Vlastné imanie, konkurz a výpočet sumy: Komplexný pohľad

Slovenská konkurzná právna úprava v prípade úpadku právnickej osoby rozlišuje dva samostatné režimy týkajúce sa vyhlásenia konkurzu. Pre malé a stredné podniky zákonodarca vytvoril špeciálny režim, tzv. malý konkurz. Tento článok sa zameriava na problematiku vlastného imania v kontexte konkurzného konania, s dôrazom na výpočet sumy a s tým súvisiace aspekty.

Zodpovednosť štatutárneho orgánu za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

V prípade oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nesie štatutárny orgán spoločnosti zodpovednosť v troch rovinách:

1. Zodpovednosť voči spoločnosti: Oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zakladá povinnosť zaplatiť zákonnú zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR).
2. Zodpovednosť voči veriteľom: Štatutárny orgán zodpovedá veriteľom za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11a ods. 1 ZKR.
3. Ďalšie povinnosti Konatelia (štatutári) sú povinní sledovať ekonomický stav ich spoločnosti nielen z hľadiska obchodného, ale aj z hľadiska právneho. Ak sa nimi vedená spoločnosť dostane do tzv. predlženia, musia zabezpečiť, aby táto spoločnosť podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa v predlžení ocitla.

Konatelia (štatutári) sú povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu svojej spoločnosti do 30-tich dní, od kedy sa nimi vedená spoločnosť ocitne v predlžení. V predlžení sa spoločnosť ocitne, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.

Malý konkurz a kritériá pre uloženie pokuty

Zákonom určené kritériá pre uloženie pokuty členom štatutárneho orgánu v prípade malého konkurzu sú v súčasnej podobe dobre kvantifikovateľné. Súd môže uložiť pokutu štatutárnemu orgánu v rozsahu od 1 000 do 10 000 eur. Pri ukladaní pokuty by mal súd prihliadať na dve rovnocenné kritériá:

1. Záporné vlastné imanie: Súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie, pričom vychádza z posledných účtovných závierok dlžníka.
2. Výška neuspokojených pohľadávok: Súd berie do úvahy sumu neuspokojených pohľadávok prihlásených veriteľov.

Pre uloženie minimálnej výšky pokuty by mala byť predpokladom posledná účtovná závierka, z ktorej vyplýva záporné vlastné imanie a neuspokojená výška pohľadávok v konkurze vo výške minimálne 50 000 eur. Horná hranica neuspokojených záväzkov by nemala presiahnuť 1 mil. eur, čo predstavuje maximálnu výšku záväzkov pre vyhlásenie malého konkurzu.

Prečítajte si tiež: Upísané vlastné imanie

Príklad výpočtu pokuty

Okresný súd Košice I v rámci odôvodnenia uloženia pokuty uvádza, že pri úvahách o výške pokuty prihliadol na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie (záporné vlastné imanie po dobu celých piatich rokov, t.j. 1 000 eur za každý rok, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie); ako aj na sumu neuspokojených pohľadávok prihlásených veriteľov (suma neuspokojených pohľadávok prihlásených veriteľov spolu 99 125,69 eur, t.j. výška sankcie predstavuje 250 eur, nakoľko v prípade malého konkurzu by prichádzali do úvahy neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov spolu až do výšky 1 000 000 eur a suma 99 125,69 eur je na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia v zmysle ust. § 106k ods. 1 v spojení s ust. § 106c ods. 1 písm. f) ZKR). Nakoľko minimálna výška pokuty v zmysle ust. § 106k ods. 1 ZKR je 1 000 eur, celková výška pokuty je 6 250 eur (1 000 eur + 5 000 eur + 250 eur).

Predlženie spoločnosti a povinnosti konateľov

Ak sa nimi vedená spoločnosť dostane do tzv. predlženia, musia zabezpečiť, aby táto spoločnosť podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa v predlžení ocitla.

V predlžení sa spoločnosť ocitne, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.

Ak návrh nepodajú alebo ho nepodajú včas, vzniká im povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 12.500,- EUR na účet spoločnosti. Túto pokutu bude vymáhať správca konkurznej podstaty.

Obrana pre štatutárov

Ak dôjde k vyhláseniu konkurzu a súdom určený správca konkurznej podstaty zistí, že zrejme došlo k porušeniu povinnosti konateľa podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, písomne ho vyzve k úhrade pokuty. Ak konateľ skutočne porušil svoju povinnosť, mal by zaplatiť pokutu 12.500,- EUR v lehote, ktorú mu stanovil správca (tá nesmie byť kratšia ako 15 dní). Zákon konkrétne hovorí, že povinnosti zaplatiť pokutu 12.500,- EUR sa zbaví ten štatutár, ktorý preukáže, že:

Prečítajte si tiež: Vlastné a základné imanie: Ako sa líšia?

• nezanedbal svoju odbornú starostlivosť, najmä ak pre nedostatočnú súčinnosť tých, s ktorými koná spoločne, nemohol svoju povinnosť splniť - v takomto prípade však konateľ musí urobiť aspoň toľko, že bez zbytočného odkladu, ako sa o predlžení spoločnosti mohol dozvedieť, zaslal písomné oznámenie o predlžení spoločnosti do zbierky listín vedenej obchodným registrom;
• bol vymenovaný ako štatutár za účelom prekonania úpadku (bankrotu) spoločnosti, avšak hneď, ako zistil, že prijaté opatrenia úpadok neodvrátia, podal návrh na vyhlásenie konkurzu;
• v lehote 30 dní po vzniku predlženia požiadal o vypracovanie reštrukturalizačného posudku, podal návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie a tá bola súdom povolená.

Posledným obranným argumentom štatutára je tvrdenie, že spoločnosť v skutočnosti nebola v predlžení v časovom období kratšom ako 30 dní pred vyhlásením konkurzu. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia môže poslúžiť znalecký posudok, o ktorom sme písali vyššie. Ak takýto znalecký posudok nebol urobený, je možné o jeho urobenie požiadať aj dodatočne.

Zapísanie na „Čiernu listinu štatutárov“

Ak štatutár dobrovoľne nezaplatí pokutu 12.500,- EUR alebo nepreukáže, že mu povinnosť zaplatiť ju nevznikla, môže sa správca konkurznej podstaty obrátiť na súd. Súd celú vec preskúma a ak svojim rozhodnutím uloží štatutárovi povinnosť pokutu zaplatiť, bude sa toto súdne rozhodnutie považovať aj za rozhodnutie o zápise štatutára do tzv. „Čiernej listiny štatutárov“ (oficiálnym názvom je „Register diskvalifikácií“). Štatutár môže byť zapísaný na tejto listine až po dobu 3 rokov.

Ak sa štatutár ocitne na „Čiernej listine“, obchodné registre ho vymažú ako štatutára zo všetkých ostatných spoločností, v ktorých v danom čase bude figurovať. Po dobu trvania jeho výskytu v „Čiernej listine“ (max. 3 roky) ho obchodné registre nezapíšu ako štatutára v žiadnej spoločnosti na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, že bude riadne vymenovaný valným zhromaždením.

Výskyt mena konkrétneho nezodpovedného štatutára v „Čiernej listine“ bude mať za následok tiež vymazanie jeho osoby aj z funkcie prokuristu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby a vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a zároveň nemožnosť jeho zapísania do obchodného registra do uvedených funkcií po dobu trvania jeho výskytu v „Čiernej listine“.

Spoločnosť v kríze a jej definícia

Právna úprava krízy a povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze sú upravené v Obchodnom zákonníku. Podstatou je zákaz uspokojovania nárokov členom spoločnosti a štatutárnych orgánov pred uspokojovaním pohľadávok veriteľov v období krízy. Ustanovenia o spoločnosti v kríze sa vzťahujú len na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Prečítajte si tiež: Riadenie vlastného imania v spoločnostiach

Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti je upravený v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100 (hodnota vlastného imania / hodnota záväzkov < 0,08). Hroziaci úpadok sa tak vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov.

Vlastné imanie a záväzky: Kľúčové pojmy

Výška vlastného imania hovorí o tom, aká časť majetku spoločnosti pochádza z vlastných zdrojov spoločnosti (napríklad vklady spoločníkov do firmy, dary spoločníkov v prospech firmy, zisk firmy). Naopak, výška záväzkov hovorí o tom, aká časť majetku spoločnosti pochádza z cudzích zdrojov, ktoré spoločnosť musí niekedy vrátiť (napríklad úvery voči bankám, neuhradené faktúry dodávateľom, nevyplatené mzdy zamestnancom).

Získavanie informácií o vlastnom imaní a záväzkoch

Všetky obchodné spoločnosti sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva, kde je predmetom účtovníctva aj vlastné imanie a záväzky. S informáciou o výške vlastného imania a svojich záväzkov sa firmy stretávajú minimálne raz ročne, a to prostredníctvom riadnej účtovnej závierky. V účtovnej závierke sa nachádzajú osobitne vyčíslené položky vlastné imanie a záväzky.

Výpočet pomeru vlastného imania a záväzkov

Pomer vlastného imania a záväzkov sa potom jednoducho vypočíta tak, že výšku vlastného imania vydelíte výškou záväzkov. Výsledok už len postačuje porovnať s tým podielom, ktorý pre daný rok ustanovuje Obchodný zákonník. V roku 2016 je to číslo 0,04, čo je v desatinnom vyjadrení pomer stanovený pre tento rok. V roku 2017 bude na porovnanie slúžiť číslo 0,06 a od roku 2018 bude na porovnanie slúžiť číslo 0,08.

tags: #vlastné #imanie #konkurz #výpočet #sumy