
Tento článok sa zameriava na problematiku vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám, s dôrazom na podmienky bezodplatného prevodu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú tému, zohľadňujúc právne predpisy a praktické aspekty.
Pojem "nehnuteľnosť" je kľúčový v oblasti podnikania a vlastníctva. Právna teória definuje veci ako hmotné predmety, ktoré sú ovládateľné a užitočné. Pozemok, podľa katastrálneho zákona, je časť zemského povrchu oddelená hranicami. Stavba je stavebná konštrukcia pevne spojená so zemou. Pre štatistické účely sa používa Klasifikácia stavieb (KS).
Zákon o dani z príjmov (§ 22 zákona č. 595/2003 Z. z.) definuje hmotný majetok na účely odpisovania. Ak majetok nie je uvedený v tomto zákone, nie je považovaný za hmotný majetok a nemôže byť odpisovaný. Zákon tiež vylučuje z odpisovania majetok, ktorý nie je definovaný v § 22. Budovy a stavby sú vždy považované za hmotný majetok, bez ohľadu na ich cenu a dobu použiteľnosti.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov je dôležité členenie stavieb podľa času trvania, čo ovplyvňuje spôsob ich odpisovania:
Je dôležité rozlišovať medzi zariadeniami, ktoré sú súčasťou stavby a odpisujú sa spolu s ňou, a medzi samostatnými technologickými zariadeniami, ktoré sa odpisujú samostatne. Toto rozčlenenie sa týka stavebnej a technologickej časti stavby. Pokyn Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62, aj keď vychádza z neplatnej vyhlášky, stále slúži ako usmernenie.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno a Slovak Telekom
Súčasťou stavby je všetko, čo k nej patrí podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie. Dodatočne nainštalované vybavenie sa považuje za technické zhodnotenie. Naopak, výrobné zariadenia slúžiace na zabezpečenie technologického procesu sú samostatnými technologickými zariadeniami a odpisujú sa oddelene.
Drobné stavby, definované v § 139b ods. 6 a 7 stavebného zákona, sú od roku 2000 zaradené do 3. odpisovej skupiny a odpisujú sa 12 rokov. Ide o stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu.
Podľa § 33 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ (opatrenie č. 23054/2002-92), rozostavaná stavba je stavba do vydania kolaudačného rozhodnutia. Účtovná jednotka o nej účtuje ako o obstaraní dlhodobého majetku na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Ak je stavba prechodne alebo predčasne užívaná, účtuje sa o znížení hodnoty stavby pomocou opravnej položky. Táto opravná položka nie je daňovo uznaná.
Daňové odpisovanie začína až po zaradení stavby do trvalého užívania, čo upravuje stavebný zákon v § 76. Dokončenú stavbu, ktorá vyžadovala stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Až na základe tohto rozhodnutia môže daňovník stavbu účtovne zaradiť do evidencie majetku a následne odpisovať.
V kontexte bezodplatného prevodu vlastníctva, napríklad v prípade majetkového vyporiadania, je ideálne, ak je manžel výlučným vlastníkom domu, aby vám 1/2 na dome daroval. Tento postup je najjednoduchší, nakoľko sa jedná o bezodplatný prevod práva, dôsledkom čoho nedochádza ani k zdaneniu. Poplatky vám vzniknú len v súvislosti s podaním návrhu na vklad VP do katastra nehnuteľností, a to vo výške 66,- EUR (ak sa podá návrh na vklad listine, ak elektronicky správny poplatok je len vo výške 33,- EUR. Ak by ste však chceli, aby kataster rozhodol v tzv.
Prečítajte si tiež: Vlastnícke právo: podrobný prehľad
Ak je dom v podielovom spoluvlastníctve, na darovanie spoluvlastníckeho podielu dcére nie je potrebný súhlas ex-manželky. Podľa § 140 OZ majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe.
Pri darovaní polovice domu je nutné spísať darovaciu zmluvu podľa § 628 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a podať návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti.
Ustanovenie § 2 zákona o majetku obcí vymedzuje, ktorý konkrétny majetok prechádza z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce. Na prechod majetku nie je potrebné uzatvárať žiadne právne úkony, avšak ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí ustanovuje povinnosť pre odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby spísať písomné protokoly. Protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale plnia deklaratórnu funkciu a len potvrdzujú skutočnosť, ktorá nastala zo zákona.
Zákonom č. 447/2001 Z. z. prešiel dňom 1. júla 2002 na obce hnuteľný a nehnuteľný majetok Slovenskej republiky určený v súvislosti s prechodom pôsobností v oblasti školstva. Pri zariadeniach bez právnej subjektivity je pri prechode majetku štátu na obec potrebné preukázať užívanie nehnuteľných i hnuteľných vecí k rozhodnému dátumu 1. júla 2002.
Rozostavané stavby prejdú do vlastníctva obcí podľa § 2b ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí, ak stavebníkom rozostavaných stavieb účelových po ich dokončení na školy alebo školské zariadenia je subjekt, ku ktorému zriaďovateľská funkcia prechádza na obec.
Prečítajte si tiež: Podmienky nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka
Problémy s nedokončenými stavbami štátu vyústili do prijatia zákona č. 161/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Zákon neukladá správcovi majetku štátu bezodplatný prevod dokončenej alebo rozostavanej stavby na obec ako povinnosť, ale ako možnosť. Obciam tak nevzniká právny nárok žiadať o prevod rozostavanej stavby do jej vlastníctva.
tags: #vlastnícke #právo #k #rozostavanej #stavbe #bezodplatný