Neplatnosť právneho úkonu v pracovnom práve a judikatúra

Zákonník práce upravuje právny rámec dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v § 223 až § 228a. Využitie týchto dohôd by malo byť výnimočné a nemalo by slúžiť na obchádzanie pravidiel o pracovnom pomere. Zamestnanec na dohodu nemá nárok na dovolenku, stravovanie, platené prekážky v práci na vyšetrenie a ošetrenie a podobne.

Neplatnosť dohôd a jej dôsledky

Judikatúra sa zaoberá situáciami, kedy dojednaná dohoda je v rozpore so Zákonníkom práce, nie je spôsobilá založiť pracovnoprávny vzťah na dohodu alebo zastiera pracovný pomer. Súdy riešia otázku neplatnosti dohody a nezaloženia pracovnoprávneho vzťahu na dohodu, pričom zvažujú, či je možné takúto dohodu prekvalifikovať na inú dohodu. Napríklad, ak dohoda o vykonaní práce vykazuje znaky druhovo určenej činnosti, mohlo by ísť o dohodu o pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu zakladajúcu pracovný pomer.

Konverzia právneho úkonu

Konverzia právneho úkonu (§ 41a ods. 1 OZ) umožňuje odvolať sa na neplatný právny úkon, ak má náležitosti iného platného právneho úkonu a z okolností je zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Zmluvy sa posudzujú podľa obsahu, nie podľa formálneho vyjadrenia (§ 41a ods. 2 OZ). Ak má právny úkon zastierať iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Ak súd dospeje k záveru, že tieto pravidlá nemožno použiť, konštatuje neplatnosť právneho úkonu a existenciu tzv. faktického pracovnoprávneho vzťahu. V takom prípade zamestnanec vykonal prácu a má nárok na odmenu za vykonanú prácu, ale samotná dohoda je neplatná.

Bezdôvodné obohatenie

V prípade neplatnej dohody a vykonanej práce má zamestnanec nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 222 ods. 3 ZP). Pretože vrátenie plnenia z neplatnej dohody už nie je možné, má sa poskytnúť peňažná náhrada.

Prečítajte si tiež: Liptovský šport

Výnimočnosť dohôd a podstatná činnosť zamestnávateľa

Ďalší okruh prípadov sa týka nedodržania pravidla o možnosti uzatvárania dohôd len výnimočne a otázky, či je možné dohodu uzatvoriť aj na činnosť, ktorá je podstatnou činnosťou zamestnávateľa. V týchto prípadoch zamestnávatelia podávajú žaloby na súd, kde sa domáhajú zrušenia rozhodnutia inšpektorátu práce, ktorým im bola uložená pokuta pre porušenie pravidla o výnimočnosti uzatvárania dohôd (§ 223 ods. 1 ZP). Súdy sa tu v kontexte vykonaného dokazovania stavajú na stranu inšpekcie práce, pokiaľ ide o konštatovanie nedodržania pravidiel o výnimočnosti uzatvárania dohôd.

Judikáty a ich právne vety

Pracovnoprávna teória zdôrazňuje ochrannú funkciu pracovného práva a nerozlišuje medzi ničotným a neplatným právnym úkonom. Pre možnosť domáhania sa náhrady škody v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce je irelevantné, či sa ten ktorý právny úkon považuje za neplatný.

Dovolávanie sa neplatnosti

Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba sa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Na vyvolanie účinkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti. Vždy sa však musí jednať o výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Musí byť z neho taktiež zrejmé, v čom je konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť.

Ochrana majetku štátu

Osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu treba považovať za ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov vlastnícke práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov majetku štátu. Preto zákonnú úpravu o dočasnom charaktere zmlúv o nájme alebo výpožičke majetku štátu, ktorých obsahom nie sú vlastnícke práva, nemožno hodnotiť ako rozpor s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale ju treba považovať za ústavne konformný spôsob právnej reglementácie nakladania s majetkom štátu a v jeho záujme.

Neplatnosť a dobré mravy

Neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom (contra bonos mores). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitá v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami morálky, etiky a slušnosti.

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

Forma právneho úkonu

Z ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný odborový orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Zákonník práce rieši neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy alebo pre nedostatok súhlasu či prerokovania odborového orgánu osobitným spôsobom. Takéto právne úkony považuje za neplatné len za predpokladu, že to sám Zákonník práce alebo osobitný predpis tak výslovne stanovujú.

Skončenie pracovného pomeru a dobré mravy

Výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, teda aj v prípade výkonu práva zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom, musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Vo všeobecnosti za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad.

Prerokovanie so zástupcami zamestnancov

V ustanovení § 74 Zákonníka práce sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej spôsobuje ich neplatnosť. Smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce.

Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze

Podľa § 191 ods. 2 písm. Podľa tohto zákonného liberačného dôvodu zamestnávateľ sa (sčasti) zbavuje zodpovednosti z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov alebo pokynov postihnutým zamestnancom. Musí pritom ísť o jeho tzv. kvalifikované zavinenie, teda zavinenie aspoň vo forme vedomej nedbanlivosti. O zavinené porušenie bezpečnostných predpisov ale nepôjde v prípade, ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa.

Záväznosť kolektívnych zmlúv

Kolektívna zmluva je normatívnou zmluvou, čo znamená, že obsah jej normatívnej časti, je prameňom pracovného práva. Ak je obsahovou súčasťou kolektívnej zmluvy úprava odstupného (odchodného), tvorí jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej vymáhateľnosti na rovnakej úrovni, akoby tieto nároky zakotvoval samotný zákon. Kolektívna zmluva je pre zmluvné strany záväzná (§ 5 ods. 1 zák. č. 2/1991 Zb.). Nároky, ktoré z nej vzniknú jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou.

Prečítajte si tiež: Postup zápisu dedičstva do katastra

Uzavretie pracovného pomeru na základe inominátnej zmluvy

V pracovnoprávnych vzťahoch je prípustnosť atypických zmluvných foriem vylúčená. Podľa § 18 Zákonníka práce je zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Uvedené kogentné ustanovenie Zákonníka práce je právnou teóriou i aplikačnou praxou spájané so zásadou numerus clausus zmluvných typov v pracovnom práve, ktorá vyjadruje zákaz iného správania, ako je správanie predpokladané pracovnoprávnou normou. Keďže Zákonník práce nepripúšťa možnosť inej úpravy vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, iba takej, ktorá je obsiahnutá v príslušných ustanoveniach pracovnoprávnych predpisov, považuje sa iná úprava za takú, ktorá je v rozpore s príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 1 ods. 3 Zákonníka práce).

tags: #uznesenie #zakonnik #prace #17 #neplatnost #pravneho