
Každý človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami, no oveľa viac sa toho musí naučiť. Učí sa poznatkom o svete, o spoločnosti, v ktorej žije, učí sa uplatňovať a rozvíjať svoje schopnosti žiť vo svete, do ktorého sa narodil, a prispôsobiť sa nárokom a pravidlám. Tento článok sa zameriava na to, ako didaktické hry môžu prispieť k inkluzívnemu vzdelávaniu a rozvoju detí, pričom zdôrazňuje význam akceptácie odlišností a budovania etického povedomia.
V sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Tieto bariéry sa prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov a hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania a kultúry na každého jednotlivca. Príkladom môže byť situácia, keď rodičia boli nútení syna preradiť do inej materskej školy, pretože ho deti ponižovali a vysmievali sa mu. Odbúraním týchto bariér komunita školy (aj spoločnosť) konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu.
Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie. Môže ňou byť aj jazyková bariéra, materiálna bariéra (napr. dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti), alebo sociálna bariéra. Llyod (2006) považuje za bariéru aj situácie typu: Nebyť účastný, nebyť prirodzenou súčasťou skupiny.
Príkladom sociálnej bariéry môže byť situácia, kedy učiteľka preruší päťročného Michala, ktorý sa snaží vysvetliť, prečo nemôže skákať po bodkách, a naznačí mu smer „odchodu“.
Každé dievča a chlapec má právo „vstúpiť“ a byť súčasťou skupiny. Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie, učí a podporuje inkluzívne povedomie detí a je súčasťou „tímu dospelých“ formujúcich ich životné kompetencie. Cieľom inklúzie je vytvoriť diferencovanejší, pružnejší, pre potreby detí vhodnejší výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu (Leonhardt et al., 2007). V prostredí školy je ním také pedagogické konanie, ktoré je konštruované na akceptovaní rozdielnosti žiakov s rôznymi s fyzickými, s intelektovými schopnosťami, s jazykovými, etnickými či kultúrnymi rozmanitosťami, a nie na snahe o prekonanie tejto rozdielnosti selekciou alebo asimiláciou.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné. Spojovacím článkom edukačno-umeleckých modelov je reflektívny dialóg, prostredníctvom ktorého sa deti k niečo konkrétne, či niekoho konkrétneho spoznávajú. Rozvíjajú si tak sociálne a komunikačné spôsobilosti (Sláviková et. al).
V spomenutom veku je včlenenie hry do procesu najvhodnejším prostriedkom k učeniu sa. Ideou skupinových hier je to, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať, vzájomne participovať a akceptovať sa. Pri práci so skupinou sú začiatky práce zacielené na podporu kohézie a súdržnosti v skupine. Prostredníctvom úvodných aktivít je prvoradým cieľom venovať pozornosť vzájomnému spoznávaniu sa, pozorovaniu správania sa detí v skupine. Základom prvotných hier je dieťaťu/deťom vhodne (na ich vývinovej úrovni) objasniť začlenenie každého člena skupiny bez segregačných tendencií.
Príkladom môže byť dialóg pedagóga s deťmi o stavbe domu, kde na pokyn pedagóga sa deti pochytajú za ruky a „ukladajú“ tehly - tak murujú stenu (k rytmizácii pohybov sa využíva pieseň). Každé z detí predstavuje jednu tehlu. Pedagóg objasňuje individualitu každého dieťaťa tým, že im prízvukuje, že nie všetky tehly sú rovnaké, „…ale zapamätajte si deti,…“ prízvukuje pedagóg - „…vždy držia pokope…“
Ďalšími príkladmi hier, ktoré podporujú inklúziu, sú:
Skupinové hry zdôrazňujú autentické prežívanie účastníkov a sú alternatívnou formou podpory znevýhodnených skupín v prostredí materských škôl.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
Existujú rôzne typy podpory inklúzie, ktoré sa líšia intenzitou a trvaním:
Dôležitou súčasťou inkluzívneho vzdelávania je práca s "odlišnosťou", "predsudkami" a "nálepkami".
Priebeh a realizácia skupinových aktivít sa uskutočňuje v hravej atmosfére. Účastníci majú tak možnosť poznať reakcie a správanie sa druhých, skvalitňovať komunikáciu a tým poskytovať celej skupine bohatšie skúsenosti. Práca s umeleckými prostriedkami umocňuje silu a dynamiku procesu. Dramatické, hudobné a výtvarné stvárnenie zostrujú pohľad na skupinové dianie.
Realita v inklúzií je práve v nazeraní na človeka ako rovnocenného partnera v hre, vo vzťahoch, v živote a i. Vzájomné sociálne skúsenosti, potreba byť akceptovaný a ochota akceptovať, že druhí sú »iní«, je ukotvené v (pre) budovaní etického povedomia každého jednotlivca, čo považujeme za rozhodujúce pri funkčnom začlenení do spoločnosti. V spoločnom živote s najrôznejšími »odlišnosťami« sa u človeka rozvíja individualita každého jednotlivca.
Príkladom môže byť situácia, kedy deti iných národností a štátnych príslušností boli prijaté do slovenskej MŠ a samozrejme neovládali slovenský jazyk. Napriek tomu našli „spoločnú reč“ v procese hry a postupne vznikali medzi nimi kamarátstva. Naopak, ak dieťa prejavuje agresívne správanie, môže byť z hry vylúčené, čo poukazuje na dôležitosť riešenia problémového správania a podpory inkluzívneho prostredia.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
tags: #vlastníctvo #didaktická #hra #definícia