Vek prvorodičky a jeho vplyv na sociálny vzťah matky a dieťaťa

Úvod

V súčasnej spoločnosti sa vek žien pri pôrode prvého dieťaťa neustále zvyšuje. Tento trend má vplyv na rôzne aspekty života matky a dieťaťa, vrátane sociálneho vzťahu medzi nimi. Ženy vstupujúce do rodičovstva čelia silnému spoločenskému tlaku na výkon, ale aj osamelosti a nedostatočnej systémovej podpore. Materstvo nemusí byť pre ženy len radostné obdobie, ale aj čas plný úzkosti, neistoty a pochybností o sebe.

Spoločenský tlak a očakávania

Ženy vstupujúce do rodičovstva čelia silnému spoločenskému tlaku na výkon, ale aj osamelosti a nedostatočnej systémovej podpore. Spoločnosť autoritatívne stanovuje, čo je „správne“ pre matku a dieťa, preberá kontrolu nad bábätkom po pôrode, redukuje autonómiu žien a bagatelizuje ich subjektívnu skúsenosť. Tento sociálny konštrukt ženu vopred predurčuje k neúspechu v niečom. Paradox nastáva v tom, že žena akoby nikdy veci nemôže urobiť správne. Mala by v správnom veku využiť svoj biologický potenciál a na vrchole plodnosti sa stať matkou. Systém umožňuje ženám byť dlhšie na materskej, zároveň sú však kariérne v pasci, pretože vypadávajú z pracovného procesu.

Osamelosť a sociálna izolácia

Vstupu do rodičovstva sa hovorí aj ako o období prechodnej - tranzitórnej osamelosti. Je to prirodzené. Zároveň ide o neznáme vývinové obdobie, ktoré vyvoláva pocity osamelosti. Idete akoby na nové územie, ktoré si musíte prešľapať. Jedna z posledných štúdií projektu DISCONNECT sa venovala téme osamelosti a sociálnej izolácie. Vyplynulo z nej, že jednou z ohrozených skupín na Slovensku sú aj ženy. Ženy na materskej a rodičovskej dovolenke vnímajú podobnú mieru osamelosti ako starší ľudia na dôchodku. Ženy sú po narodení bábätka intenzívne vtiahnuté do starostlivosti. Potrebujú vedieť zvládať nové výzvy s tým spojené.

Príčiny pocitu osamelosti

Jedným z dôvodov pocitu osamelosti, o ktorom sa málo hovorí, je pocit nedostatočnej rodičovskej sebaúčinnosti. Ženám chýba viera, že si dokážu poradiť s ťažkosťami, ktoré prináša starostlivosť o dieťa. Chýba im skúsenosť, o ktorú by sa mohli oprieť v expertíze, ako to zvládnuť. Musia sa to učiť z rôznych zdrojov alebo sociálnym učením od kamarátov. Ak vôbec majú kamarátov, ktorí už sú rodičmi. Veľkým zdrojom osamelosti je aj to, že sme vysídlení z primárnych rodín. Mnohé ženy takto udržiavajú sociálne kontakty. Sociálne siete sú aktuálne zdrojom informácií, ale aj cenné miesto na získanie podpory a vytváranie nových vzťahov. Môžu však rovnako vytvárať skrytý sociálny tlak na to, ako robiť materstvo čo najlepšie.

Vplyv sociálnych sietí

Veľa žien dnes rieši osamelosť aj tak, že na sociálnych sieťach zdieľajú svoje skúsenosti s inými matkami. Ženy navštevujú sociálne siete, pretože prirodzene vyhľadávajú chýbajúce informácie o dojčení, tehotenstve, prechode do materstva, či starostlivosti o dieťa. Nebezpečenstvo toho je, že nemáme kontrolu nad kvalitou informácii, z ktorých ženy čerpajú. Internet je často zaplavený nekvalitnými článkami - rôznymi derivátmi derivovaných článkov, primárne zameraných na produkciu obsahu a „klik“ na weboch, ktoré predávajú produkty a potrebujú návštevnosť. Zároveň je badateľný dešpekt (odbornej) verejnosti k relevantným otázkam žien, že si „zase“ niečo prečítali na Modrom koníkovi, používajú Dr. Google, hoci im systém často neponúka relevantné informácie a nedá si ani čas na to, aby im zodpovedal na dôležité otázky.

