
V slovenskom právnom systéme zohrávajú pohľadávky štátu významnú úlohu. Verejné pohľadávky štátu sú špecifickou kategóriou, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Tento článok sa zameriava na definíciu verejnej pohľadávky štátu, jej charakteristiku a právny rámec.
Podľa stránky Wikipédia.sk je pohľadávka "právo osoby (alebo osôb), tzv. veriteľa, požadovať od inej osoby (alebo osôb), tzv. dlžníka, určité konanie či nekonanie". Veriteľom a dlžníkom môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Plnenie môže spočívať aj v nekonaní, čiže v opomenutí (zdržaní sa) alebo v trpení niečoho. Opakom pohľadávky je tzv. dlh. Predmetom záväzkového vzťahu je teda plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť.
Plnenie musí byť vymedzené čo do obsahu (jednotlivo alebo druhovo), čo do akosti, čo do množstva, čo do subjektov, spôsobu, času a miesta. Požiadavka určitosti plnenia vyplýva z ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je absolútne neplatný. Plnenie je určité aj vtedy, ak sa účastníci záväzkového právneho pomeru dohodnú iba na údajoch, pomocou ktorých sa dodatočne môže vykonať následné presné vymedzenie plnenia. Neurčitosť plnenia bude možné v niektorých prípadoch napraviť použitím subsidiárnych ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä vykladacích pravidiel. Napríklad podľa ustanovenia § 567 ods. Na to, aby plnenie spĺňalo požiadavku dovolenosti, nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, to znamená, že plnenie nesmie byť v rozpore so zákonom, plnenie nesmie zákon obchádzať, či nesmie byť v rozpore so zásadou dobrých mravov. Nikto sa nemôže platne zaviazať na nemožné plnenie. Podľa Občianskeho zákonníka, platí že ak je plnenie nemožné už v čase vzniku záväzku, hovoríme o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá spôsobuje neplatnosť takého právneho pomeru. Akým má dlžník splniť záväzok, môže byť rôzny.
Občiansky zákonník ustanovuje, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v Občianskom zákonníku neupravených je potrebné použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa Občianskeho zákonníka môže pohľadávka vzniknúť „z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy. V praxi ide predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci. Často sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi viacerými účastníkmi. Pojem obchodno-záväzkový vzťah nie je v Obchodnom zákonníku definovaný. Obchodný zákonník v ustanovení § 261 a nasledovne upravuje, kedy sa záväzkové vzťahy riadia podľa Obchodného zákonníka. V prvom rade, medzi obchodné záväzkové vzťahy sa riadia vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vyplýva teda, že musí ísť o podnikateľov, a to na oboch stranách a súčasne právna úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou. Hovoríme preto o relatívnych obchodných záväzkoch. V ďalších odsekoch ustanovenia § 261 Obchodný zákonník definuje, ktoré ďalšie záväzkové vzťahy a aké subjekty sa riadia Obchodným zákonníkom. Odsek 6 ustanovenia § 261 zakladá tzv. absolútne obchodné záväzky patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je kogentné, teda je to prikazujúce ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť. Toto ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka definuje kritériá, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Prečítajte si tiež: Ciele a dopady ESF v slovenskej verejnej správe
Vymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávka je vynútiteľná proti vôli povinného subjektu (napríklad a možno aj najčastejšie z nezaplatenia dlžnej sumy). Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí definoval pojem „vymáhateľná pohľadávka“ ako: „Pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj „pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde“ - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo - ako stanovuje § 358 Obchodného zákonníka - ktoré možno uplatniť na súde.
Ministerstvo financií SR sa zameriava na zefektívnenie systému vymáhania pohľadávok štátu. Pohľadávky štátu sa delia na súkromné a verejné. Verejná pohľadávka štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo rozhodnutím v správnom konaní alebo v obdobnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ale nevzťahuje sa na neho správny poriadok. Takýmto konaním je napríklad konanie, v rámci ktorého vznikajú pohľadávky štátu pri výkone trestu podľa zákona č. 475/2005 Z. z.
Správca pohľadávky nie je v zmysle návrhu povinný uplatniť a vyúčtovať príslušenstvo pohľadávky, ak príslušenstvo pohľadávky štátu nepresiahne 20 eur (teraz platí podmienka, ak pohľadávka štátu nepresiahne 50 eur). Novela tak zavádza alternatívnu podmienku - buď bude splnená prvá podmienka (pohľadávka štátu nepresiahne 50 eur), alebo druhá (príslušenstvo pohľadávky štátu nepresiahne 20 eur). V takom prípade správca príslušenstvo pohľadávky neuplatní a nezaúčtuje. V praxi je to vítané najmä z dôvodu administratívnej náročnosti a vysokých nákladov, ktoré často prevyšujú sumu pohľadávky, resp.
Prijatím novely Obchodného zákonníka (87/2015 Z. z.) sa zaviedla úprava, podľa ktorej pohľadávka uplatnená v reštrukturalizačnom konaní nezaniká, resp. sa mení na majetkové právo, ktoré sa môže následne uplatňovať súdnou cestou. Navrhuje sa doplniť taxatívny výpočet pohľadávok, ktoré nemusí správca konsolidovať (§ 14 ods. 1). Konkrétne Ide o verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva alebo predmetom sťažnosti na Ústavnom súde SR. V praxi sa ďalej môžu vyskytnúť aj iné zložité trojstranné právne vzťahy medzi napr.
Návrh zákona zavádza právo správcu počas trojmesačnej lehoty (po lehote splatnosti dlhu), v rámci ktorej je povinný požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, vykonať niektoré úkony (napr. dohodu o splátkach) pri nakladaní s pohľadávkou štátu. V súčasnosti to nie je možné, pričom v niektorých prípadoch by sa tak možno zabránilo, aby do konsolidácie vstupovali pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je dôvodné, napr. ide o spornú pohľadávku štátu, alebo vymáhanie pohľadávky štátu je evidentne neúčinné. zmena účastníka v príslušnom konaní na základe zákona. aby náklady na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu znášala poverená osoba len v prípade, že povinnosť ich úhrady vznikla počas trvania zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu; náklady na vymáhanie pohľadávky štátu, napr.
Prečítajte si tiež: Kontakty na verejné zdravotníctvo v Komárne
Správcami pohľadávok štátu sú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie alebo štátne fondy. Centrálny register splatných pohľadávok štátu je evidencia fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým má Slovenská republika pohľadávky (ďalej len „dlžník“). Tento register je zverejnený na stránke www.pohladavkystatu.sk. V tomto registri sa neevidujú dlžníci, resp. vo vlastníctve iných subjektov verejnej správy, napr. Evidované údaje majú informatívny charakter. V centrálnom registri splatných pohľadávok štátu sa evidujú len splatné pohľadávky štátu, teda pohľadávka štátu, ktorá nebola uhradená do dátumu jej splatnosti. Ak dlžník nemôže včas uhradiť svoj dlh, je potrebné osloviť správcu pohľadávky štátu.
Štát a verejný sektor má množstvo pohľadávok, ktoré by mu skôr či neskôr mali byť zaplatené: či už bežné dane, alebo aj pokuty. Nanešťastie, štát nie je veľmi dobrý vo vymáhaní týchto peňazí. Štát by mal využívať všetky možnosti na to aby mu ľudia a podniky platili. Má na to silu (na rozdiel od ľudí) a viacero pák. Prvým by mali byť nugde units, teda jemné popchnutie ľudí, aby platenie bolo jednoduchšie. aby keď človek elektronicky podá daňové priznanie, po jeho odoslaní má byť to, čo je bežné v eshopoch: linky na online zaplatenie cez internetbanking, alebo aspoň text typu „ďakujeme za podanie daňového priznania, nezabudnite zaplatiť x€ na číslo účtu SK…00 s variabilným symbolom 123“. Štát má ale oveľa viac možností, ako pripomínať ľuďom, že by mali splatiť svoje záväzky. Samozrejme, časť ľudí nikdy nedokáže splatiť svoje záväzky.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z.z. je zosúladiť platnú právnu úpravu pohľadávok štátu s prijatými zmenami v reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č. 87/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Navrhuje sa tiež posunúť lehotu na postúpenie pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013 na 31. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Účinnosť zákona sa navrhuje od 31.
Precizuje sa definícia verejnej pohľadávky štátu. Na účely zákona sa za verejnú pohľadávku štátu považuje pohľadávka štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní alebo v obdobnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ale nevzťahuje sa na neho správny poriadok. Takýmto konaním je napríklad konanie, v rámci ktorého vznikajú pohľadávky štátu pri výkone trestu podľa zákona č. 475/2005 Z. z. Spresnením definície verejnej pohľadávky štátu nie je dotknutý vecný rozsah a okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon č. 374/2014 Z. z.
