
Pohľadávky zohrávajú zásadnú úlohu v ekonomickom fungovaní podnikov, ovplyvňujú ich likviditu a celkovú prosperitu. Avšak, ak veriteľ nestihne podať návrh na exekúciu včas, pohľadávka sa môže premlčať, čo má vážne dôsledky. Tento článok sa zameriava na túto problematiku, pričom využíva relevantné právne predpisy a praktické príklady.
Pohľadávka predstavuje právo veriteľa požadovať určité plnenie od dlžníka. Vzniká, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou tovaru alebo poskytnutím služby a úhradou za ne. Pohľadávky sú súčasťou majetku podnikateľského subjektu a je možné s nimi nakladať, napríklad ich postúpiť alebo predať.
Efektívne riadenie pohľadávok je nevyhnutné pre každú spoločnosť, bez ohľadu na jej veľkosť. Pohľadávky ovplyvňujú majetkovú štruktúru, likviditu a ekonomickú prosperitu podniku.
Právo vymáhať pohľadávku nie je neobmedzené. Po uplynutí určitej doby sa pohľadávka premlčí. Premlčanie znamená, že hoci nárok veriteľa nezaniká, nemôže ho úspešne vymáhať súdnou cestou, ak dlžník vznesie námietku premlčania.
Podľa slovenského práva je všeobecná premlčacia doba tri roky. To znamená, že ak veriteľ nepodá návrh na exekúciu alebo inú súdnu cestou do troch rokov od splatnosti pohľadávky, dlžník môže namietať premlčanie.
Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie
Existujú aj špecifické prípady, kedy sa premlčacia doba líši. Napríklad, ak bola pohľadávka priznaná súdom, premlčacia doba je desať rokov.
Ak sa pohľadávka premlčí, veriteľ stráca možnosť úspešne ju vymáhať súdnou cestou. To môže mať negatívny dopad na jeho finančnú situáciu a likviditu.
Insolvenčný zákon upravuje vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Dňa 1. marca 2017 nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlženia fyzických osôb, ktorá má vplyv aj na premlčanie pohľadávok.
Ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, veritelia majú možnosť prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzu. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr ako tri roky od zastavenia konania.
Podľa § 167f ods. 2 insolvenčného zákona, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze
Zákonodarca normuje určité pravidlá aj vo vzťahu k zániku exekučného záložného práva. Podľa § 167f ods. 5 insolvenčného zákona sa exekučné záložné právo obnovuje, ak bol konkurz zrušený alebo ak bol zrušený konkurz preto, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu pohľadávok proti majetkovej podstate.
V prípade, ak dôjde ku kolízii právnych následkov konkurzu a iných právnych skutočností, rieši sa táto kolízia v prospech následkov týchto iných právnych skutočností, ku ktorým došlo počas konkurzu jednak v rámci konkurzu ako aj mimo konkurzu.
Príklad: Ak počas konkurzu dôjde k zmene vlastníctva majetku dlžníka na tretiu osobu na základe platného právneho úkonu, nie je možné tento majetok postihovať pokračujúcim exekučným konaním.
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.
Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke