
Pri hľadaní práce je životopis kľúčovým dokumentom, ktorý prezentuje uchádzača potenciálnemu zamestnávateľovi. Je nesporné, že ak je uchádzač o zamestnanie ťažko zdravotne postihnutý, jeho šance uspieť vo výberovom konaní do zamestnania to v istom ohľade značne okliešťuje. Jednou z otázok, ktoré si uchádzači často kladú, je, či uvádzať informácie o svojom príjme v životopise. Táto dilema je obzvlášť relevantná pre osoby so zdravotným postihnutím, kde existujú ďalšie aspekty, ktoré je potrebné zvážiť. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty uvádzania príjmu v životopise, s prihliadnutím na špecifické potreby a situácie uchádzačov so zdravotným znevýhodnením.
Vyznieva to ako klišé, ale dôležité je zanechať dobrý prvý dojem. Ten častokrát zanechávate už prostredníctvom svojho zaslaného životopisu a motivačného listu. Napísať životopis, ktorý personalistu zaujme na prvý pohľad, nie je len o tom uviesť školu a pracovnú skúsenosť. Väčšina uchádzačov opakuje tie isté chyby - niekedy z nevedomosti, inokedy z pohodlnosti. A pritom práve tieto detaily často rozhodujú, či sa životopis ocitne na vrchu kopy, alebo medzi vyradenými. Cieľom životopisu nie je uviesť úplne všetko, čo sa za život udialo. Jeho cieľom je zaujať a presvedčiť, že práve tento kandidát stojí za pozvanie na pohovor. Aj malé úpravy dokážu výrazne zvýšiť šancu na úspech. Čím skôr sa odstránia základné chyby, tým skôr môže prísť tá správna pracovná príležitosť.
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov chráni zdravotne postihnutých uchádzačov o zamestnanie v tom zmysle, že nemusia uvádzať informáciu o svojom zdravotnom postihnutí. V praxi je však dobré, ak uchádzač o zamestnanie informáciu o svojom zdravotnom postihnutí vo svojom životopise a motivačnom liste uvedie, a to najmä v prípade, ak ho jeho zdravotné postihnutie výrazne limituje pri podávaní pracovného výkonu a ak k svojmu pracovnému výkonu potrebuje mať vytvorené špecifické pracovné podmienky. Ak sa pre zverejnenie znevýhodnenia rozhodnete, nemusíte to urobiť priamo v životopise, ale napríklad v rámci motivačného či sprievodného listu. Na prácu účtovníčky v administratíve môžete v motivačnom liste uviesť napríklad: “Rada by som na tomto mieste uviedla, že sa pohybujem na invalidnom vozíku a preto je pre mňa dôležitý bezbariérový prístup do kancelárie a bezbariérová toaleta.
V motivačnom liste je okrem dosiahnutého vzdelania a absolvovania rôznych kurzov zvyšujúcich kvalifikáciu na danú pracovnú pozíciu potrebné uviesť stručne, jasne a zrozumiteľne svoje silné a slabé stránky. Táto informácia totiž budúcemu zamestnávateľovi napovie, ako sa daná osoba vie ohodnotiť. Medzi silné stránky možno zaradiť manuálnu zručnosť, dobrý zrak a podobne. Medzi silné stránky ale tiež možno zaradiť niektoré žiaduce osobnostné vlastnosti, ako napr. zodpovednosť, spoľahlivosť, precíznosť, lojalitu alebo tiež ochotu učiť sa nové veci. Je tiež osožné, ak telesne postihnutý uchádzač o zamestnanie vyzdvihne to, v čom si myslí, že je lepší ako ostatní uchádzači, napr. ak ovláda počítačový program, ktorý síce nie je potrebné ovládať k výkonu pracovnej pozície, o ktorú sa uchádza, ale myslí si, že by ovládanie daného počítačového programu mohlo zefektívniť jeho prácu, prípadne, že by používanie tohto počítačového programu bolo osožné pre spoločnosť, v ktorej má uchádzač záujem pracovať. Naopak, medzi slabé stránky možno zaradiť nemožnosť dvíhať ťažké bremená, alebo potrebu bezbariérového pracoviska, prípadne tiež potrebu častejších krátkych prestávok v práci. Je potrebné, aby osoba uchádzajúca sa o zamestnanie opísala svoje silné aj slabé stránky pravdivo a vecne.
