Uznanie dlhu ako právny úkon manžela: Podmienky a dôsledky

Úvod

Uznanie dlhu je dôležitý právny inštitút, ktorý môže mať významný dopad na práva a povinnosti manželov. V tomto článku sa zameriame na podmienky, za ktorých môže manžel uznať dlh, a na dôsledky, ktoré z toho pre oboch manželov vyplývajú. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to ako z pohľadu bežného občana, tak aj z pohľadu právneho profesionála.

Základná právna úprava

Právna úprava uznania dlhu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (OZ) a v Obchodnom zákonníku (ObchZ). Je dôležité rozlišovať, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, pretože od toho sa odvíjajú aplikovateľné ustanovenia. Ak ste s dlžníkom jednali ako podnikatelia, vzťahujú sa na vás ustanovenia ObchZ. Ak ide o právny úkon medzi fyzickými osobami, platia ustanovenia OZ. Toto rozlíšenie je podstatné aj pre posúdenie už vykonaných splátok.

Uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka

Podľa § 558 OZ platí: "Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval."

Podmienky platnosti uznania dlhu

Na to, aby bolo uznanie dlhu platné, nestačí len písomné uznanie existencie dlhu, ale je potrebný aj prísľub dlžníka, že existujúci dlh aj zaplatí. Uznanie dlhu má vplyv aj na plynutie premlčacej doby podľa § 100 a nasl. OZ. Ak bolo uznanie dlhu písomné a obsahovalo prísľub úhrady zostatku dlhu s uvedením dátumu, došlo aj k predĺženiu premlčacej lehoty.

Písomná forma uznania dlhu

Písomná forma je pre uznanie dlhu nevyhnutná. Podľa § 40 OZ platí, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Uznanie dlhu podľa Obchodného zákonníka

Podľa § 323 ObchZ platí: "Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 3."

Z hľadiska prípadného sporu by bolo pre veriteľa výhodnejšie, ak by sa jednalo o vzťah podľa ObchZ, teda o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi. V takom prípade by platilo, že úhradením doteraz vykonaných splátok dlžník uznal aj zvyšok dlhu, pričom sa predpokladá, že ďalšie finančné prostriedky dlhuje. Ustanovenie § 407 ObchZ je kogentné.

Odporúčania pre veriteľa

Vzhľadom na okolnosti prípadu a neistotu ohľadom dlžníkovej majetkovej situácie a dôveryhodnosti, odporúčame požiadať dlžníka o písomné uznanie dlhu voči veriteľovi v písomnej forme čo do dôvodu a rozsahu a prísľub úhrady dlhu v stanovenej lehote. Toto je dôležité najmä v prípade, ak existujú dôvodné pochybnosti, že by k úhrade zostatku vôbec nemuselo dôjsť. Alternatívne, veriteľ môže počkať na úhradu maximálne 8 týždňov, čo je pomerne dlhá lehota, a následne, ak by nedošlo k úhrade alebo aspoň k písomnému uznaniu dlhu 4000 eur čo do dôvodu a rozsahu, potom zrejme bude musieť podať trestné oznámenie. Dôkazné bremeno v prípade súdneho sporu je na veriteľovi. Dôležité je, že peniaze boli uhradené, predpokladáme, že z vlastného účtu dlžníka.

Uznanie dlhu manželom a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Základnou podmienkou pre aplikáciu ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Ak táto podmienka nie je splnená, úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, sú bezpredmetné.

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Predmetom BSM môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. Aj keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp.zn.

Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti „dohody o pristúpení k záväzku uzavretej 25. júna 2007 medzi žalovanými 1/ a 2/“ a tiež určenia neplatnosti „vyhlásenia žalovaného 1/ o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sp. zn. N., N., N. spísanej 25. júna 2007 notárom JUDr. D. R.“ V žalobe uviedla, že právne úkony sú neplatné z dôvodu neurčitosti a prekročenia plnej moci udelenej žalovaným 1/ (jej manželom) žalovanému 4/ a z dôvodu, že žalovaný 1/ uskutočnil (v zastúpení žalovaným 4/) tieto právne úkony bez jej súhlasu, hoci nešlo o bežné veci týkajúce sa spoločných vecí.