Prečítajte si tiež: Materské dávky na Slovensku

Vplyv veku prvorodičky na výchovu

Nemálo rodičiek svoje prvé dieťa porodí až po tridsiatke. Vek prvorodičiek sa aj na Slovensku postupne zvyšuje a nezriedka sa stáva, že ženy majú svoje prvé bábätko až po prekročení tridsiatky. V súčasnosti teda nejde už o nič výnimočné, no odborníci tvrdia, že v súvislosti s výchovou je rozdiel v tom, či matka dieťa porodila napríklad v osemnástich rokoch alebo až v tridsiatich piatich. Vyšší vek matky je síce rizikový zo zdravotného hľadiska tak pre rodičku, ako aj pre plod.

Životné skúsenosti a plánovanie

V tom, ako matka pristupuje k výchove dieťaťa, zohráva zásadnú úlohu najmä fakt, či ho plánovala a aké boli okolnosti jeho počatia. Pokiaľ žena otehotnie viac-menej náhodne, má iný prístup aj postoj k výchove svojho dieťaťa ako žena, ktorej sa podarí otehotnieť po rokoch snaženia sa o bábätko. Spôsob, akým vychovávame dieťa, ovplyvňuje viacero faktorov vrátane našej osobnosti, modelu výchovy z našej pôvodnej rodiny, životné okolnosti, či podpora partnera. Rolu však určite hrá aj vek matky, respektíve jej životné skúsenosti. Vekom sa osobnosť matky mení. Je to prirodzené, lebo každý sa vyvíja.

Mladé vs. staršie matky

Mladá matka na prahu dospelosti rieši popri výchove dieťaťa aj zabezpečenie svojej budúcnosti a to po každej stránke. Jej život sa práve rozbieha a pod vplyvom týchto okolností jej zostáva prirodzene menej mentálnej aj časovej kapacity na dieťa. Na druhej strane to neznamená, že je menej zodpovedná. Výskumy a skúsenosti odborníkov dokazujú, že aj mladé mamy si postupom času uvedomia plnú zodpovednosť za malého človiečika a často platí, že „deti mladých matiek sú v ďalšom živote viac samostatné a lepšie pripravené zvládať rôzne prekážky a nástrahy života“. Matka, ktorá porodí svoje dieťa vo vyššom veku, teda približne po tridsaťpäťke, je už pravdepodobne ekonomicky zabezpečená, má vyriešené bývanie a všetky ostatné predpoklady na vznik rodičovstva vrátane zrelého správania. S tým všetkým prichádza aj pocit silnej zodpovednosti, ktorá sa môže pretaviť do úzkostlivejších reakcií vo vzťahu k dieťaťu. Väčšinou sú to práve matky prvorodičky staršieho veku, ktoré sa obávajú viac o svoje dieťa a tým ho aj viac kontrolujú, ochraňujú, strážia. Prejavujú viac svoju úzkostlivosť v správaní a majú tendenciu aj k väčšej benevolentnosti v jeho správaní.

Výchovné štýly

Ako najlepší štart do života považuje psychologička výchovu postavenú na láskavom prístupe, rovnocennosti, dôslednosti a budovaní hraníc a to bez ohľadu na vek ženy. Rozdiel medzi demokratickým a autoritatívnym štýlom nespočíva v tom, že pri tom prvom je všetko dovolené a v druhom prevládajú predovšetkým obmedzenia, ale v tom, akými spôsobmi sa stanovujú pravidlá a hranice správania dieťaťa. Demokratický a partnerský prístup je založený na rovnocennosti a rešpektovaní dôstojnosti dieťaťa. V autoritatívnej výchove prevláda nerovnosť, vzťah nadradenosti a podradenosti a používajú sa aj mocenské prostriedky. Otázka benevolentnosti vo výchove nezávisí až tak od veku matky, ako skôr od jej vlastnej emocionálnej zrelosti a postoja k sebe samej. Matky, ktoré dávajú svojim deťom dôveru, že zvládnu rôzne záležitosti a poradia si s nimi, im zároveň dodávajú sebavedomie a budujú ich sebaúctu.