Navrhuje sa, aby správca nebol povinný uplatňovať a účtovať príslušenstvo, ktorého výška nepresiahne 20 eur. Prijatím zákona č. 87/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pohľadávka uplatnená v reštrukturalizačnom konaní nezaniká, resp. sa mení na majetkové právo. Dopĺňa sa taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré správca nemusí konsolidovať. Ide o verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva alebo predmetom sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR v konaní podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov podanej na Ústavnom súde SR. V predmetom konaní môže príslušný súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, čím spôsobí zánik pohľadávky. Ak medzičasom dlžník uhradí pohľadávku štátu poverenej osobe pri jej konsolidácii, správca pohľadávky štátu bude povinný vrátiť dlžníkovi celú zaplatenú sumu, ktorá bude po konsolidácii vyššia ako príjem z konsolidácie, ktorý správca dostal. Taktiež je možné, že pri prieskume právoplatného rozhodnutia, resp. konania pred Ústavným súdom sa môže vyžadovať účasť príslušného orgánu (správcu pohľadávky štátu), pričom doklady o pohľadávke štátu môžu byť v rámci konsolidácie zverené poverenej osobe. Vznikali by tak sporné trojstranné vzťahy, ktorých problematickosť sa naplno prejaví, ak bude súdom spochybnená pôvodná právoplatne uložená sankcia (pohľadávka štátu). Navrhované znenie postihuje všetky relevantné štádiá správneho prieskumu, resp. Zároveň sa precizuje, že konsolidáciou predmetnej pohľadávky štátu sa nemení procesné postavenie správcu v konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia, na základe ktorého verejná pohľadávka štátu vznikla, alebo rozhoduje o sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Verejná správa a platové triedy
Súčasná právna úprava núti poverenú osobu postupovať v súlade s pokynmi správcu. Poverená osoba je špecializovaný subjekt, ktorý je povinný vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu. Je neopodstatnené, aby sa na každý krok vyžadoval pokyn alebo súhlas správcu. Navrhuje sa, aby bol správca oprávnený počas trojmesačnej lehoty, počas ktorej je povinný požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, vykonať niektoré úkony pri nakladaní s pohľadávkou štátu. Správca bude v tejto lehote oprávnený uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky štátu, dohodu o urovnaní, resp. rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu. Správca má teda možnosť naložiť s pohľadávkou štátu ešte pred jej konsolidáciou, ak bude dlžník dobrovoľne plniť v rámci dohody o započítaní pohľadávky alebo dohody o splátkach. Zároveň sa tým zabráni, aby do konsolidácie vstupovali pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je dôvodné, napr.
Navrhuje sa, aby bol správca oprávnený rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, aj keď bol začatý konkurz, reštrukturalizácia alebo likvidácia, prípadne dedičské konanie. Zároveň sa upravuje okamih, od ktorého začína plynúť lehota na požiadanie poverenej osoby o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, t.j. od začatia konkurzu alebo od začatia reštrukturalizácie. Zákonom sa ustanovuje univerzálna sukcesia, t.j. zmena účastníka v príslušnom konaní na základe zákona. Ak zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu nadobudne účinnosť počas prebiehajúceho konkurzu, reštrukturalizácie, likvidácie, dedičského konania, exekúcie alebo dobrovoľnej dražby, ktorou sa vymáha alebo uplatňuje pohľadávka štátu, poverená osoba sa stáva účastníkom tohto konania. Poverená osoba nastupuje ku dňu účinnosti zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do procesného postavenia správcu pohľadávky štátu, t.j. nadobúda procesnoprávne postavenie účastníka konania, vrátane všetkých procesných práv a povinností. Účelom predmetného ustanovenia je predísť pochybnostiam o postavení poverenej osoby v príslušných konaniach, teda ustanoviť jeho plnohodnotné postavenie účastníka konania, ktorý koná vo vlastnom mene na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Vo všeobecnosti koná poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu za správcu pred príslušnými orgánmi verejnej správy v súlade s § 15 ods. 2 písm. b) zákona bez splnomocnenia, t.j. v príslušných konaniach má postavenie účastníka konania. Poverená osoba vystupuje za správcu, ak je predmetom konania vymáhanie, resp. uplatňovanie pohľadávky štátu (napr. exekučné konanie) alebo aj v konaní, v ktorom je právo uplatnenia pohľadávky spochybnené (napr.
Počas trvania zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu by správca nemal nakladať (disponovať) s pohľadávkou štátu, t.j. uzatvárať zmluvu o prevode správy, dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky, dohodu o urovnaní, resp. rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu. Platné znenie zákona ukladá správcovi povinnosť konsolidovať verejné pohľadávky štátu. Pri súkromných pohľadávkach štátu je to len možnosť správcu. Z uvedeného dôvodu by sa povinnosť uzavrieť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka štátu stala splatná z dôvodu nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas alebo uplynula doba odkladu platenia pohľadávky štátu, mala vzťahovať len na verejné pohľadávky štátu.