Často sa stretávame s negativizmom až beznádejou ľudí vyššieho veku. Majú viac ako 25 ročné skúsenosti, no do dôchodku stále ďaleko. Na trhu práce sa však cítia ako stratená generácia. Úspešnosť starších kandidátov sa však odvíja od typu pozície, regiónu, rýchlosti napredovania v danej oblasti, ale aj zásahu digitalizácie alebo umelej inteligencie do pracovnej oblasti. Podľa našich údajov vychádza, že starší ľudia si prácu hľadajú približne o mesiac dlhšie. Mladým ľuďom, vo veku od 25 - 36 rokov, trvá proces nájdenia nového zamestnania v priemere dva mesiace. V dôsledku starnúcej populácie, budú zamestnávatelia musieť viac pracovať aj s cieľovou skupinou 46+. Kandidáti vo vyššom veku majú väčšinou užšiu špecializáciu v oblasti, ktorej sa roky venovali a vyprofilovali sa v nej. Dnes sa trh práce mení závratnou rýchlosťou najmä v dôsledku automatizácie, digitalizácie, zmenou technológií či inovatívnych postupov. Takmer stále vznikajú nové pozície. Očakávania a nároky zamestnávateľov sa zmenili. Môže sa stať, že aj dlhoročné skúsenosti môžu byť menej dôležité, práve z dôvodu vývoja technológií či pracovných postupov.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Pri hľadaní práce je správne pripravený životopis jedným z najdôležitejších faktorov. Kvalita dnešných životopisov je rôzna a nedá sa zovšeobecniť. Dostávame životopisy, ktoré sú prehľadné, štruktúrované a kopírujú súčasné trendy a dizajn, ale aj životopisy, ktoré sú neaktuálne a neprispôsobené dnešným potrebám. Niektoré dokonca uvádzajú informácie, ktoré sa vyžadovali ešte v minulom režime, ako údaje o zamestnaní rodinných príslušníkov a informácie, ktoré zo zákona nemôžu potenciálneho zamestnávateľa zaujímať. Pri seniorských kandidátoch je dôležité, aby sa zamerali na posledné zamestnania, svoje najdôležitejšie skúsenosti a náplň práce čo najviac skonkrétnili a priblížili. Najväčším prehreškom je, že si neaktualizujú svoj životopis. Posielajú ho rovnako ako pred piatimi či 10 rokmi. Nevhodný je aj príliš dlhý životopis. Maximálna dĺžka sú 2 A4. Stačí keď v ňom upozornia na posledné 3 - 4 zamestnania, alebo 10 - 15 rokov dozadu. Často sa stretávam s tým, že je nesprávne urobený popis pracovnej náplne. K takýmto prípadom patrí skopírovanie náplne práce z pracovnej zmluvy, uvádzanie všeobecných informácií o spoločnosti, popis činnosti spoločnosti. Problémom často bývaj aj neaktuálna alebo nevhodná fotografia.
Na internete som našla rady, že starší uchádzači majú v životopise odstrániť akékoľvek informácie, z ktorých by sa dalo zistiť, koľko majú rokov. Vyhnú sa tak zaujatiu voči ich veku. Myslím, že je to dobrá rada, ktorú sa oplatí vyskúšať. Človek priamo neupozorní na svoj vek. Vek môže byť aj výhodou, ak zamestnávateľ hľadá seniora na danú pozíciu. Obsah životopisu a to, či uchádzač spĺňa požiadavky na danú pozíciu posudzujeme rovnako pri všetkých. S tými staršími sa však snažíme komunikovať o niečo citlivejšie a osobnejšie, pretože sme si vedomí, že majú na trhu práce zložitejšiu situáciu. Zvyčajne ich kontaktujeme telefonicky, ak máme dodatočné otázky, alebo máme pre kandidáta zamietavú odpoveď.
Používanie nových technológií je veľmi individuálne. Je to o osobnom prístupe a nastavení človeka. V dnešnej dobe vidíme aj mnoho seniorov v dôchodkovom veku, ktorí s radosťou používajú notebooky, smartfóny a rôzne aplikácie. Podobne je to na pracovnom trhu. Vidíme uchádzačov vo vyššom veku, ktorí na sebe pracujú, navštevujú školenia, online kurzy. Odporúčam však akémukoľvek kandidátovi nebáť sa toho a zdokonaľovať sa. Veľa sa dá zlepšiť aj samoštúdiom a niekedy aj úplne zadarmo. Tí, ktorí sú online, vedia oveľa lepšie využiť príležitosti, ktoré dnešná doba ponúka. Môžu sa rýchlejšie dostať k pracovným ponukám a rýchlejšie na ne reagovať. U nás, na profesia.sk, si okrem reagovania na ponuky, môžu vytvoriť životopis a uverejniť ho v našej datábaze, ktorú si denne prezerajú stovky zamestnávateľov. Prostredníctvom sociálnych sietí sa kandidáti dokážu dostať ku komplexným informáciám o firmách, kde majú záujem pracovať. Môžu získať zaujímavé kontakty a dozvedieť sa, aká je vo firme kultúra či atmosféra. Získané vedomosti môžu šikovne využiť na pohovore.
Môže sa stať, že človek príde na pohovor a všetci prítomní budú mladší ako on. Netreba sa tým nechať zaskočiť. V dnešnej dobe je veľmi dôležité mať schopnosť „predať sa“. Generácia mladých ľudí, ktorí vyrastali s technológiami v ruke, na nás pôsobí nápadito a sebavedomo. Na druhej strane, mnohým skúsenejším ľuďom (tzv. povojnová generácia a generácia X) takéto sebavedomie chýba. Niektorí už vopred idú na pracovný pohovor s očakávaním neúspechu. To je prvá vec, ktorú by mali zmeniť. Hlavné je byť prirodzení a ukázať, že majú záujem o nové veci a učiť sa. Pomôže tiež, keď zdôraznia flexibilitu a pozitívny prístup k zmenám. Treba sa zamerať na súčasnosť a budúcnosť a neodvolávať sa na minulosť. Aj pri pracovných pohovoroch je dôležitá prax. Ak chýba, netreba sa hanbiť, ale pracovať na tréningu.
Starší zamestnanci majú zodpovedný prístup k práci a už zaužívané pracovné návyky. Minimálne sa stáva, že by zaspali do práce. :) Dokážu sa sústrediť dlhšiu dobu a nerozptyľujú sa ľahko. Pri krízových situáciách si vedia zachovať chladnú hlavu a čerpajú zo svojich skúseností.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku