
Účtovníctvo je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, a to platí aj pre jednoduché účtovníctvo. Tento článok sa zameriava na vklad podnikateľa do jednoduchého účtovníctva a definíciu záväzkov, pričom sa opiera o platnú legislatívu a postupy.
Jednoduché účtovníctvo predstavuje systém, ktorý umožňuje podnikateľom zaznamenávať a sledovať ich finančné transakcie. Je charakteristické svojou relatívnou jednoduchosťou a zameraním na peňažné toky. V kontexte slovenského práva je upravené najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a opatreniami Ministerstva financií SR. Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve slúži na posúdenie stavu majetku, záväzkov, vlastného imania a hospodárskeho výsledku, ako aj na správne vyčíslenie daňového základu. Medzi užívateľov informácií z účtovnej závierky patria podnikatelia, veritelia, ústredné orgány a daňové úrady.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo v súlade s platnou legislatívou. Medzi kľúčové právne predpisy patria:
Účtovným obdobím je v súlade s § 3 ods. 3 Zákona o účtovníctve kalendárny rok. S účinnosťou od 1. 1. 2004 môže byť účtovným obdobím aj hospodársky rok (obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom). Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie (vrátane použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia) proti strate, zničeniu alebo poškodeniu. Okrem toho je účtovná jednotka povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v zákone o účtovníctve alebo určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky.
V praxi sa často stáva, že podnikateľ (štatutárny orgán) dotuje mínusovú pokladňu (účet 211) a firemný bankový účet (účet 221). Tento stav je bežný najmä u začínajúcich podnikateľov, kedy sú vyššie náklady a investuje sa do rozbehu podnikania.
Prečítajte si tiež: Vklad do katastra a ZŤP
Existuje niekoľko spôsobov, akými môže podnikateľ vložiť prostriedky do svojho podnikania:
Účet 365 v účtovnej osnove je definovaný ako Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom. Používa sa pri presne takých operáciách, kedy finančný majetok spoločnosti je nepostačujúci. Na tento účet účtujeme napr. pôžičky od spoločníkov obchodnej spoločnosti, záväzky z dôvodu úrokov zo splatených vkladov spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným. Typ účtu 365 je pasívny a druh je súvahový čo znamená v praxi, že zostatky na tomto účte sa prejavujú aj v účtovnej závierke v časti súvaha na pasívnej strane.
Ak spoločník poskytuje spoločnosti pôžičku, je nevyhnutné vystaviť zmluvu o pôžičke. Do zmluvy je potrebné uviesť všetky náležitosti zmlúv takéhoto typu.
V prípade, že má s.r.o. mínusovú pokladňu, môže ju dotovať na základe bezúročnej pôžičky iná osoba, ktorá nie je prepojená s danou s.r.o. V prípade jednoosobovej s.r.o môže mínusovú pokladňu dotovať vkladom do pokladne napr.
Ak spoločník požičal do svojej s. r. o peniaze na 365 po roku nechce vrátiť pôžičku chce ju darovať svojej s.r.o musí ju zdaniť..
Prečítajte si tiež: Všetko o termínovaných vkladoch a predčasnom výbere
Ak spoločník poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, ZDP takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úroku v čase a mieste plnenia, rovnako sa o sumu obvyklého úroku v prípade poskytnutia bezúročnej pôžičky nezvyšuje základ dane u veriteľa, ktorým je fyzická osoba - nepodnikateľ.
Je potrebné posúdiť, či spoločnosť nie je v kríze, či suma nie je viac ako 5000€, či pôžička bola poskytnutá bez úrokov a či je vytvorená zmluva o pôžičke ku každej sume, resp. za celý rok.
Ak spoločník a majiteľ v jednom (jednoosobová sro) „dotuje“ pokladnicu sročky so svojich osobných peňazí, účtovníčka to rieši 211/365, príp. 221/365. Časom sa však nahromadí veľká suma. Je potrebné vyriešiť vysoký stav na 365 keď sročka nemá z čoho vracať tie peniaze spoločníkovi. Je dôležité dohodnúť sa s konateľom aby nedochádzalo k mínusovému stavu pokladne a stálemu dotovaniu.
Záväzky predstavujú povinnosti účtovnej jednotky voči tretím stranám, ktoré vznikli v dôsledku minulých udalostí a ktorých splnenie bude mať za následok úbytok aktív účtovnej jednotky.
Kniha záväzkov - podľa § 15 ods. Oproti doterajšiemu spôsobu vedenia kníh pohľadávok a záväzkoch dochádza k rozšíreniu povinností pri evidencii pohľadávok a záväzkov, pretože vedenie pomocných kníh do 31. decembra 2002 bolo veľmi zúžené. Pripomíname, že vedenie kníh pohľadávok a záväzkov vo uvedenej štruktúre si vyžaduje sledovanie pohybov nielen peňažných, ale aj reálnych pohľadávok a záväzkov a ich úhrad priebežne v priebehu celého roka.
Prečítajte si tiež: Vklad nehnuteľnosti do základného imania
Do knihy pohľadávok a záväzkov sa evidujú v poradí podľa čísla a dátumu vystavenia všetky pohľadávky (faktúry vyšlé) a všetky záväzky (faktúry došlé).
Majetok a záväzky sa oceňujú obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi, menovitou hodnotou a reprodukčnou obstarávacou cenou (§ 25 zákona o účtovníctve - tzv. metóda historických cien).
Pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2004 už budú účtovné jednotky postupovať podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov upraveného novelou zákona. Toto ustanovenie v súčasnosti upravuje iba kurzové rozdiely vznikajúce z neuhradených pohľadávok a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Takéto kurzové rozdiely účtujú do nákladov a výnosov iba účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva.
K odpisu záväzku účtovná jednotka pristupuje najmä vtedy, ak na základe skutočnosti zistí, že záväzok nebude platiť, že veriteľ svoju pohľadávku už nebude vymáhať.
Na rozdiel od Sokrata, ktorý už v 5. storočí pred naším letopočtom mal jasno a „vedel, že nič nevie“, dnes existujú aj šťastlivci, ktorí vedia, že niečo vedia. A tí najlepší z nich tieto svoje „vedomosti“, moderne nazývané „know-how“, dokážu v rámci svojho podnikania využiť a speňažiť.
Z právneho hľadiska je know-how nehmotný majetok a ako taký sa musí vyjadriť spôsobom, ktorý umožňuje jeho vnímanie alebo poznanie. Musí sa dať opísať a hmotne zachytiť, napríklad jeho spísaním do manuálu. Know-how tvoria rôzne poznatky, informácie, prípadne skúsenosti a vedomosti z rôznych oblastí výroby, obchodu, služieb alebo ekonomiky. Za poznatky a skúsenosti sa považujú rôzne výsledky výskumných, vedeckých, vývojových, technologických, poradenských a iných obdobných prác. Know-how musí mať podstatný význam a musí byť užitočné pre jeho používateľa. Tým, že používateľ know-how pozná a využíva, dosahuje určité výsledky alebo prínosy, akými sú zlepšenie výrobných procesov, odstránenie neefektívnych činností výroby alebo úsporu materiálu a energií. Uvedené prínosy sa prejavujú dosahovaním vyššieho zisku, zlepšením pracovných podmienok alebo životného prostredia, ktoré by sa bez znalosti know-how nedosiahli. Know-how je využiteľné tretími osobami. Môže ísť aj o jednorazové využitie, nevyžaduje sa opakovateľnosť využitia ako pri vynálezoch alebo úžitkových vzoroch. Ďalším znakom know-how je, že nesmie byť všeobecne známe. Ak by bolo všeobecne dostupné, nemalo by svoju cenu, a teda nebolo by obchodovateľné. Za know-how sa preto nepovažujú znalosti, ktoré je možné bežne získať napríklad z internetu. Know-how môžu byť aj riešenia, ktoré by inak spĺňali podmienky pre registráciu patentu alebo úžitkového vzoru, ale o ich registráciu sa nepožiadalo. Na rozdiel od patentov a úžitkových vzorov, pri know-how však nie je podstatné, či osoba ktorá ho poskytuje, ho vytvorila vlastnou tvorivou duševnou činnosťou alebo netvorivou činnosťou (napr. mechanickým zozbieraním faktov a informácií). Posledným a zároveň najzaujímavejším znakom know-how je jeho oceniteľnosť v peniazoch.
Na ocenenie konw-how z účtovného a daňového pohľadu nám dáva návod príloha č. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Táto stanovuje pre znalcov pár komplikovaných vzorcov na výpočet všeobecnej hodnoty know-how, ktorá sa určí metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Táto metóda berie do úvahy: roky, počas ktorých sa know-how používalo, objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním know-how a stanovenie podielu, ktorý pripadá na know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov. Pri stanovení ceny know-how tak môžete zobrať do úvahy vývojové náklady, dĺžku obdobia na ktoré know-how licencujete, predpokladané úspory, ktoré sa využívaním vášho know-how dosiahnu a iné.
Vkladom do základného imania spoločnosti nemusia byť vždy len peniaze, nehnuteľnosť alebo rôzny hnuteľný majetok (napr. stroje, vozidlá, atď.). Môžu nimi byť aj rôzne predmety duševného vlastníctva a samozrejme aj know-how. Know-how ako nepeňažný vklad musí spĺňať požiadavky stanovené Obchodným zákonníkom. Ako hodnota každého nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti, tak aj hodnota know-how musí byť určená znalecký posudkom. Ten vám vyhotoví znalec zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore priemyselného vlastníctva. Znalecký posudok obsahuje: opis nepeňažného vkladu, v prípade know-how je to jeho čo najpodrobnejšia charakteristika, spôsob jeho ocenenia prostredníctvom stanovených vzorcov a údaj, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na nový vklad do spoločnosti alebo emisnému kurzu upísaných akcií. Taktiež sa know-how spolu s peňažnou sumou, v akej sa vklad spoločníka započítava do základného imania, musí uviesť v zakladateľských dokumentoch spoločnosti. Špecifikom nepeňažného vkladu je, že musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak by ste teda dovtedy nepreviedli právo k know-how na spoločnosť, ste povinní zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch, a to do 90 dní, od kedy vás o to spoločnosť požiada.
Pokiaľ je know-how utajované, je obchodovateľné a je možné ho tretím osobám poskytovať na využívanie bezplatne alebo za úplatu. V praxi je možné know-how poskytovať tretím osobám na základe licenčnej, resp. innominátnej zmluvy. Licenčnou zmluvou poskytovateľ udeľuje súhlas (licenciu) nadobúdateľovi licencie na použitie predmetu zmluvy (know-how). Dochádza tým k takzvanému nepravému prevodu práva, pri ktorom poskytovateľ práva k know-how neprestáva byť jeho vlastníkom, ale v prospech nadobúdateľa zriaďuje právo na využitie know-how. Ak sa rozhodnete poskytnúť licenciu na používanie know-how tretej osobe, v prvom rade je potrebné sa rozhodnúť, či licenčnú zmluvu budete uzatvárať podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Základnými náležitosťami takejto zmluvy sú: označenie strán a špecifikácia predmetu zmluvu, teda know-how. Myslite na to, že predmet zmluvy musí byť presne určený alebo aspoň určiteľný, z tohto dôvodu je potrebné priamo v zmluve alebo v jej prílohe podrobne opísať know-how. Taktiež si rozmyslite, či poskytnete neobmedzenú alebo obmedzenú licenciu. Neobmedzená licencia znamená, že licencia nie je územne ani vecne obmedzená, t.j. že sa môže používať na celom svete a v plnom rozsahu. Licenciu môžete taktiež udeliť ako výhradnú alebo bezvýhradnú. Ak udelíte výhradnú licenciu, nemôžete uzatvoriť inú licenčnú zmluvu na to isté know-how s ďalším subjektom. Doba, na ktorú môžete licenciu na know-how udeliť je obmedzená maximálne na 10 rokov.
tags: #vklad #podnikateľa #v #jednoduchom #účtovníctve #a