Precizuje sa úprava odmeny poverenej osoby. Ak je poverená osoba platiteľom dane z pridanej hodnoty, navrhuje sa oprávnenie poverenej osoby znížiť výnos z vymoženej pohľadávky o odmenu a daň z pridanej hodnoty. Navrhuje sa jednoznačne definovať, ktoré náklady sú kryté odmenou poverenej osobe. Náklady na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu bude znášať poverená osoba len v prípade, že povinnosť ich úhrady vznikla počas trvania zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu alebo priamo z činnosti poverenej osoby. Náklady na vymáhanie pohľadávky štátu, napr.
Vzhľadom na doplnenie nových povinností pre správcov pohľadávok štátu, je potrebné rozšíriť aj kompetencie orgánov, ktoré vykonávajú vládny audit, o možnosť uložiť sankciu za konkrétne porušenie jednotlivej povinnosti správcu uvedenej v § 16 ods. 8 alebo v § 22 ods.
Vzhľadom na veľký objem existujúcich pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013, ako aj na veľký počet jednotlivých správcov pohľadávok štátu povinných postúpiť pohľadávky štátu poverenej osobe, nie je reálne vykonať postúpenie týchto pohľadávok štátu do 31. decembra 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje posunúť lehotu na postúpenie pohľadávok štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013, na 31. Zároveň sa rozširuje taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré nemusia byť predmetom postúpenia, napr. verejné pohľadávky štátu vzniknuté na základe rozhodnutí v správnom alebo obdobnom konaní, ktoré sú predmetom súdneho preskúmania alebo sťažnosti podanej na Ústavnom súde, súkromné pohľadávky štátu, ktoré už sú uplatnené na súde a pohľadávky štátu, ktoré nemôžu byť predmetom postúpenia, napr.
Vzhľadom na nejasnosť kompetencií správcu sa spresňujú jeho oprávnenia a povinnosti do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky štátu. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla do 31. decembra 2013 je oprávnený až do postúpenia pohľadávky štátu s ňou nakladať v plnom rozsahu, okrem jej konsolidácie. Pri pohľadávke štátu, ktorá vznikla do 31. decembra 2013, zákon ustanovuje primárnu povinnosť jej postúpenia na poverenú osobu. Navrhuje sa ďalší postup správcu po zániku dôvodov nepostúpenia pohľadávky štátu vzniknutej do 31. decembra 2013. Pohľadávku štátu, ktorú správca nepostúpi v zákonom ustanovenej lehote (do 31.12.2016), t.j. nedodrží povinnosť ustanovenú zákonom, je povinný postúpiť na poverenú osobu aj po uplynutí tejto lehoty. Povinnosť postúpenia sa vzťahuje aj na pohľadávku štátu, ktorá sa stala splatná z dôvodu nedodržania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia, ako aj pohľadávku štátu z trvajúceho zmluvného vzťahu, ak pohľadávka štátu nebola uhradené ani po skončení zmluvného vzťahu. Naopak, verejnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla rozhodnutím, proti ktorému bol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia na príslušný súd alebo v danej veci bola podaná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR v konaní podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky, a bola potvrdená rozhodnutím príslušného súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, správca nepostúpi na poverenú osobu, ale bude na jeho rozhodnutí, či ju bude vymáhať sám alebo ju bude konsolidovať.
Podľa platného znenia zákona v centrálnom registri majú byť evidované len pohľadávky štátu vzniknuté po 1. januári 2014. Pohľadávky štátu vzniknuté do 31. decembra 2013 majú byť predmetom postúpenia na poverenú osobu, teda už nepôjde o pohľadávky štátu a nebudú predmetom tohto registra. Vzhľadom na posun termínu postupovania pohľadávok štátu na poverenú osobu by bol správca povinný zverejniť údaje o dlžníkovi a pohľadávke štátu v centrálnom registri.
Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty).Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná niekoľkými predpismi. V prvom rade ide o samotný zákon o registri partnerov verejného sektora a jeho vykonávacie predpisy. Ďalej ide o predpisy, ktorých pojmový aparát alebo inštitúty zákon využíva. Poslednou skupinou sú predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom vrátane niektorých licencií.
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a zákona č. 241/2019 Z. z.Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora.
#
tags: #verejná #pohľadávka #štátu #definícia