaru oprávnenia, ktoré prináležia štátnym subjektom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžo/252/2010 posudzoval zákonnosť dôkazu získaného meračom rýchlosti. Poukázal na nález Ústavného súdu a konštatoval, že vyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z verejne prístupných miest nepatrí medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície. Preto vyhodnotil použitie merača rýchlosti a dôkazu z neho získaného za nezákonné.

Pre porovnanie, v Českej republike zákon o obecní policii v § 24b priamo priznáva obecnej polícii oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z verejne prístupných miest, ak je to potrebné pre plnenie jej úloh.

Prečítajte si tiež: Sme rodina a Ústavný súd

V slovenských podmienkach je tak pre mestskú políciu náročné potrestať vodiča, ktorý zastavil v zákaze alebo nepoužíva platné parkovisko. Efektívnym prostriedkom by mohlo byť použitie technického prostriedku na zabránenie odjazdu vozidla, tzv. papuče.

Prípad EEI a mesto Košice: Spor o platnosť nájomnej zmluvy

Krajský súd v Košiciach potvrdil neplatnosť nájomnej zmluvy o parkovaní medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI z roku 2012. Rozhodol tak na základe námietok spoločnosti EEI. Podľa súdu bola zmluva uzatvorená v rozpore so zákonom. Spoločnosť EEI sa plánuje obrátiť na Ústavný súd SR.

Spoločnosť EEI rešpektuje rozhodnutie súdu, ale trvá na platnosti nájomnej zmluvy a zvažuje využitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Spochybňovanie platnosti zmluvy zo strany mesta Košice považuje za účelové a politicky motivované. Podľa spoločnosti mesto Košice od roku 2012 fakturuje spoločnosti EEI nájomné a vymáha plnenie nájomnej zmluvy. Ak súdne orgány vyhlásia nájomnú zmluvu za neplatnú, EEI zváži uplatnenie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia na strane mesta a zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnou nájomnou zmluvou. Spoločnosť tvrdí, že ak je nájomná zmluva neplatná, spôsobilo to priamo mesto Košice, ktoré návrh zmluvy pripravilo.

Ústavný súd a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

V kontexte súdnych sporov je dôležité právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd sa zaoberá posudzovaním, či v konaniach pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu tohto práva. Pri posudzovaní zohľadňuje rôzne faktory, ako je zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup samotného súdu.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a Ústavný súd: Čo sa zmenilo?

Prečítajte si tiež: Podmienky odchodu do dôchodku

tags: #ústavný #súd #nárok #na #parkovanie #judikáty