Varšavská Zmluva: Odpoveď na NATO a symbol Studenej Vojny

Vojenské a vojensko-politické pakty definovali medzinárodné vzťahy druhej polovice 20. storočia. Jedným z kľúčových zoskupení tohto obdobia bola Varšavská zmluva (VZ), ktorej vznik pred 60 rokmi, 14. mája 1955, v poľskej Varšave, znamenal prehlbovanie rozdelenia sveta na dva znepriatelené bloky. Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci podpísali najvyšší predstavitelia štátov východného bloku: Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Bulharska, Československa, Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Maďarska, Poľska, Rumunska a Albánska.

Vznik a pozadie Varšavskej zmluvy

Oficiálnym dôvodom vzniku Varšavskej zmluvy bola reakcia na vstup Nemeckej spolkovej republiky (NSR) do Severoatlantickej aliancie (NATO). NSR vstúpila do NATO 6. mája 1955. Uzavretie Parížskych dohôd z 23. októbra 1954 umožnilo prijatie NSR do NATO, čo viedlo k formálnemu založeniu VZ.

V skutočnosti však Varšavská zmluva predstavovala ďalší krok v upevňovaní vojenskej moci východného bloku pod vedením ZSSR. Na Západe bol vznik NATO v roku 1949 vysvetľovaný ako reakcia na "sovietsku hrozbu", pričom sa zdôrazňovali obranné a mierové úlohy tejto organizácie. Sovietsky zväz sa naopak domnieval, že NATO predstavuje hrozbu pre jeho bezpečnosť, a preto vytvorenie Varšavskej zmluvy vnímal ako prostriedok na neutralizáciu tejto hrozby.

Štruktúra a princípy fungovania

Pakt Varšavskej zmluvy bol uzatvorený na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre tie štáty, ktoré ho rok pred uplynutím lehoty nevypovedali. Najvyšším politickým orgánom paktu bol Politický poradný výbor, zložený z vedúcich predstaviteľov komunistických strán, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany členských krajín. Na zabezpečenie koordinácie ozbrojených síl členských štátov VZ bolo zriadené Spojené veliteľstvo ozbrojených síl so sídlom v Moskve, na čele ktorého stál vrchný veliteľ. Prvými veliteľmi boli maršali Sovietskeho zväzu Ivan Stepanovič Konev a Andrej Antonovič Grečko.

V súlade s Chartou Organizácie Spojených národov (OSN) sa členské štáty Varšavskej zmluvy zaviazali zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily. V prípade ozbrojeného útoku na niektorý z členských štátov VZ sa zaviazali poskytnúť mu okamžitú pomoc všetkými potrebnými prostriedkami. Členovia VZ sa taktiež zaviazali rešpektovať nezávislosť, suverenitu a nezasahovať do vnútorných záležitostí členského štátu.

Prečítajte si tiež: Analýza Severoatlantickej aliancie a Varšavskej zmluvy

Vojenské intervencie a rozpory

Napriek deklarovaným princípom rešpektovania suverenity a nezasahovania do vnútorných záležitostí, pakt počas svojej existencie vojensky intervenoval proti svojim vlastným členom. V novembri 1956 vstúpili sovietske vojská do Maďarska, ktoré predtým oznámilo, že chce vystúpiť z Varšavskej zmluvy, a brutálne potlačili Maďarské povstanie. V auguste 1968 sa podobná situácia zopakovala v bývalom Československu, keď armády Sovietskeho zväzu, Bulharska, Poľska a Maďarska napadli krajinu s cieľom potlačiť reformné snahy Pražskej jari. Išlo vlastne o najväčšiu a jedinú vojenskú operáciu Varšavskej zmluvy. Invázie sa nezúčastnili len vojská Rumunska a Albánska. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1961 a 13. septembra 1968 ju na protest proti operácii v Československu opustilo.

Tieto intervencie ukázali, že princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí členských krajín VZ, zakotvený v preambule zmluvy, bol v praxi často obchádzaný.

Úpadok a zánik

V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov. Avšak, nástup Michaila Gorbačova k moci v Sovietskom zväze a jeho reformy, ako aj uvoľnenie konfrontácie so Západom, priniesli zmeny aj do Varšavskej zmluvy. Po páde železnej opony a komunistických režimov sa začali ozývať hlasy po ďalších zmenách.

Ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov Varšavskej zmluvy - Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu - podpísali 25. februára 1991 v Budapešti protokol o zrušení vojenskej organizácie a štruktúr tohto vojenského zoskupenia. Definitívna bodka za existenciou Varšavskej zmluvy padla 1. júla 1991 v Prahe, kde bol podpísaný protokol o zrušení Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci.

Prečítajte si tiež: História Varšavskej zmluvy

Prečítajte si tiež: Studená vojna a Varšavská zmluva

tags: #Varšavská #zmluva #vznik