Podpora dojčenia a vzťah matky a dieťaťa

Základom úspechu, hovorí sa, je dobrá príprava, takže aj v tomto prípade sa dá pripraviť na dojčenie a príprava by sa mala začať už počas tehotenstva. Viaceré štúdie to potvrdzujú, že príprava je rozdelená na niekoľko častí. Ak hovoríme o problematike dojčenia, nie je to len nejaká krátka, možno hodinová inštruktáž alebo informácia. V skutočnosti ide o precvičenie si techniky manipulácie s bábätkom alebo s bábikou v rámci prípravy, a potom sú to základné informácie, ktoré žena potrebuje mať. Treba si uvedomiť, že čo sa týka užívania prírodných látok alebo akýchkoľvek iných výživových doplnkov, tak je to určitým spôsobom mýtus, pretože jediné čo v skutočnosti na podporu laktácie a dojčenia pomáha, je opakované, časté a efektívne dojčenie. Dojčenie novorodenca v prvých minútach, hodinách po narodení, kedy je to naozaj esenciálne. Príroda to zariadila tak, že novorodenci si pýtajú mlieko častejšie, chcú byť skoro každú hodinu pri mame na prsníku a chcú sať. Čím viac dieťa saje, tým viac materského mlieka sa tvorí.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre slobodné matky

Dôležitosť kontaktu koža na kožu

Bonding, čiže koža na kožu, má veľký vplyv, pretože je to veľmi senzitívna fáza tesne po pôrode, kedy sa dieťa a matka zoznamujú. Dieťa sa pripútava na mamu a okrem toho, že je tu prvé bakteriálne osídlenie kože bábätka s mikroorganizmami, ktoré má na koži mama, je tu aj možnosť, a tá je dokázaná, že sa dieťa dokáže samé prisať k prsníku. Veľa sa rozpráva o dôležitosti kontaktu koža na kožu bezprostredne po pôrode. Hovoríme o tzv. samoprisatí, pretože ono má skutočne vrodené všetky reflexy na to, aby toto dokázalo. V takom prípade je ideálne, keď je pri pôrode otec dieťaťa, partner alebo blízka osoba, ktorá tam je s mamou a realizuje sekundárny bonding. Ide o triádu - matka, otec a dieťa a ak mama nemôže, lebo mala operačnú sekciu v narkóze, tak je tu otec, ktorý tak isto môže dieťa bondovať. Tiež môže mať dieťa v blízkom kontakte koža na kožu a spoločne prežívať okamihy.

Kolostrum a jeho význam

Kolostrum je svojím zložením naozaj originálne, pretože okrem toho, že obsahuje veľa bielkovín, tak obsahuje aj veľmi veľa imunologických látok a predovšetkým sekrečný imunoglobulín, ktorý je veľmi dôležitý práve pre sliznicu čreva a má ochrannú funkciu. Okrem toho má kolostrum aj laxatívny účinok, pretože dieťaťu pomáha, keď sa zbaví prvej stolice. Ak z dôvodu ochorenia mamy alebo z dôvodu ochorenia dieťaťa niečo také nastane, aj v tomto prípade môže matka manuálne odstriekavať kolostrum. Jeho množstvo sa pohybuje od dvoch do desať - dvadsať mililitrov, a to malé množstvo kolostra, tej zázračnej zlatej tekutiny, dokáže mama odstriekať do striekačky. Dieťa ho potom môže dostať po kvapkách zo striekačky alebo na lyžičke, ale môže ho dostať.