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 17. decembra 2009 č. k. 9 C 177/2009-44 určil, že dohoda a vyhlásenie sú neplatné. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej 2/ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že splnomocnenie bolo dostatočne určité podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že k uzatvoreniu dohody nebol potrebný súhlas druhého manžela, teda žalobkyne. Poukázal na to, že základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a pokiaľ táto podmienka splnená nie je, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo o nie bežnú záležitosť, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil jeho rozsudok a určil, že dohoda i vyhlásenie sú neplatné. Dovolanie odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd neposúdil vec správne po právnej stránke (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, ktorú skutkovo vymedzila neurčitosťou plnomocenstva, prekročením udelenej plnej moci a nedostatkom svojho súhlasu k právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Dovolací súd skúmal správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu - právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke správnosti aplikácie § 145 ods.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Podľa § 145 ods. 2, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.

Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné.

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí.

Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia, že žalovaný 1/ v zastúpení žalovaným 4/ uzavrel 25. júna 2007 so žalovanou 2/ dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou sa zaviazal splniť dlh žalovanej 5/ (v ktorej bol v čase uzavretia dohody konateľom) voči žalovanej 2/ vo výške 89 950 000,-- Sk s príslušenstvom a že v ten istý deň bola notárom JUDr. D. R. spísaná notárska zápisnica obsahujúca okrem iného aj vyhlásenie žalovaného 1/ (taktiež v zastúpení žalovaným 4/) o súhlase s jej vykonateľnosťou.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, že pristúpením žalovaného 1/ k peňažnému záväzku iného dlžníka nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne. Tento právny záver vylučujúci aplikáciu § 145 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci zodpovedá hore uvedenému výkladu tohto ustanovenia.

Dôsledky uznania dlhu jedným z manželov

Ak na základe dohody o pristúpení k záväzku vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený na základe exekučného titulu vydanému proti obom alebo aj proti len jednému z manželov domáhať sa bez ďalšieho uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.

Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z manželov. V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa preto ani nevzťahuje § 145 Občianskeho zákonníka, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.

Tento rozsudok rieši typickú a v praxi často sa vyskytujúcu situáciu, keď jeden z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zaviaže na určité plnenie (napr. uzavrie zmluvu o pôžičke) - v takom prípade platí, že tento záväzok sa považuje za individuálny záväzok toho manžela, ktorý sa k tomuto plneniu zaviazal, t.j.

Rozlišovanie či sa jedná z pohľadu hmotného práva o individuálny alebo spoločný záväzok manželov je významné najmä z procesného hľadiska, aby veriteľ mohol ustáliť okruh pasívne vecne legitimovaných osôb. V prípade, že sa jedná o zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov, je veriteľ povinný žalovať len toho manžela, s ktorým zmluvu o pôžičke uzavrel, pretože len tomuto manželovi (ako dlžníkovi) svedčí hmotnoprávna povinnosť vrátiť predmetnú pôžičku.

Podľa stabilizovanej súdnej praxe ak si požičiava jeden z manželov a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej platnosť nie je potrebný súhlas druhého manžela, keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané, t.j. ešte sa len stávajú spoločnou vecou).

Uvedené vyplýva aj z textácie ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.“ Formulácia časti tejto právnej normy „z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí“ vyjadruje, že ide o právne úkony, ktoré sa týkajú už existujúcich spoločných vecí, teda nie vecí, ktoré sa ešte len právnym úkonom nadobúdajú, t.j.

Z tohto záveru vyplýva tiež to, že druhý manžel sa nemusí dovolávať relatívnej neplatnosti podľa ustanovenia § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko individuálne záväzky manželov nespadajú pod skutkovú podstatu ustanovenia § 145 ods.

Stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky

Odlišné stanovisko k tejto otázke zaujal Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý považuje záväzok jedného z manželov bez súhlasu druhého manžela za spoločný záväzok, spadajúci pod režim ochrany poskytovaný § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým je relatívna neplatnosť právneho úkonu, ak ide o vec presahujúcu rámec bežných vecí. Z toho vyplýva tiež to, že v prípade tohto záväzku sa zakladá pasívna solidarita.

Platnosť uznania dlhu - viacerí dlžníci

K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Ak viacerí dlžníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť.

Uznanie dlhu v notárskej zápisnici

Uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, ale len za predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala.

Uznanie dlhu a dobré mravy

Ústavný súd sa v náleze zaoberal aj otázkou, či pristúpenie spoločníka k záväzku spoločnosti je vôbec v súlade s dobrými mravmi. Ústavný súd dospel k záveru, že právny úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí, ak druhý z manželov „v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku.“ Nie je teda „nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.“ A ak by takýto úkon so sekundárnym dopadom nebol bežný, potom sa na jeho platnosť musí vyžadovať súhlas druhého z manželov. Opačný názor vyvoláva podľa ústavného súdu „extrémne nespravodlivé dôsledky.“

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí

Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci.

Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec". Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr. združeného inkasa) a pod.

Uznanie dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok v neveľkej výške z neplatenia úhrady opakujúcich sa platieb súvisiacich s užívaním spoločného bytu, treba tiež považovať za bežnú záležitosť týkajúcu sa tohto užívania; právny úkon uznania takého dlhu urobený jedným z manželov je teda platný a zaväzuje obidvoch manželov.

Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1).

Na darovanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch spoluvlastníkov. K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov.

Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Solidarita manželov

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napríklad peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením.

Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám.

Na prvé použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje manžel podnikateľ pri začatí podnikania (§ 148a ako lex specialis k § 145) súhlas druhého manžela.

Uznanie dlhu ako prostriedok zabezpečenia

Uznanie dlhu môže byť efektívnym spôsobom, ako zmierniť napätú situáciu medzi dlžníkom a veriteľom. Prináša totiž istotu obom stranám - veriteľovi uľahčuje vymáhanie pohľadávky a dlžníkovi ponúka možnosť urovnať záväzky bez zbytočných sporov. Uznanie dlhu je jednostranný právny akt, ktorým dlžník potvrdzuje, že má voči veriteľovi dlh v určitej výške, a zaväzuje sa ho splatiť.

Keď dlžník písomne ​​uzná dlh, ktorý je jasne určený z hľadiska dôvodu (prečo dlh vznikol) a výšky (koľko presne dlhuje), platí vyvrátiteľná právna domnienka, že tento dlh skutočne existoval v čase, keď bol uznaný, a to v rozsahu uvedenom v uznaní. Dohoda o uznaní dlhu tiež významne ovplyvňuje pravidlá premlčania. Preruší totiž pôvodnú premlčaciu lehotu, ktorá potom začne plynúť znova od začiatku, a zároveň ju predĺži z troch na desať rokov.

Písomné potvrdenie dlhu, kde dlžník výslovne vyhlási, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi, sa nazýva výslovné uznanie dlhu. Z textu musí byť zrejmý úmysel dlžníka uznať záväzok, ktorý je v dokumente jasne špecifikovaný. Špecifickým spôsobom je tzv. konkludentné uznanie dlhu, kedy dlžník existenciu dlhu uzná svojím správaním - napríklad tým, že pošle splátku alebo zaplatí úroky z omeškania. Pre veriteľov je však často výhodnejšie usilovať sa o písomné uznanie dlhu, pretože to konkludentné má menší efekt z hľadiska premlčania.

K uznaniu dlhu je vhodné pristúpiť predovšetkým v situáciách, keď neexistuje písomná zmluva alebo iná dokumentácia potvrdzujúca záväzok dlžníka voči veriteľovi. Zároveň môže byť uznanie dlhu užitočné v prípadoch, keď hrozí skoré premlčanie dlhu.

Aby uznanie dlhu prinieslo požadované výsledky, je potrebné, aby bolo správne spísané.

Splátkový kalendár

So splátkovým kalendárom sa bežne stretnete pri dojednávaní väčšej pôžičky, ako je hypotéka. Možno ho však uzavrieť aj dodatočne, ak sa dostanete do finančných problémov a nezvládate platiť všetky svoje záväzky. Splátkový kalendár dlžníkovi umožňuje záväzok rozložiť na menšie čiastky, ktoré je schopný splácať postupne. Tým môže dostať pod kontrolu svoju finančnú situáciu. Dohoda o splátkach a zostavení splátkového kalendára však prináša výhody aj pre veriteľov. Zaistí mu totiž aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávky, zvyšuje šancu na splatenie dlhu a šetrí čas aj náklady spojené s jeho vymáhaním.

Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári si veriteľ a dlžník môžu dohodnúť ľubovoľné podmienky splácania, pokiaľ nie sú v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

Uznanie dlhu slúži primárne na to, aby dlžník písomne ​​potvrdil existenciu svojho záväzku. Tento krok poskytuje veriteľovi právnu istotu a prerušuje premlčaciu lehotu, ktorá sa novo predlžuje na 10 rokov. Dohoda o splátkach sa zameriava na postupné splácanie dlhu a nemusí byť spojená s uznaním dlhu.

tags: #uznanie #dlhu #ako #právny #úkon #manžela