Faktory ovplyvňujúce dojčenie

Často sa nám v praxi stáva, že vylúčite úplne všetky faktory, že nenachádzate dôvod, prečo to nefunguje alebo prečo to nefunguje na 100 %, a to že sa matka uvoľní, že si vytvorí rituál dojčenia, že odstránime externé faktory, ktoré sú rušivé faktory… Musíme si uvedomiť, že každá žena, matka je indivíduum, faktory, ktoré ju ovplyvňujú aj v dojčení, aj v starostlivosti o novorodené bábätko, odhalíme až po hlbších rozhovoroch, po dôvernejšom kontakte s matkou. Je to rôzne. Môžu to byť rodinné faktory z užšieho rodinného prostredia, ale často je žena pod tlakom okolia. Tým, že ona sa dostáva pod takýto psychický tlak, že všetci to dokážu len ja nie, tak to celú situáciu ešte zhoršuje.

Klesajúca pôrodnosť a jej dôsledky

Vlani sa na Slovensku narodilo rekordne málo detí - v prepočte na 100-tisíc obyvateľov sme dosiahli historicky najnižšie hodnoty za posledných sto rokov. Menej a menej detí sa bude rodiť aj nasledujúce desaťročia a na Slovensko to bude mať zásadný dosah. Priemerný vek žien, ktoré vlani porodili svoje prvé dieťa, bol viac ako 28 rokov. To je výrazný rozdiel oproti minulosti, napríklad na začiatku 90. rokov bol priemerný vek prvorodičiek 22,5 roka.

Dôvody klesajúcej pôrodnosti

Medzi hlavné príčiny toho, prečo sa vlani narodilo rekordne málo detí, je fakt, že silná generácia žien zo 70. a 80. rokov minulého storočia má už dnes vyše 40 až 50 rokov. Naopak, do obdobia najvyššej plodnosti teraz vstupujú málo početné ročníky narodené v 90. Terajší však mladí ľudia tieto pozitívne faktory nezažívajú. Podľa Šrámkovej je výrazným faktorom práve pokles životnej úrovne. Dvojciferná inflácia v roku 2022 a 2023, pokles reálnych miezd dva roky po sebe a negatívny vplyv na kúpyschopnosť domácností. Mladé páry pozerajú dopredu. K poklesu životnej úrovne sa v uplynulých dvoch rokoch pridalo aj zdraženie hypoték. Problém však majú predovšetkým páry, ktoré na hypotéku nedosiahnu, tvrdí Šrámková.

Prečítajte si tiež: Emocionálna sila otca pri pôrode

Regionálne rozdiely

Medzi prvorodičkami možno pozorovať regionálne rozdiely: kým vek prvorodičiek v mestách bol vlani 29 rokov, v ostatných obciach to bolo 27 rokov. Najvyšší vek majú prvorodičky v Bratislave, a to 32 rokov. V okresoch na strednom a východnom Slovensku je vek žien pri prvom dieťati oveľa nižší - v Námestove, Brezne či Bardejove je to 26 rokov, ešte menej je to v Kežmarku, Medzilaborciach či vo Vranove nad Topľou. Najnižší vek dosahujú prvorodičky v okrese Gelnica, a to menej ako 23 rokov. Stupeň urbanizácie, etnické zloženie a religiozita sú podľa Vaňa tri hlavné dôvody regionálnych rozdielov v reprodukčnom a rodinnom správaní. Istú rolu hrá aj životná úroveň.

Systémová podpora a zmeny

Ženy, ktorým sa dostáva dostatok podpory, majú vyššiu kvalitu života a sú schopné vytvárať bezpečnú vzťahovú väzbu. Vedia sa lepšie starať o svoje bábätká a aj deti dosahujú lepšie výsledky v oblasti duševného zdravia. Chýba nám systematická forma dostupnej pomoci v období materskej a rodičovskej dovolenky v neklinickej oblasti. Je dôležité apelovať na systematický skríning duševného zdravia žien. Ideálne už v tehotenstve a bezprostredne po pôrode, kedy sú v kontakte so zdravotníkmi.

tags: #vek #prvorodičky #vplyv #na #sociálny #vzťah